Emil Belluš

architektúra, urbanizmus, interiér, pedagogická činnosť, veda, nestor slovenskej architektúry

Emil Belluš patrí k najvýznamnejším Slovenským architektom. Zaraďujeme ho k predstaviteľom funkcionalizmu, hoci jeho dielo by sa dalo charakterizovať aj pestrejšie.

Narodil sa v Slovenskej Ľupči. Základnú školu a takisto aj aj klasické osemročné gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici. V roku 1918 začína študovať Fakultu architektúry na Technickej univerzite v Budapešti. Už v roku 1919 prestupuje do Prahy. Vznik prvej Česko-Slovenskej republiky je silným impulzom, aby pokračoval v štúdiu na Fakulte architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe. Školu končí v roku 1924.

V roku 1925 si zakladá vlastný architektonický ateliér v Banskej Bystrici, neskôr presúva svoje pôsobenie do Bratislavy. Zapája sa do činnosti aj v Spolku slovenských umelcov. V roku 1928 sa stáva členom kuratória novovzniknutej Školy umeleckých remesiel. Tu spolupracuje aj s ďalšími kolegami, ktorých spolu s nim s odstupom času vnímame ako slovenkú architektonickú avantgardu - Jurkovič, Weinwurm, Belluš. Popri architektonickej činnosti má aj širší kultúrny záber. Pracuje napríklad ako scénograf v Slovenskom národnom divadle, je členom redakčného kruhu časopisu Nová Bratislava. Od začiarku vzniku Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) bol činný pedagogicky (ako profesor v rokoch 1939 až 1970, ako dekan odboru inžinierskeho staviteľstva v rokoch 1945 a 1946). Od roku 1955 pôsobí aj ako akademik v Slovenskej akadémii vied. V roku 1956 tam obhajuje titul DrSc. Má veľký podiel aj na založení a činnosti spolkových stavovských organizácií architektov. Bol predsedom Spolku architektov Slovenska (roky 1945 až 1953) a Zväzu slovenských architektov ( roky 1955 až 1956). Zakladá aj viaceré odborné časopisy. V roku 1939 Technický obzor slovenský. Na pôde SAV to boli Architektúru a urbanizmus a Životné prostredie. Takisto je jeho dielom aj Encyklopédia pozemného staviteľstva.

V roku 1965 mu bol udelený titul Národný umelec. V roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Je po ňom pomenovaná aj dnešná aula Fakulty architektúry STU (mimochodo celá budova FA STU je jeho dielom).

Emil Belluš zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave. Dožil sa veku osemdesiat rokov. Spolok architektov Slovenska udeľuje na jeho počesť od roku 1990 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.

K jeho najvýznamnejším dielam patria (zdroj wikipedia):
1930 budova Slovenského veslárskeho klubu, Bratislava
1932 Kolonádový most, Piešťany
1935 Poštový a telegrafný úrad (dnes hlavná pošta), Piešťany
1936 automatický mlyn NUPOD, Trnava
1934-1937 družstevné domy na námestí SNP, Bratislava
1936-1938 budova Národnej banky na Štúrovej ulici (dnes Generálna prokuratúra), Bratislava
1943 budova Inžinierskej komory na Kapucínskej ulici, Bratislava
1946 vodojem (s Havelkom), Trnava
1948 -budova Novej radnice na Primaciálnom námestí, Bratislava
1947-1950 pavilón teor. ústavov SVŠT, dnes budova Fakulty architektúry STU na námestí Slobody, Bratislava
1948 -hotel Devín (s Kramplom a Uhliarikom), Bratislava
1954 študentský domov Mladá garda, Bratislava

Bibliografia:
Architekt Emil Belluš. Regionálna moderna. [Kat. výst.] Ed. Matúš DULLA. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1992, nestr.
BELLUŠ, Emil: Čo hovorí projektant? Bol to čestný úkol. In: Slovenský denník, 18, 25. 12. 1935, č. 296, s. 14.
BELLUŠ, Emil: Na prelome našich národných dejín. Spomienky architekta – náčrt. Bratislava 1978, strojopis. (Archív umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave.)
BELLUŠ, Emil: Naše stavebné problémy. In: Elán, 11, 1941, č. 8, s. 8-9.
BELLUŠ, Emil: Novostavby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. In: Technik, 7, 1949, č. 1, s. 6-7.
BELLUŠ, Emil: Spomienky na prvé roky pedagogickej práce na SVŠT. In: Svet vedy, 10, 1963, č. 11.
BELLUŠ, Emil: Stavebná obnova mesta Bratislavy. In: Architektura ČSR, 7, 1948, č. 3, s. 103-105.
BELLUŠ, Emil: Teória architektonickej tvorby. Bratislava 1951.
Belluš škole a škola Bellušovi. Katalóg k storočnici Emila Belluša. Ed. Ľudovít PETRÁNSKY et al. Bratislava : FA STU, 1999, 48 s.
BELLUŠOVÁ, Elena: Korene tvorivého umenia Emila Belluša. Banská Bystrica 1992.
BENCOVÁ, Jarmila: Belluš barokizujúci? (Paláce severného predmestia). In: Architektúra & Urbanizmus, 33, 1999, č. 1-2, s. 35-46.
BOŘUTOVÁ, Dana: Impulzy a reflexie. K otázke formovania Bellušovho výtvarného názoru. In: Architektúra & Urbanizmus, 33, 1999, č. 1-2, s. 15-22.
DULLA, Matúš: Architekt Emil Belluš. Bratislava : Slovart, 2011, 320 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Modernity and Tradition between Ideologies: The Pragmatic Architecture of Emil Belluš (1899 – 1979). In: Architectura (München), 30, 2000, č. 1, s. 57-72.
Emil Belluš – architektonické dielo. [Kat. výst.] Ed. Klára KUBIČKOVÁ – Anna ZAJKOVÁ. Bratislava : Slovenská národná galéria; Tatran, 1989, nestr.
HRDLIČKA, Ľ.: Ideové momenty paláca Ústredného družstva. In: Slovenský staviteľ, 5, č. 12, 1935, s. 341-344.
HUSÁK, V.: Priemyselné stavby profesora Belluša. Príspevok k poznaniu diela. In: Architektonické listy FA STU, 2, 1999, č. 2, s. 35-37.
KUBIČKOVÁ, Klára: Emil Belluš, Banská Bystrica a Národný dom. In: Projekt, 41, 1999, č. 4, s. 36-43.
KUSÝ, M.: Emil Belluš. Bratislava 1984.
VOLKOVÁ, Terézia: Evanjelické presídlenecké kostoly. In: Projekt, roč. XLI, 1999, č. 6, s. 14 – 16.
Architektonické dielo Emila Belluša. [Kat. výst.] Ed. J. MATUŠÍK. Bratislava 1974.
BELLUŠ, Emil: Desať rokov vývoja architektúry na Slovensku. In: Naša veda, 2, 1955, č. 5, s. 243-246.
BOŘUTOVÁ, Dana: Vplyv budapeštianskej a pražskej školy na tvorbu architekta Emila Belluša. [Štipendijná práca.] Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1999.
BOŘUTOVÁ, Dana: Vplyv pražského architektonického školenia na tvorbu Emila Belluša. In: Projekt, 41, 1999, č. 4.
KRIVOŠOVÁ, Jana: Sakrálna tvorba architekta Belluša. In: Architekt profesor Emil Belluš. Bratislava 1999, s. 37 – 39.