Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Začiatok | 5.4.2017 17:00 |
Koniec | 30.7.2017 16:30 |
Miesto | Galéria umelcov Spiša |
Adresa | Zimná 46 , Spišská Nová Ves, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Galéria umelcov Spiša 0948 882 718 |
Miesto / kontakt: Galéria umelcov Spiša (GUS) – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Zimná 46, Spišská Nová Ves
Termín výstavy: 5. 4. – 30. 7. 2017
Vernisáž výstavy: streda, 5. 4. 2017 o 17.00
Produkcia projektu: Galéria umelcov Spiša – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci so Stredoslovenskou galériou v Banskej Bystrici
Kurátor projektu: Mgr. Martina Martincová
Odborná spolupráca: Mgr. Kamila Paceková – GUS
Grafika: Mgr. art. Ivana Betková, Košice
Projekt je realizovaný vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Prvá a posledné repríza unikátneho projektu v autorskej koncepcii Mgr. Martiny Martincovej "Symfónia pre 5 zmyslov" spája interpretačné a edukačné. Výstava uvádza maliarske diela súčasných mladých umelcov – absolventov Csudaiovho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave: Michala Czinegeho (SK/FIN), Jakuba Hvězdu (CZ) a Patrície Koyšovej (SK). Pre ich tvorbu je charakteris-tická abstraktno-gestická poloha maľby a figuratívna maľba s presahmi do abstrakcie. I keď umelci pracujú s rovnakým výtvarným médiom, využívajú odlišné maliarske postupy, techniky, výtvarný jazyk a myslenie vôbec. Výstava poukazuje na rozmanité polohy práce s maliarskym médiom a úzke prepojenie vnímania „produktov umenia“ našimi zmyslami.
Funkciu kontaktného, spojovacieho článku medzi vystavenými dielami a našimi zmyslami preberajú tematicky členené a priamo v expozícií umiestnené interaktívne zmyslové pomôcky. Za ich pomoci má divák možnosť rozvíjať nielen motorické a pamäťové zručnosti, ale cez nadobudnuté senzitívne vnemy nachádzať zmyslové ekvivalenty k daným maľbám.
„Edukačno-prezentačná výstava ponúka jeden z návodov, ako môžeme na takéto „produkty umenia“ nazerať, dekódovať ich a spoznávať práve cez naše zmysly, zmyslové impresie, pocity a asociácie. Paralelne pojednáva o tom, akú má výtvarné dielo v dnešnej dobe schopnosť plnohodnotne aktivovať naše podnetmi presýtené a otupované zmysly, pričom následne v nás utvára kvalitatívnu zmyslovú skúsenosť a zanecháva senzorickú stopu,“ vysvetľuje kurátorka výstavy Martina Martincová. "Zrak, čuch, chuť, hmat, sluch. Päť základných zmyslov, prostredníctvom ktorých sa dennodenne oboznamujeme nielen s prostredím okolo nás, no za pomoci nich sme schopní vnímať a spoznávať aj výtvarné diela. Vonkajšími zmyslami vnímame, preciťujeme, poznávame ich vonkajšiu podobu, pričom vnútornou, zmyslovou skúsenosťou a predstavivosťou sme schopní zase diela prijímať a preniknúť pod ich povrch. Prostredníctvom farebnej a kompozičnej skladby v nich dokážeme nachádzať a odkrývať rozmanité zvuky, melódie, rytmus, identifikovať vône, chute, ako i pomenovať štruktúry a charakteristické vlastnosti jednotlivých materiálov."
Výstava je jedinou reprízou projektu Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici z roku 2016, ktorý realizovala k 60. výročiu svojho vzniku s cieľom oživiť tradíciu tzv. edukačných výstav.
AUTORSKÉ PROFILY
Michal Czinege (*1980) komponuje svoje obrazy pomocou digitálnej skice. Vychádza z reálneho prostredia, ktoré je niekedy čitateľné v detailoch alebo v tvarovej rekognícii a tie sa neraz pre diváka stávajú akousi vstupnou indíciou. Inokedy vrstvením, rozostieraním, clonením, „vizuálnou disipáciou“ – akoby roztekaním, odhmotňuje objekty a prostredie, odoberá im osobnostnú identitu a súčasne posúva hranice nášho vnímania do novej vizuálnej úrovne. Ponecháva tak divákovi priestor na aktivovanie jeho predstavivosti a imaginácie.
Jakub Hvězda (*1990) vo svojej tvorbe rieši vzťah hmoty, priestoru a času. Zaoberá sa témami spätými s prírodnými a neživými prírodninami. Ide mu nielen o ich vonkajšiu štruktúru a skladbu, ale najmä o procesy, ktoré pod ich povrchmi prebiehajú v permanentnom pohybe a meniacej sa forme. Energia, sila hmoty, ktorá sa transformuje v čase a priestore, akoby vystupovala, predierala sa von, dynamizovala a budovala celý obrazový priestor. Vďaka technike alla prima ponecháva voľný priebeh, slobodu a istú dávku náhody pri tom, ako sa hmota v jednotlivých farebných štruktúrach opticky zosynchronizuje, zhutní a chemicky zreaguje.
Patrícia Koyšová (*1985) sa vo svojom autorskom programe zrieka fyzického kontaktu „štetec – plátno“. Za pomoci kompresora v laboratóriu, ako poníma svoj ateliér, osobitým spôsobom experimentuje s maliarskymi postupmi a technikami. Pracuje s gestom, výrazom, pričom sa umelecky posúva cez rôznorodé výtvarné polohy. Či už ide o kryštalické segmenty, gestické zásahy spodobené v bakteriálnych, hadích alebo explozívnych formách alebo o stekajúcu „vodnú“ masu. Z hľadiska percepcie výtvarného diela svoje obrazy často posúva do polohy „obrazo-objektu“, kedy vnímanie samotnej maľby záleží od postavenia vnímateľa a jeho uhlu pohľadu.