Projekt INSK - Interiér na Slovensku a jeho digitálna obnova

Použitá fotografia: s dovolením autora Ing. arch. Tibora Škandíka. Interiér Opus, Bratislava 1982, architekt Peter Brtko.

Pedagogicko-vedecký projekt KEGA 022STU-4/2017 "Interiér na Slovensku" (INSK) a KEGA 002STU-4/2022 Interiérová tvorba – miznúce dedičstvo a jeho digitálna obnova.

Od roku 2017 sa na Slovensku realizoval projekt KEGA 022STU-4/2017 s názvom „Interiér na Slovensku“ (INSK), ktorý sa zameriava na mapovanie a ochranu kultúrneho dedičstva v oblasti interiérov druhej polovice 20. storočia. Tento projekt vznikol na Ústave interiéru a výstavníctva Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho cieľom je výskum, dokumentácia a prezentácia diel slovenskej interiérovej tvorby, ktoré sa v mnohých prípadoch zachovali dodnes, avšak často  zanedbané a nedocenené.

Projekt INSK sa usiluje poukázať na významné diela interiérového dizajnu, ktoré sú dnes často zabudnuté alebo neznáme širšej verejnosti, hoci predstavujú dôležitú časť kultúrneho a duchovného dedičstva Slovenska. Základným výstupom tohto projektu je verejne prístupná digitálna databáza dostupná na stránke www.insk.eu, ktorá zhromažďuje informácie o významných interiérových dielach, ich autoroch a historickom kontexte ich vzniku. Táto databáza slúži nielen ako nástroj na vzdelávanie odborníkov a študentov, ale aj na zvyšovanie povedomia o hodnotách slovenského interiérového dedičstva medzi širšou verejnosťou.

Projekt „Interiér na Slovensku“ sa ďalej rozširuje o projekt KEGA 002STU-4/2022 Interiérová tvorba – miznúce dedičstvo a jeho digitálna obnova." Tento projekt sa zameriava na záchranu, digitálnu obnovu a uchovanie významných interiérov, ktoré sú často ohrozené zánikom v dôsledku fyzického opotrebenia, prestavieb alebo nezáujmu. Cieľom tohto projektu je nielen dokumentovať a analyzovať tieto cenné priestory, ale aj umožniť ich digitálnu rekonštrukciu prostredníctvom pokročilých technológií, ako sú 3D modelovanie a virtuálna realita. Týmto spôsobom si môžu tieto priestory prehliadnuť nielen odborníci, ale aj široká verejnosť, čo prispieva k ich ochrane a vzdelávaciemu významu. Prezentácia spracovaných diel sa nachádza na podstránke 360⁰.

Terénny výskum v rámci projektu sa zameriava na stav konkrétnych diel, ktorých informácie boli zhromaždené prostredníctvom internetovej databázy insk.eu. Tam, kde to bolo možné, boli tieto diela fotograficky zdokumentované. Ak už nebolo možné zdokumentovať celé dielo, zaznamenali sa aspoň zachované dobové fragmenty. V prípadoch, kde už nebolo možné zdokumentovať nič, výskum sa obmedzil na archívne pramene. Na základe archívneho výskumu sa získali doplňujúce informácie, ako napríklad technické dokumentácie a fotografie, hoci často iba čiastočne. Jednou z dôležitých výskumných metód bola aj "Oral history", čiže rozhovory s autormi diel, ktorí poskytli cenné doplňujúce informácie. Tieto údaje umožnili aspoň čiastočne zrekonštruovať niektoré zaujímavé a zaniknuté diela interiérového dizajnu.

Jednou z prípadových štúdií digitálnej rekonštrukcie bol interiér hotelového baru v Michalovciach, vytvorený v roku 1981 architektmi Branislavom Somorom a Ivanom Slameňom. V rámci projektu bola použitá metóda digitálnej rekonštrukcie. Pri návšteve miesta sa zistilo, že interiér bol značne znehodnotený nevhodnými zásahmi a zachovali sa len niektoré fragmenty. Vďaka rozhovorom s jedným z autorov sa podarilo získať cenné fotografie a výkresy, ktoré slúžili ako základ pre vytvorenie virtuálneho modelu priestoru. Výsledkom bola 360° prehliadka, ktorá umožňuje zobraziť interiér v jeho pôvodnej podobe. Táto prehliadka je prístupná na stránke insk.eu a poskytuje vizuálny pohľad na zaniknutý interiér.

Obrázok 1. Porovnanie dobová fotografia naľavo, napravo 3D model v podobe 360° zobrazenia určeného pre virtuálnu realitu. Fotografia archív B. Somora, render spracoval Mgr. art. Adam Tóth, ArtD.

Obrázok 2. Súčasný stav diela, zdokumentovaný v roku 2022. Necitlivé zásahy spôsobili nevratné zmeny a dielo prestalo byť relevantné pre ďalšie zaznamenávanie. Fotografia: Dušan Kočlík.

V rámci výskumného projektu INSK mali študenti FAD STU v Bratislave v predmete „Kontexty tvorby interiéru“ jedinečnú príležitosť zapojiť sa do mapovania interiérového dizajnu z druhej polovice 20. storočia. Tento projekt nám umožnil zmapovať lokality, odkiaľ študenti pochádzali, a identifikáciu a dokumentovanie lokálnych interiérov, ktoré sa v daných oblastiach nachádzali. Študenti tak priamo z terénu získavali informácie o stave interiérov, ktoré boli relatívne dobre zachované a nepoškodené, čím prispievali k ďalšiemu podrobnému dokumentovaniu týchto priestorov.

Významnou súčasťou tejto práce bola dostupnosť podkladov potrebných na vytváranie digitálnych modelov, predovšetkým plánov a dobových fotografií. Veľkým prínosom pre študentov bola aj možnosť konzultovať svoje nálezy a výskumy priamo s autormi niektorých diel, čo im poskytovalo hlbší vhľad do historických a dizajnových kontextov.

Zber informácií v počiatočnej fáze výskumu prebiehal tradičnými metódami, ako je štúdium odbornej literatúry a projektovej dokumentácie, pričom tieto zdroje zhromažďovali výskumní a pedagogickí pracovníci. Po dôkladnom archívnom výskume nasledoval terénny prieskum, počas ktorého sa študenti aktívne zapájali do overovania stavu konkrétnych diel. 

Obrázok 3. študentská práca 360° render – interiér predajne Opus 1982 od Petra Brtka. Nedochovala sa spoľahlivá informácia o farebnom prevedení interiéru preto je záznam iba v čiernobielej podbe. Spracovali: Bc. Z. Zacharová, Bc. Z. Balážová, Bc. A. Gabrielová, Bc. P. Srnková

Obrázok 4. študentská práca, porovnanie rendera a fotografie - interiér už neexistujúcej predajne Klenotov z roku 1986, od Ing. arch. Kataríny Okáľovej s umeleckými svietidlami od Antona Cepku. Spracovali B. Frančiaková, B. Kráľová, M. Šverhová. Originálna fotografia: Hilda Fialová - Môťovská.

Obrázok 5. študentská práca 360° render – interiér kúpeľov Grössling od viedenského architekta Alberta Swobodu, pravdepodobne z roku 1895. Študentky spracovali rekonštrukciu podľa dobovej dokumentácie k stavu ktorý spracoval arch. Swoboda. Kvôli nedostatku dobových obrazových informácií, je spracovanie viac výtvarné a náladové, bez snahy o realistické zobrazenie. Spracovali: Bc. E. Matišáková, Bc. P. Kvaššayová, Bc. K. Ficová, Bc. D. Schwartzová.

Obrázok 6: Študentská práca, 360° render – interiér Domu kultúry v Trnave z roku 1988 od autorov Ing. arch. Jozefa Danáka, Ing. arch. Akad. arch. Juraja Štecka, Ing. arch. Jozefa Žiarana a Ing. arch. Františka Mikloška. Pomocou metódy oral history študentky spracovali časť interiéru Domu kultúry. Autor im poskytol pôvodnú dokumentáciu, ktorá odhaľovala jeho pôvodný zámer pre projekt, ktorý však nikdy nebol zrealizovaný v tejto podobe. Študentky následne vytvorili model architektonického návrhu, a autor tak mal možnosť prostredníctvom VR vidieť svoje dielo v pôvodne zamýšľanej forme. Spracovali: Bc. Karin Indrišková, Bc. Silvia Kostolanská.

Metóda digitálnej rekonštrukcie má svoje limity, pretože nie je vždy možné úplne presne obnoviť pôvodný vzhľad objektov. Zámerom je pomocou digitalizácie zničených interiérov uchovať, ak aj nie ich presný obraz, tak aspoň atmosféru danej doby a priblížiť tak diela, ktoré sa už inak nedajú spoznať, študentom aj širokej odbornej či laickej verejnosti. Týmto spôsobom sa atraktívnou formou môže zvyšovať povedomie o dobových interiéroch  a zároveň môžeme volať po verejnej debate o potrebe ochrany nedávno vytvorených pamiatok prchavého interiérového dizajnu.