Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
15. február 2017
0
71

Otto Szabó/Atilla Dienes: Osudové otázky

Výstava predstavuje dvoch výtvarníkov, ktorých okrem spoločnej maďarskej národnosti spája príbuzný okruh námetov, akým sú hlavolamy ľudského bytia, a zároveň aj podobné vyznenie diela.
Začiatok16.2.2017
18:00
Koniec26.3.2017
18:00
MiestoGaléria Jána Koniarka
AdresaZelený kríček 3,
Trnava,
Slovensko
Druh podujatiaVýstava
KontaktGaléria Jána Koniarka
+421 33 55 11 659
info@gjk.sk

Autori, titul výstavy: Otto Szabó (SK)/Atilla Dienes (H): Osudové otázky
Miesto konania: Galéria Jána Koniarka, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátor: Miroslav Procházka
Vernisáž: 16.2. (Št) 2017 o 18:00
Trvanie výstavy: 16.2. (Št) – 26.03. 2017 (Ne)

Attila Diénes (1942) pochádza zo Sedmohradska, v roku 1968 absolvoval štúdium sochárstva na akadémii Jon Adreescu v Kluži, od roku 1988 žije v Maďarsku. Samostatne vystavoval v rodnom Targu Mures, v Bukurešti, Budapešti, vo Veszpréme, v Szentendre, Norimbergu, Washingtone či New Yorku. Skupinovo okrem iného v Poľsku, Holandsku, Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Početnými prácami dotvoril verejné priestranstvá napríklad v Targu Mures, v Arkuse alebo Sâncraiu (Sedmohradsko), v Magyarpolány, v Balatonszárszó, Ópusztaszere, v Szentkirályszabadji, Ajke, Porrogu a Veszpréme, ako aj na Slovensku v Králi, Kráľovej nad Váhom, alebo Kráľovičových Kračanoch. V roku 2011 získal najvýznamnejšie maďarské výtvarné vyznamenanie - Munkácsyho cenu. Jeho dielo sa vyznačuje štýlovou istotou a ľahkým, jemným, intímnym vzletom, ktorý preniká tvary, elegantným rytmom a postojom, čím každá figúra upriamuje na seba pozornosť vo vlastnom priestore, ba aj striedavo clivým, náboženským, ironickým a bolestným ovzduším, ktoré každá vyžaruje. Jeho humanizmus už samotnou svojou pravdivosťou je dokladom nepokoja našich čias.

Otto Szabó (1965) sa narodil v Rožňave, v roku 1994 vyštudoval odbor voľnej grafiky u Igora Rumanského, Vojtecha Kolenčíka a Róberta Jančoviča VŠVU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Venuje sa grafike, maľbe, sochárstvu a počítačovému dizajnu. Mal samostatné výstavy v Rožňave, Košiciach, Nitre, Bratislave, Prahe, Miškovci, Oradei, Varšave alebo na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Z jeho ruky vyšli medzi inými návrhy vitráží lučeneckej synagógy, socha mučenice Sáry Salkaháziovej do košického Dómu sv. Alžbety, interiéry a výtvarné plány hradu Vígľaš, mozaika na stenu hlavnej sály nového Maďarského veľvyslanectva v Bratislave, či štrnásť obrazov Krížovej cesty pre kostol v Moldave nad Bodvou. Je predsedom združenia nezávislých umelcov Rovás, ktoré sa zaoberá usporadúvaním pravidelných výstav, medzinárodných sympózií, workshopov, tvorivých táborov a školením mladých talentov. V roku 2010 dostal Cenu Pro Cultura Hungarica a v roku 2014 Kríž rytierskeho rádu Maďarskej republiky za oblasť výtvarného umenia. Jeho tvorbu, ktorou sa usiluje vyjadriť všeľudské symboly s večne platnými obsahmi, vymedzuje určujúca obrysová línia, pričom farby plnia úlohu nositeľov nálad a duševných rozpoložení. Štylizovanou kresbou, neobvyklým osvetlením a dekoratívnym koloritom dosahuje podivuhodný dojem čarovnej nádhery, pohybujúci sa v neurčitých končinách medzi víziou a snom.

Výpoveď výstavy o podstate ľudského jestvovania, o smútkoch, radostiach a nepokojoch, o skutočnosti, že od narodenia každý čakáme na odchod a medzi tým sa milujeme, hašteríme, nenávidíme, zakladáme si masky a hráme svoje malé hry aj sami pred sebou. Všetko odráža neodbytný pocit oboch autorov, ktorý diváka rozochvieva.

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím