Marek Štuller - Prezretý čas - finisáž výstavy

Pozývame Vás na finisáž výstavy Prezretý čas autora Mareka Štullera, ktorá bude spojená s komentovanou prehliadkou a ďalším sprievodným programom. Komentovaná prehliadka prebehne za účasti vystavujúceho autora a kurátora výstavy Adama Svatíka.
–
Marek Štuller – Prezretý čas
Finisáž výstavy: pondelok 30. 9. 2024 o 19.00
PROGRAM:
- komentovaná prehliadka 19:00
- performatívne čítanie 19:30
- DJ set od @falling.veil 20:00
- parádne jedlo od @patrick_hujo

Miesto: Dom umenia, 2. poschodie budovy Národného osvetového centra, Nám. SNP 12, 812 34 Bratislava
–
Výstava je otvorená do 1. 10. 2024
pondelok: 14.00 – 19.00 + od 19.00 finisáž
utorok: 14.00 – 19.00
–
V politickom diskurze sa čas zväčša považuje za danosť, pričom zmena je niečím, čo nijako neovplyvňuje jeho lineárne plynutie. Podobne ako v prípade závislosti medzi plynutím času a hmotou, resp. jej existenciou, by sme však mohli uvažovať o zmene ako prvotnej či určujúcej. Jej vzťah k času však nie je funkčnou závislosťou, a preto nemá ani jedna z veličín vo svojej limitnej polohe výpovednú hodnotu o druhej. Tento vzťah je z hľadiska zmeny skôr zlomom, narušením temporálnej kontinuity udalostí, ktoré má v čase svoje pozorovateľné následky. Zároveň však nemožno povedať, že by bola zmena s týmito následkami totožná. Má vlastné trvanie, ktoré sa najprv prejavuje ako narušenie kontinuity, zlom, a následne ako jeho vlastné opustenie či únik. Únik sa však odohráva vo vlastnom priestore, ktorý sa nijako nevzťahuje k empirickému času. Stáva sa nezávislým, zatiaľ čo udalosti, t. j. následky, sú naň nútené neustále odkazovať. Zmena neuniká z času, ale zo samotného zlomu, ktorý v čase uskutočňuje. Má svoje vlastné trvanie, ktoré nie je intervalom, a svoj vlastný rozvoj, ktorý nie je rozvojom empirických následkov. Zmena je pohybom z času do priestoru, nie je nikdy totožná s temporálnymi následkami a nie je na nich ani v najmenšom závislá. To ony sú závislé na zmene, sú jej rezíduom, ku ktorému sa musia vzťahovať, aby sa zachovali. Čas je svojím vlastným rezíduom, je tým, čo končí.

Príležitosť k zmene je vždy lokalizovateľná v čase a jej využitie predstavuje zlom, ktorý zmenu rozvíja v rámci vlastného priestoru nezávislého od času. Práve nezávislosť zmeny od času však dáva nevyužitej či premeškanej šanci zvláštny typ existencie. Príležitosť ostentatívne oznamuje vlastné premeškanie, nemizne okamžite a bezo zbytku, no ostáva uväznená v čase a jej prítomnosť má podobu intenzity, ktorá nie je jednoznačne uchopiteľná. Ide o reálny pocit absencie, hoci tento pocit nie je možné spojiť s nijakým konkrétnym objektom. To, čo chýba, sa nikdy nestalo; je to práve táto ne-udalosť, ktorá dočasne nadobúda pozitívnu existenciu. Skutočné uchopenie príležitosti k zmene naopak koinciduje s okamžitou reverzibilitou aktuálneho stavu vecí. Tento stav ďalej nepokračuje, nepremieňa sa v čase, nie je reformovaný, pretože neparticipuje na zmene. Tá je vo vzťahu k nemu ľahostajná, rozvíja sa mimo neho, pričom tento zrušený stav pretrváva v čase iba ako negatívny odkaz (vieme, že kôň je jedným z mála zvierat žijúcich v zajatí, ktoré dokáže po vypustení do voľnej prírody bez problémov prežiť; jedno z diel pojednáva o vodných priehradách, ktorých okamžité odstránenie by bolo pre ekosystém prospešné). Ak však zmeškaná príležitosť ostáva súčasťou aktuálneho stavu vecí ako objektívna absencia či negatívna udalosť, malo by byť možné spätne vysledovať reálnu príležitosť a potenciálnu zmenu, ktorá jej v minulom čase prislúcha. Nakoľko ju však nemožno aktualizovať, invokácia zmeny nevytvára zlom v prítomnom okamžiku. Naopak, postupuje empirickým časom, avšak smerom z budúcnosti do prítomnosti, a to v podobe deštruktívnej sily (trojhlavá chiméra ako pomsta neposlušnosti, ktorú dokázal národný štát potlačiť; ropou odetý delfín k nám pristupuje z evolučnej budúcnosti ako ničivý element). Ak je v dielach vzťahujúcich sa k nevyužitej príležitosti prítomný humor, vyplýva z mimo-temporálnej totožnosti medzi nenávratnosťou nevyužitej možnosti k zmene a jej negatívnym návratom v podobe deštruktívnej budúcnosti.
–
Marek Štuller je súčasný sochár, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje emancipačným politickým témam v rámci média sochy vo verejnom priestore. V súčasnosti vedie exteriérový galerijný priestor The Monolith, ktorý sa zameriava na vystavovanie mladých angažovaných umelcov a komunikovanie súčasných spoločensko-politických problémov.

text: Adam Svatík
–
Partneri výstavy: Dom umenia, Národné osvetové centrum, The Monolith
Výstavu z verejných zdrojov formou štipendia podporila Nadácia mesta Bratislavy.

Tešíme sa na Vašu účasť!