Svetozár Mydlo - Ako sa z objektov stanú subjekty

Z času na čas sa vo výtvarnej obci ozve relikt dávno prekonaného delenia na jednotlivé špecializácie: to je maliar, to grafik, ilustrátor, sochár, známkar, monumentalista, medailér, dokonca krajinkár, portrétista, figuralista... Ak to aj pri jednotlivých osobnostiach môže mať svoje opodstatnenie, Svetozár Mydlo sa tomuto škatuľkovaniu vzpieral celý život – živelne, živočíšne i oživujúco. Nijaký žáner, nijaký druh, nijaká forma nebola preňho dostatočne vy(u)žitá, aby ju znova nepostavil na nohy (alebo z nôh na hlavu), nič nebolo dostatočne etablované, aby to neironizoval, nič nebolo natoľko kanonizované, aby to nerozhýbal...

Tvorba Svetozára Mydla bola od počiatku solitérna, vždy stál mimo módnych trendov a prúdov, nevšímajúc si, že práve on je jedným z tých životodarných prúdov, ktoré okysličujú hlavnú artificiálnu prevádzku slovenského výtvarného umenia. Ak na to počas života neupozorňoval vonkajšími gestami, mohli by sme na to upozorniť aspoň my, dedičia jeho energie a tvorivosti, jeho priatelia, ktorým čoraz viac chýba.