Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Čoskoro
Viessmann
Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Internorm
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Wienerberger s.r.o.
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Saint-Gobain
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Profirol s.r.o
Prielohy 1012/1C
Žilina
PREFA Slovensko s. r. o.
Štúrova 136B
Nitra
This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Matej Al-Ali: Trajektória videnia
Chápanie reality je dnes priesečníkom obrazov vytvorených kamerou a ľudským zrakom. Kamera je vo svojej podstate objektívnym pozorovateľom reality, syntetickým svedkom danej udalosti. V rámci zachovania objektivity sa však musí záznam doplniť o prítomnosť manipulátora kamery – kameramana. Alebo ho treba naopak úplne vypustiť a nahradiť ďalším strojovým prvkom. Kombinácia strojového pohybu a videnia vytvára záznam informujúci skôr o spôsobe vnímania reality, než o jej obsahu. Kamera sa tak premieňa na určitý symbol, kryštál, cez ktorý si vytvárame náhľad a názor na svet.
| Začiatok | 10.2.2017 18:00 |
| Koniec | 10.3.2017 17:00 |
| Miesto | Galéria Plusminusnula |
| Adresa | J. M. Hurbana 220/11, Žilina, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | Galéria Plusminusnula +421 905 365 149 plusminusnula@gmail.com |
Vernisáž v piatok 10. 2. 2017 o 18.00, výstava potrvá do ± 10. 3. 2017.
Kamera je aparát konštruovaný podľa princípu fungovania ľudského zraku. Svetlo je usmernené objektívom – okom a dopadá na sietnicu – čip. Vnem je kódovaný do určitej formy, v kamere ide o spôsob záznamu pohyblivého obrazu. Tu sa však podobnosť rozchádza, pretože kamera vnem nehodnotí, len uchováva. Ľudský mozog naopak vnem hodnotí, priraďuje mu význam a tým ho deformuje.
Vedenie kamery je v určitej forme i vedením zraku diváka. Pokiaľ je záznam vytvorený mechanickým pohybom kamery a táto mechanika je v zázname akcentovaná, záznam sa stáva seba-referenciou na nakrúcanie. Väčšina filmov a videí vtiahne diváka do deja, odreže ho dočasne od reality. To je dané úplným saturovaním a inscenovaním obsahu pohyblivého obrazu. Príbeh je hotový a divák ho zažíva ako tretia osoba. Prítomnosť trajektórie pôsobí opačne, je inscenovaný pohyb kamery, nie význam obsahu. Divák sa dostáva do pozície kamery, do priamej referencie na miesto a čas v realite. Pohyblivý obraz ho vracia späť do aktuálnej reality. Divák má teraz možnosť sám hodnotiť realitu, nie je mu vnucovaný príbeh inej osoby.
Civilizácia je saturovaná informáciami a obrazmi. Význam umenia spočíva i v definovaní spôsobu čítania a uchopenia týchto referencií. Spektrum saturovanosti obrazov je najhustejšie v polohách subjektívneho pohľadu. To je dané práve nemožnosťou úplne objektívneho spôsobu rozprávania, ako i samotným divákom, ktorý chce informáciu prijímať artikulovanú, predžutú. Umelec však môže byť len tým, kto vedie divákovi ruku a je na divákovi, ako si príbeh zhodnotí a naplní vlastným významom.