Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR vyhlásilo v poradí už 14. ročník súťaže Národná cena za dizajn, ktorý bol zameraný opäť na produktový dizajn. Medzinárodná porota, zložená z odborníkov z Českej republiky, Rakúska, Poľska, Nemecka a Slovenska, vybrala z celkového počtu 176 prihlásených prác na výstavu finalistov 66 diel, ktoré spĺňali podmienky jednotlivých kategórií a reprezentujú to najlepšie zo slovenského produktového dizajnu za uplynulé dva roky. O získanie ocenenia bolo možné uchádzať sa v kategóriách profesionálny dizajn, študentský dizajn a dizajn s pridanou hodnotou prácami, ktoré boli vytvorené od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2016. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo 13. októbra 2017 nie náhodou v priestoroch Novej Cvernovky. Už počas dňa sa tu skloňovala téma dizajnu a jeho pridanej hodnoty na medzinárodnej konferencii In the Midl Forum 2017.
Výsledky a víťazi jednotlivých kategórií NCD 2017:
Kategória: Profesionálny dizajn - 1. cena
Lyže Forest Skis, model LOTOR s hybridnou geometriou
Autori: Viktor Devečka, Bronislava Brtáňová
Klient: Silberman s.r.o.
Lyže Forest Skis sú 2 v 1: asymetrické freerideové lyže, ktoré jednoduchým prehodením ľavej a pravej lyže umožňujú prispôsobenie sa rôznym snehovým podmienkam a inému štýlu jazdy. Ide o inovatívny koncept lyží, prvý svojho druhu na svete. Podstatou inovácie je, že lyže jazdia stále paralelne a ich prehodením je jazda buď hravá s využitím krátkeho oblúku a „newschool“ freestyle štýlu, alebo agresívna rýchla s využitím dlhého oblúku a raceového štýlu jazdy. Lyže sú tým pádom využiteľné v prašane alebo rozbitom teréne, tak ako aj na tvrdom snehu. Výrobca je na trhu cca 4 roky, dôraz kladie na kombináciu high-tech materiálov známych z leteckého priemyslu, ekologickú skladbu a prístup, vysokú životnosť a kvalitu výroby.
Kategória: Profesionálny dizajn - 2. cena
O.Pen
Autor: Boris Belan, Ferdinand Chrenka, Milan Novosedliak
Autor logotypu: Emil Drličiak
Štúdio: Feromon design studio, s.r.o.
O.pen je multifunkčné digitálne pero, ktoré umožňuje ovládať rôzne typy zariadení podporujúce Bluetooth, USB, HID a všetky štandardné hardvérové a softvérové produkty na trhu. Minimalistický dizajn v rozmeroch štandardného písacieho pera umožňuje ľahký prenos aj komunikáciu v akomkoľvek prostredí. Unikátnou technológiou prostredníctvom senzorických snímačov dokáže nahradiť doteraz používané klasické ovládacie zariadenia ako počítačovú myš, tabletové pero, ale aj TV ovládač. O.pen má veľmi jednoduché intuitívne používanie, používa sa bez zložitých manuálov. Kopíruje prirodzené pohyby ruky. Rotačný tvar je doplnený o dve tlačidlá so štyrmi funkciami.
Kategória: Profesionálny dizajn - 3. cena
Bubbles
Autor: Jakub Pollág
Klient: Nachtmann GmbH, Nemecko
Kolekcia nápojového skla pre nemeckú skláreň Nachtmann je inšpirovaná mydlovými bublinkami a ich krehkosťou. Design je postavený na parametrickom modeli, ktorý vytvára povrch skla prienikom guľových výsekov. Vzniká tak sklo vizuálne zaujímavé a príjemné do ruky. To všetko za dostupnú cenu vďaka veľkoobratovej produkcii nemeckého velikána Nachtmann.
Kategória: Dizajn s pridanou hodnotou
cp! eyewear
Autori: Vlasta Kubušová, Miroslav Král
Štúdio: crafting plastics! studio
Crafting plastics! Studio je interdisciplinárny projekt, ktorý sa zameriava na výskum udržateľných materiálov (bioplastov) a ich integráciu do produktov každodenného života. V rámci projektu autori úzko spolupracujú s vedcami z STU Bratislava a TU Berlín a snažia sa nájsť spoločné priesečníky práce dizajnéra a vedca, ktoré dokážu priniesť riešenia tu a teraz.
Experimentujú, spolupracujú a produkujú s ohľadom na celý životný cyklus produktu - od jeho pôvodu vo forme nekultivovanej hmoty – cez finálny produkt až po jeho nevyhnutný rozpad. Dizajnérskym proofof-concept produktom sú ready-to-wear objekty – okuliare navrhnuté pre užívateľov, ktorí sa neboja skúšať nekonvenčné riešenia a prekonávať zaužívané návyky vo vzťahu k chemicky vytvoreným materiálom. Práca s krehkými bioplastmi, ktoré sa snažia nahradiť takmer úplne všetky jednorazové produkty a obaloviny, predostrela ideu preskúmať ich trvácnosť. Slovami autorov: „Potrebujeme v súčasnosti materiály, ktoré sú natoľko rezistentné, že nás nevyhnutne prežijú? Nie je práve relevantné konfrontovať súčasný spotrebiteľský diskurz produktmi a materiálmi, ktoré vydržia presne tak dlho, koľko ich potrebujeme využívať, resp. skutočne využívame?“
Kategória: Študentský dizajn
KOYAANISQATSI
Autor: Maroš Baran
Škola: UMPRUM Praha
Pedagóg: doc. Liběna Rochová
Koyaanisqatsi je hybridným projektom, ktorý balansuje na rozmedzí performance, fashion show a filmu. Ide o komplexný projekt pozostávajúci z viacerých umeleckých zložiek a je možné ho vnímať na rôznych úrovniach - ako odevnú kolekciu, ako film alebo ako performance.
Hlavnou zložkou projektu je odevná kolekcia postavená na syntéze východnej a západnej estetiky. Syntéza sa odohráva priamo na kusoch odevov, no taktiež na stylingu, na technológii a spôsobe spracovania. Kolekcia bola prezentovaná atypickou formou performance v priestoroch Zrkadlového labyrintu v Kaleidoskopickom kine v Prahe. Diváci sa mohli počas performance voľne pohybovať po priestore a zvoliť si, či chcú kolekciu vidieť priamo vnútri v Zrkadlovom labyrinte, alebo ju pozorovať v priestoroch mimo labyrintu. Pri zvolení jedného zo spôsobov „videnia“ projektu sa divákovi znemožnili iné spôsoby, a tak technicky nebolo možné vidieť „kompletnú“ performance. Každý z divákov videl len jej časť a kompletný obraz sa vytvoril až v momente, keď si diváci navzájom vymenili svoje dojmy a pozorovania. Celkový obraz performance a projektu tak nabral tvar až v mysliach divákov - nemal fyzickú prítomnosť. Ten kto videl film, nevidel labyrint, ten kto videl labyrint, nevidel performance, ten kto videl performance, nevidel film. Koncept je štúdiou ľudskej nedokonalosti vnímania a paradoxu uhlu pohľadu. Videolookbook kolekcie je taktiež založený na paradoxnej vizualite, kde sa „white cube“ svet mení na „kaleidoskopickú realitu“ v zrkadlovom labyrinte a naopak.
Cena poroty
The Honeycomb Vase „made by bees“
Autor: Tomáš Gabzdil Libertíny
Táto „spolupráca“ s včelami presahuje hranice konvenčného dizajnu. Umožňuje vyvrátiť masovú produkciu a nechať prírode vytvoriť to, čo by sa zvyčajne považovalo za produkt človeka. Včelia váza nielen rozpráva príbeh, ale robí to ekologicky odvodeným, prírodným spôsobom, ktorý privádza výrobný proces k niečomu jednoduchšiemu a krajšiemu. Materiál pochádza z kvetov ako vedľajší produkt včiel a vo forme vázy tak kvety slúžia kvetom „na poslednej ceste“. Znie to ako eufemizmus, samotný proces však vznikol ako „pomalý prototyp“, veď na výrobu jednej vázy bolo potrebných 40 000 včiel a jeden týždeň.
Cena za kultúrny prínos v oblasti kultúry
Eduard Toran
Cenu udeľuje a odovzdáva minister kultúry Marek Maďarič. Eduard Toran žije v New Yorku a z dôvodu ochorenia cenu prišla prebrať v jeho mene Eva Staron, prezidentka nadácie Plus421 Foundation so sídlom v New Yorku.
Eduard Toran narodený v roku 1930 v Bratislave sa stal významným teoretikom umenia zameraným na úžitkové výtvarné disciplíny. Tejto oblasti sa po svojom odchode z Československa v roku 1968 začal venovať v praxi. Ako dizajnér a manažér sa vypracoval na riaditeľské pozície renomovaných amerických firiem vo svojom novom domove - New Yorku.
Eduard Toran v roku 1949 absolvoval Vyššiu stavebnú priemyslovku a pracoval ako technický vedúci javiska v Slovenskom národnom divadle. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal študovať divadelnú vedu, no po presune tohto odboru na VŠMU pokračoval na odbore dejiny umenia a národopis. Po obhajobe diplomovej práce v roku 1957 pozval Eduarda Torana Marian Váross do Ústavu teórie a dejín umenia Slovenskej akadémie vied, kde potom pôsobil až do roku 1968. Oficiálne sa mal venovať najmä oblasti architektúry, dokonca sa stal členom Slovenského zväzu architektov. V roku 1960 dokončil monografiu o vtedy ešte žijúcom nestorovi slovenskej architektúry Milanovi Michalovi Harmincovi. Vyšla o dva roky neskôr v zborníku SAV „Z novších výtvarných dejín Slovenska“.
Bibliografia Eduarda Torana z obdobia jeho jedenásťročného „života teoretika“ na Slovensku je obsiahla. Zahŕňa napríklad stovky článkov pre bratislavský Večerník a ďalšie denníky, recenzie a štúdie vo Výtvarnom živote, Projekte, Kultúrnom živote a ďalších periodikách i početné texty vo výstavných katalógoch. Spomeňme aspoň niektoré z jeho rozsiahlejších štúdií. Pozornosť si zaslúži Toranov preklad klasického diela dejín dizajnu Art and Industry od Herberta Reada z roku 1934. Pod titulom Umenie a priemysel vyšiel v roku 1963, teda v čase, keď sa u nás ešte len váhavo rozbiehali procesy liberalizácie komunistického režimu.
Za prelomovú v kontexte dejín úžitkového umenia a dizajnu na Slovensku možno považovať publikáciu K umeniu okolo nás z roku 1965. Tento text je prvým fundovaným zhrnutím histórie a aktuálneho stavu úžitkových výtvarných disciplín na Slovensku.
Okolo polovice šesťdesiatych rokov sa Eduard Toran stal najvyťaženejším kurátorom (vo vtedajšej terminológii komisárom) výstav úžitkovej tvorby na Slovensku. Okrem pravidelných bilančných celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva išlo o desiatky výstav doma a v zahraničí – prezentácie slovenského úžitkového umenia a dizajnu na jarných veľtrhoch v Mníchove (1967, 1968), v Liechtensteinskom paláci vo Viedni (1968), na XIV. trienále v Miláne (1968) a prípravu UP výstavy pre Egypt (1968). Podieľal sa aj na prípravách československých expozícií na svetových výstavách EXPO 1967 v Montreale a 1970 v Osake.
Po opustení Československa v roku 1968 sa Eduard Toran prerodil zo slovenského teoretika umenia na amerického praktika dizajnu. Pracoval v renomovaných štúdiách ako dizajnér, napríklad u jedného z najvýznamnejších amerických dizajnérov Georgea Nelsona alebo vo firme Rodgers.
Po roku 1989 sa niekoľkokrát vrátil na Slovensko s prednáškami a i v súčasnosti stále pracuje ako odborník v Metropolitan Museum of Art v New Yorku, prednáša o dizajne a prispieva do odborných periodík v USA i na Slovensku. Je spolupracovníkom Slovenského múzea dizajnu.
(Text o Eduardovi Toranovi je spracovaný podľa textov Zdena Kolesára v časopise designum 2013/3-4.)
Cena novinárov
Svoju cenu udelili aj zástupcovia médií, a to v rámci tlačovej konferencie spojenej s komentovanou prehliadkou výstavy usporiadanou v rámci vernisáže.
KUKO – multifunkčný drevený nábytok
Autori: Soňa Otiepková, Štefan Starinský
Klient: Villo Design
(Kategória v NCD 2017 Dizajn s pridanou hodnotou)
KUKO je multifunkčný drevený nábytok pre deti, ktorý slúži od narodenia ako kolíska alebo postieľka na priloženie k manželskej posteli až po školskú dochádzku ako výškovo nastaviteľný stolík. Produkt
KUKO reaguje na rastúci trend spotrebného života, keď rodič nakúpi viac nábytku, ako pre dieťa reálne využije. Hneď po narodení je možné KUKA poskladať na kolísku alebo postieľku. Bočnica je odnímateľná a výška postele nastaviteľná, takže postieľku je možné využiť vedľa rodičovskej postele. Neskôr, podľa potreby dieťaťa, sa dá využiť ako nádoba na hračky, polička, lavička alebo stolík na kreslenie. Na začiatku školskej dochádzky KUKO poslúži ako výškovo nastaviteľný písací stôl, ktorý je možne posunúť až do výšky 74 cm.
Produkt prispieva k trvalej udržateľnosti a učí dieťa ekologickému mysleniu, keď rozmýšľa, ako produkt nielen použiť a vyhodiť, ale aj ako ho udržať a použiť na iný účel.
Výstava NCD 2017 v Galérii v podkroví Slovenského múzea dizajnu
Diela finalistov a víťazov NCD 2017 sa budú odbornej a širokej verejnosti prezentovať až do 30. novembra 2017 na výstave v Galérii v podkroví Slovenského múzea dizajnu v Hurbanových kasárňach v Bratislave. Napriek tomu, že odborná porota už rozhodla o hlavných cenách, návštevníci výstavy majú ešte možnosť vybrať svojho favorita na udelenie Ceny verejnosti. Hlasovať sa oplatí, pretože v rámci finisáže výstavy finalistov konajúcej sa 30. novembra, budú vyžrebovaní výhercovia hodnotných balíčkov kníh od vydavateľstva Slovart.
Autori ocenených projektov si prevzali diplom a certifikát o používaní označenia Národná cena za dizajn 2017 pri svojich výrobkoch, ďalej dostali od Úradu priemyselného vlastníctva SR bezplatné konzultácie k problematike patentov, úžitkových vzorov a dizajnov, a ďalšie ceny od sponzorov Slovart a Kanovits media. K výstave NCD 2017 je vydaný katalóg vystavených prác a autori víťazných diel sú prezentovaní videoprofilmi.