Pavol Stručka - Premeny, časť prvá

Zachytáva v náznaku prierez doterajšej autorovej tvorby v jej premenách – námetov ale predovšetkým maliarskeho rukopisu, ktorý u autora neprebieha autonómnym vnútorným vývojom, ale naopak. Pavol Stručka, si s ľahkosťou prepožičiava paletu, rukopis i kompozície z vybraných historických období (najmä baroka, klasicizmu a romantizmu) i konkrétnych obľúbených majstrov, aby sa od nich nakoniec opätovne odpútal na základe ich dôkladného poznania a remeselného zvládnutia. Na konci pomysleného oblúku tohto procesu sa ocitajú diela vytvorené v posledných dvoch rokoch, tvoriace dominantnú časť výstavy. Na prvý pohľad sú ľahko rozpoznateľné vlastným, v prípade krajín prekvapujúco expresívnejším rukopisom, s ustálenou, trochu ponurou farebnosťou. V kontraste k ľahko nostalgickej atmosfére krajín minulých období, je v nich aj vďaka prítomnosti osamelých postáv niečo znepokojujúce.

Cyklus komorných, psychologicky i maliarsky majstrovsky poňatých a prekvapivo živých portrétov autorovho syna je naopak podaný neutrálnym splývavým rukopisom, s indiferentným pozadím, bez znakov a detailov, ktoré by umožňovali akékoľvek zakotvenie v konkrétnom čase. Napriek vyššie spomenutému, skôr intuitívne ako racionálne vnímame aktuálnosť a súčasnosť portrétov, reflektujúcich pocit prchavosti okamihu a krehkosť ľudskej existencie.