Dušan Samuel Jurkovič

architektúra, interiér, pedagogická činnosť,

Dušan Samuel Jurkovič patrí k najznámejším slovenským architektom. Jeho diela tvoria základ modernej slovenskej architektúry, hoci začiatok jeho tvorby sa začína rozvíjať na prelome 19. a 20. storočia, v období secesie a má charakter veľmi osobitého, takzvaného národného štýlu, ovplyvneného ľudovou architektúrou.

Narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke (dnes je súčasťou Myjavy) ako piate zo šiestich detí. Rodičia Juraj a Emília Jurkovičovci boli súčasťou rodiny, z ktorej pochádza viacero významných osobností Slovenska. Okrem iného aj Svetozár Hurban Vajanský a Jozef Miloslav Hurban. Otec patril k zakladateľskej generácii Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič inicioval založenie Gazdovského spolku v Sobotišti.

Základné vzdelanie dostal v rokoch 1874-78 na evanielickej cirkevnej škole v Brezovej pod Bradlom. V rokoch 1878–84 navštevoval maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884–89 pokračoval v štúdiu na Štátnej škole remesiel (K. K. Staatsgewerbeschule) vo Viedni. Študoval staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka. Riaditeľom školy bol v tom čase Camillo Sitte.

V roku 1889 po krátkom pobyte v ateliéri architekta Blažeja Bullu nastupuje na prax v do projektovej kancelárie architekta Michala Urbánka v Moravskom Vsetíne.

V roku 1896 sa Dušan Jurkovič osamostatňuje. V roku 1899 sa sťahuje do Brna. Tu ako samostatný architekt v roku 1901 robí štúdie a plány nových kúpeľných stavieb v Luhačoviciach. Stavby sa realizovali najmä v r. 1902 a 1903. Pre kúpele vytvoril vyše dvadsať návrhov reprezentatívnych stavieb v osobitnom národnom štýle (neskôr čiastočne aj s prvkami rannej moderny a funkcionalizmu).

V roku 1900 taktiež pracuje na na projekte vily v obci Rezk pri Novom Měste nad Metují. V roku 1903 sa žení s Boženou Bartelmusovou (1883-1965), dcérou majiteľa vily v Rezku. V priebehu času sa im narodili traja synovia, Juraj (1904 - 1963), Ján (1905-1986) a Pavel (1907).

Rok 1906 - stavia vlastné rodinné sídlo - vilu v brnenskej časti Žabovřesky.
1910 - stáva sa členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe.
Od roku 1913 je majiteľom tehelne v Trnave. Je priekopníkom moderných, nových postupov pri výrobe tehliarskych výrobkov. Správou tehelne poveruje brata Ladislava.

1916-18 - počas vojny pracuje pri veliteľstve v Krakove na návrhoch cintorínov a pomníkov pre oblasť zapadného Halíča. Viaceré z nich sa realizujú, sú oceňované aj v dobových odborných kruhoch.
1918 - po vzniku Československej republiky sa vracia na Slovensko do Bratislavy.

V máji 1919 ho poverili prípravou slávnostného pohrebu generála M. R. Štefánika. Začína pracovať na projekte mohyly na Bradle. Stavba sa dokončuje v roku 1928. Stáva sa tiež sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku.

1920 - stáva sa čestným členom Masarykovej Akadémie práce. Skúma problematiku výstavby rodinných domov skladaných z predvyhotovených dielov (začiatky prefabrikácie - drevo a pálená hlina). Tejto činnosti sa venuje priebežne až do svojej smrti.
1921 - Na prvom valnom zhromaždemí Umeleckej besedy slovenskej bol zvolený za jej generálneho predsedu.
1922 - odchádza z Úradu pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Pokračuje v samostatnej architektonickej praxi. Je menovaný za za dopisujúceho člena poradného zboru Ministra obchodu ČSR.
1923 - navrhuje a stavia vlastný dom v Bratislave na Güntherovej (dnešnej Lermontovovej) ulici č. 23 v Bratislave.
1924 - stáva sa predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave.
1925 - získava zlatú medailu I. triedy za architektúru na medzinárodnej výstave moderného dekoratívneho a úžitkového umenia v Paríži
1928 - je menovaný předsedom kuratória novo založenej školy umeleckých remesiel v Bratislave.
1929 - stáva sa riadym členom Českej akadémie vied a umení. Navrhuje santórium profesora Kocha na Vengelínovej (dnes Partizánskej) ulici (spolupráca J. Merganc a O. Klimeš). Kochovo sanatórium je už obrazom "novej architektúry", s výrazným vplyvom funkcionalizmu a moderny.
1930 - na XII. medzinárodnom kongrese architektúry v Budapešti získava diplom za vystavené práce.
1932 - dostáva veľkú cenu Českej akadémie vied a umení pre rok 1933.
1936-37 - navrhuje stanice novej lanovky z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. (Technológiu koordinuje firma Wiesner z Chrudimi). Stavba je realizovaná v rokoch 1936 až 1941. V svojej dobe je držiteľkou viacerých technických primátov v rámci Európy.
1938 - dostáva čestný doktorát filozofie Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Stáva sa čestným členom Umeleckej besedy v Prahe.

1939-45 - počas druhej svetovej vojny odišiel z verejného života. Zachováva si však prehľad o spoločenskom i kultúrnom dianí. Ticho podporuje činnosť svojich synov v odboji. V ústraní pripravuje veľké, niekedy až utopické pomníkové projekty. (Pomník pražským študentom (1939), pomníky osobnostiam českej kultúry zo začiatku štyridsiatych rokov, pomník národným dejateľom (1944), návrhy na mauzóleum českých mučeníkov v druhej svetovej vojne (1942), mauzóleum na pamiatku bitky pri Stalingrade (1943), pamätník k druhému výročiu zániku Lidíc (1944), Kamenná apoteóza Slovenského národného povstania (1944), a Kenotafium k oslave padlých hrdinov Červenej armády na oslobodenom Slovensku (1945)...). Spomedzi mnohých pamätníkových návrhov z vojnového obdobia sa realizácie dočkal iba pamätník obetí v Kremničke pri Banskej Bystrici a pomerne malý pamätník revolučných udalostí na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Koncom vojny pracoval tiež na publikácii "Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov", ktorá bola vydaná v roku 1946.

V roku 1946 - ako prvému architektovi je Jurkovičovi udelený titul Národný umelec. Bol zvolený tiež za predsedu Spolku architektov Slovenska s Spolku architektov v Prahe.

Dušan Samuel Jurkovič zomiera 21. decembra 1947. O dva dni neskôr je pochovaný na bratislavskom evanjelickom cintoríne na Kozej ulici. V novembri v roku 1948 sú jeho telesné pozostatky prevezené a uložené na cintoríne v Brezovej pod Bradlom - v blízkosti svojho rodiska i nezabudnuteľného diela.

Výber z tvorby (zdroj wikipedia):
1891
kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
1892
Valašská izba- Národopisná výstava vo Vsetíne
Nová Radnica vo Vsetíne
1893
Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
1896
Občanská záložna vo Vsetíne
Rozhľadna na vrchu Brňov (návrh)
1900
Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
1902
Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
Vila J. Pospíšila, Brno
Rodinný dom J. Bartoňa, Královo pole
1904
Spolkový dom v Skalici
Penzionát Vesna v Brne
Výstavná vitrína pre Londýn
Nábytok pre dr. J. Jeništu
Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
1905
obecný dom v Hospozíne (návrh)
Sv. Hostýn:prestavba kaplnky (návrh)
Hotel Luhačovice (návrh)
1906
Kúpele Luhačovice
Vila Dušana Jurkoviča
Obchodný dom j.Patrného, Jaroměře (návrh)
1907
Vila F. Nováka, Luhačovice
Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
Dom B. Němcovej, Jičín
1908
Kúpele Luhačovice, druhý kupeľný dom
Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
Nájomný dom B. Škardu v Brne
1909
Molitorov, Zámok j. Veselého prestavba
Nové město nad Mětují, Zámok J. Bartoňa
Mestská elektráreň, Boskovice
1910
Sirotinec, Modra
Hostinec a spolkový dom, Brezová pod Bradlom
1912
Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
1916
Vojenské cintoríny a pamätníky
Útulňa invalidov na Magure (návrh)
1920
Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
1921
Mohyla na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji
1922
Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
1923
Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
1925
Stavebný projekt Mohyla M. R. Štefánika na Bradle
Štefánikov ústav sociálnej starostlivosti, Martin
1928
Mohyla na Bradle realizácia
Pomník J. Jenistu, Praha
1928
Činžovné domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava – Ursínyho
1929
Sanatórium MUDr. Karola Kocha, Partizánska (Bratislava)
1932
Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
1933
Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
1934
Škola s oceľovou konštrukciou
Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
1936
Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica
1936
Lanovka Tatranská Lomnica - Lomnický štít, návrhy staníc lanovky.
1937
Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
1938
Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
1939
Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
1940
Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
1941
Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
1942
Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
Prestavba tehelne, Stará Turá
Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
1943
Rodinný dom v Bratislave
Náhrobok M. J. Hurbana, Modra
1944
Cintorín, Brezová pod Bradlom
1945
Hospodárska usadlosť do 8 ha
Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
1947
Kultúrny dom, Čierny Balog
Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
Úprava mohyly na Bradle
Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)

Bibliografia:
BOŘUTOVÁ, Dana: Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava : Slovart, 2010, 384 s.
BOŘUTOVÁ-DEBNÁROVÁ, Dana: Dušan Samo Jurkovič – osobnosť a dielo. Bratislava 1993.
BROCH, Rudolf – HAUPTMAN, Hans: Die westgalizischen Heldengräber aus den Jahren des Weltkrieges 1914 – 1915. Wien : K. u. k. Militärkomando Krakau, 1918.
DUDA, Oktavian: Cmentarze I wojny swiatowej w Galicji Zachodniej. Warszawa : Osrodek ochrony zabytkowego krajobrazu, 1995.
DULLA, Matúš et al.: Vojenské cintoríny v západnej Haliči. Dušan Jurkovič 1916/1917. Sprievodca. Bratislava 2002.
Dušan Jurkovič. Súborná výstava architektonického diela. [Kat. výst.] Ed. Dana BOŘUTOVÁ – Anna ZAJKOVÁ – Matúš DULLA. Bratislava : SAS, 1993.
EDGAR, Emil: Dušan Jurkovič průkopníkem montovaných staveb. In: Svět techniky, 6, 1955, č. 4, s. 239-243.
FRODYMA, Roman: Galycijske cmentarze wojenne. Warszawa 1995 (2. ed.).
FUCHS, Bohuslav: Dušan Jurkovič. In: Projekt, 10, 1968, č. 10, s. 205-207.
HOFMAN, Jan: Dušan Jurkovič – ochranca tradícii. In: Slovenský denník, 1. 9. 1938.
JURKOVIČ, Dušan: Pustevně na Radhošti. Turistické útulny Pohorské jednoty Radhošť ve Frenštátě. Br­no 1900.
JURKOVIČ, Dušan: Práce lidu našeho. Slowakische Volksarbeíten. Les ouvrages populaires des Slovaques. Wíen 1905.
JURKOVIČ, Dušan: Vojenské hřbitovy válečné. In: Styl, 2 (7), 1921, č. 2, s. 23-24.
JURKOVIČ, Dušan: Mohyla Dr. M. R. Štefánika na Bradle. Praha 1929.
JURKOVIČ, Dušan: Skladacie domy rodinné z pále­ných tehliarskych výrobkov. Bratislava 1946.
K [KOULA, J. E.]: Pustevně na Radhošti. In: Zprávy Spolku architektův a inženýrův v Království českém, 34, 1900, s. 64-65.
KOTĚRA, Jan: Luhačovice. In: Volné směry, 8, 1904, č. 3, s. 59-76.
LUXOVÁ, Viera: K maliarskej výzdobe skalického do­mu kultúry. In: Ars, 1990, č. 2, s. 21-28.
ŽÁKAVEC, František: Dílo Dušana Jurkoviče – kus dějin československé architektury. Praha 1929.