Prihlásiť sa na medzinárodnú architektonickú súťaž BigMat International Architecture Award’25 je možné až do 15....
Kombinácia Silky so železobetónovým skeletom sa v tomto projekte ukázala ako ideálne riešenie pre...
Projekt „IBV Lietava – 4 domy pri lese“ ponúka premyslené riešenia s dôrazom na tradíciu a...
Tento inovatívny systém presklených priečok s paralelne posuvnými dverami a tromi prepojenými krídlami prináša elegantné...
Kľučka od Barbory Škorpilovej je odrazom súčasnej estetiky a technológií. Inšpirovaná tvarom ohnutého papiera, spája jemné línie s moderným...
Spoločnosť mmcité predstaví na výsteve v Miláne novú kolekciu Linfa od AG&P greenscape a Cattaneo design.
Realizácia s použitím riešení od spoločnosti JAP FUTURE, ktorá dodala prémiový interiérový sortiment dotiahnutý do všetkých detailov
Mimoriadne štíhly rám zvyšuje podiel skla s cieľom maximalizovať dopad svetla a vytvára vzhľad pevného modelu...
Česká firma Janošík balansuje na hranici možného.
Sklenené priečky od spoločnosti Milt ako kľúčový prvok moderného dizajnu
ICONIC: Kľučka, ktorá spája históriu s modernou eleganciou
REHAU Window Solutions získalo ocenenie German Design Award 2025 za vynikajúce riešenie okien ARTEVO TERRA.
Nech už staviate, renovujete alebo navrhujete výplne otvorov, teraz máte jedinečnú príležitosť získať prémiové okná za...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Začiatok | 16.2.2017 18:00 |
Koniec | 26.3.2017 18:00 |
Miesto | Galéria Jána Koniarka |
Adresa | Zelený kríček 3, Trnava, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Galéria Jána Koniarka +421 33 55 11 659 info@gjk.sk |
Autori, titul výstavy: Otto Szabó (SK)/Atilla Dienes (H): Osudové otázky
Miesto konania: Galéria Jána Koniarka, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátor: Miroslav Procházka
Vernisáž: 16.2. (Št) 2017 o 18:00
Trvanie výstavy: 16.2. (Št) – 26.03. 2017 (Ne)
Attila Diénes (1942) pochádza zo Sedmohradska, v roku 1968 absolvoval štúdium sochárstva na akadémii Jon Adreescu v Kluži, od roku 1988 žije v Maďarsku. Samostatne vystavoval v rodnom Targu Mures, v Bukurešti, Budapešti, vo Veszpréme, v Szentendre, Norimbergu, Washingtone či New Yorku. Skupinovo okrem iného v Poľsku, Holandsku, Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Početnými prácami dotvoril verejné priestranstvá napríklad v Targu Mures, v Arkuse alebo Sâncraiu (Sedmohradsko), v Magyarpolány, v Balatonszárszó, Ópusztaszere, v Szentkirályszabadji, Ajke, Porrogu a Veszpréme, ako aj na Slovensku v Králi, Kráľovej nad Váhom, alebo Kráľovičových Kračanoch. V roku 2011 získal najvýznamnejšie maďarské výtvarné vyznamenanie - Munkácsyho cenu. Jeho dielo sa vyznačuje štýlovou istotou a ľahkým, jemným, intímnym vzletom, ktorý preniká tvary, elegantným rytmom a postojom, čím každá figúra upriamuje na seba pozornosť vo vlastnom priestore, ba aj striedavo clivým, náboženským, ironickým a bolestným ovzduším, ktoré každá vyžaruje. Jeho humanizmus už samotnou svojou pravdivosťou je dokladom nepokoja našich čias.
Otto Szabó (1965) sa narodil v Rožňave, v roku 1994 vyštudoval odbor voľnej grafiky u Igora Rumanského, Vojtecha Kolenčíka a Róberta Jančoviča VŠVU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Venuje sa grafike, maľbe, sochárstvu a počítačovému dizajnu. Mal samostatné výstavy v Rožňave, Košiciach, Nitre, Bratislave, Prahe, Miškovci, Oradei, Varšave alebo na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Z jeho ruky vyšli medzi inými návrhy vitráží lučeneckej synagógy, socha mučenice Sáry Salkaháziovej do košického Dómu sv. Alžbety, interiéry a výtvarné plány hradu Vígľaš, mozaika na stenu hlavnej sály nového Maďarského veľvyslanectva v Bratislave, či štrnásť obrazov Krížovej cesty pre kostol v Moldave nad Bodvou. Je predsedom združenia nezávislých umelcov Rovás, ktoré sa zaoberá usporadúvaním pravidelných výstav, medzinárodných sympózií, workshopov, tvorivých táborov a školením mladých talentov. V roku 2010 dostal Cenu Pro Cultura Hungarica a v roku 2014 Kríž rytierskeho rádu Maďarskej republiky za oblasť výtvarného umenia. Jeho tvorbu, ktorou sa usiluje vyjadriť všeľudské symboly s večne platnými obsahmi, vymedzuje určujúca obrysová línia, pričom farby plnia úlohu nositeľov nálad a duševných rozpoložení. Štylizovanou kresbou, neobvyklým osvetlením a dekoratívnym koloritom dosahuje podivuhodný dojem čarovnej nádhery, pohybujúci sa v neurčitých končinách medzi víziou a snom.
Výpoveď výstavy o podstate ľudského jestvovania, o smútkoch, radostiach a nepokojoch, o skutočnosti, že od narodenia každý čakáme na odchod a medzi tým sa milujeme, hašteríme, nenávidíme, zakladáme si masky a hráme svoje malé hry aj sami pred sebou. Všetko odráža neodbytný pocit oboch autorov, ktorý diváka rozochvieva.
Načítavam diskusiu...