Už po štvrtýkrát majú slovenskí architekti možnosť zúčastniť sa medzinárodnej architektonickej súťaže BigMat International...
Kombinácia Silky so železobetónovým skeletom sa v tomto projekte ukázala ako ideálne riešenie pre...
Projekt „IBV Lietava – 4 domy pri lese“ ponúka premyslené riešenia s dôrazom na tradíciu a...
Tento inovatívny systém presklených priečok s paralelne posuvnými dverami a tromi prepojenými krídlami prináša elegantné...
Kľučka od Barbory Škorpilovej je odrazom súčasnej estetiky a technológií. Inšpirovaná tvarom ohnutého papiera, spája jemné línie s moderným...
Spoločnosť mmcité predstaví na výsteve v Miláne novú kolekciu Linfa od AG&P greenscape a Cattaneo design.
Realizácia s použitím riešení od spoločnosti JAP FUTURE, ktorá dodala prémiový interiérový sortiment dotiahnutý do všetkých detailov
Mimoriadne štíhly rám zvyšuje podiel skla s cieľom maximalizovať dopad svetla a vytvára vzhľad pevného modelu...
Česká firma Janošík balansuje na hranici možného.
Sklenené priečky od spoločnosti Milt ako kľúčový prvok moderného dizajnu
ICONIC: Kľučka, ktorá spája históriu s modernou eleganciou
REHAU Window Solutions získalo ocenenie German Design Award 2025 za vynikajúce riešenie okien ARTEVO TERRA.
Nech už staviate, renovujete alebo navrhujete výplne otvorov, teraz máte jedinečnú príležitosť získať prémiové okná za...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Začiatok | 23.3.2017 17:00 |
Koniec | 23.4.2017 17:00 |
Miesto | Galéria Medium |
Adresa | Hviezdoslavovo nám. 18, Bratislava, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Galéria Medium medium@vsvu.sk |
Lucia Papčová (1987) po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Akadémii výtvarných umění v Prahe ukončila štúdium fotografie na Akademie der bildenden Künste vo Viedni. Výstavný projekt pomenovaný “I Woke up in a Valley” (Zobudil som sa v údolí) je vyústením doktorandského štúdia na VŠVU, kde sa autorka zamerala na problematiku stvárnenia krajiny v médiu pohyblivého obrazu a zvuku. Pozostáva zo štyroch videoinštalácií, pri ktorých sa prelína filmový obraz projektovaný do priestoru galérie s nájdenými objektmi a zvukovými stopami.
Hoci východisko týchto prác v skúmaní krajinného prostredia sa ukazuje ako spoločné so sériami jej fotografických diel, vo videoinštaláciách sa Papčová viac sústredila na aspekty performancie a príbehu. Práve v tom, ako autorka zapája trvanie performancie a torzá osobného príbehu do dejovej osnovy jednotlivých videí, robí jej prístup neopakovateľným. Videoinštalácie sú prepojené spoločným motívom performera – chlapca, zrelého muža, starca – osamoteného v aktívnej činnosti rozpomínania. Napriek tomu, že Papčová pracuje s autentickým príbehom, netvorí svoje filmy naratívne. Práve naopak, narúša kontinuitu príbehu a sústreďuje sa na krajne subjektívny prežitok traumy a jej spracovania. Krajinu, do ktorej je akcia situovaná, nestvárňuje vonkoncom ako kulisu. Autorka využíva obrátenú perspektívu filmového obrazu – performera často vidíme z ostrého uhla, v detailnom zábere alebo dokonca strateného niekde v diaľke na horizonte, prípadne len počujeme jeho hlas. Bezprostrednosť akcie, citlivý a zároveň surový spôsob jej záznamu, núti diváka k vcíteniu sa do prežívanej skutočnosti. Kroky zabárajúce sa do lesnej pôdy, ostré svetlo, čo sa lomí v objektíve kamery, výbušné nárazy vetra a ozvena piesne rezonujúca v staničnej hale …
Papčová potláča spoločenské a politické súvislosti svojich videí a sústreďuje sa na transformáciu reality pomocou abstrakcie krajiny. Orientuje sa viac na objektové stopy, synopsie, medzery a zámlky v rozprávaní. Neriešiteľné kontroverzie osobných osudov produkujú napätie medzi videným a reprezentovaným. Participujúci sú hlboko poznačení prechodom spoločnosti a jej právneho systému od socializmu k demokracii. Preto zdanlivo banálne scény odkazujú ku komplexným spoločenským premenám, ktoré traumatizovali životy mnohých občanov. Nemožnosť domôcť sa základných ľudských práv ich viedla k opakovanému úsiliu domôcť sa spoločenskej spravodlivosti a nezmieriť sa s daným stavom vecí. Papčová preto nastoľuje úvahu o možnostiach ľudskej spravodlivosti, pričom odpovede zostávajú naznačené a otvorené ďalšej interpretácii. Pamäť je odkrývaná a súčasne zamlčaná medzi tým, čo je možné sprostredkovať v jazyku a tým, čo už len prostredníctvom znamení môže divák prežiť s krajinou a v krajine, ktorá všetky stopy traumy pohltí a transcenduje do inej kvality.
Cyklus štyroch samostatných videoinštalácií využíva kontrasty statickej a dynamickej kamery a je vybudovaný na princípe synopsií. „Jar po 33 rokoch” približuje miesto v krajine, kde sa odohráva nenápadný dej, snímaný z veľkého odstupu tak, že je pohltený okolitou krajinou. „Cesta na hrebeň” naopak predstavuje dramatické stúpanie na vrchol až po moment, kedy sa pamäť konfrontuje s čítaným dokumentom, ku ktorému však divák nemá žiaden prístup a môže len tušiť jeho obsah. „Krajina Tam” nás opäť prostredníctvom monotónneho zobrazenia vťahuje do rozprávania o krajine. Postupne zisťujeme, že ide o krajinu mimo tohto sveta. Staničná hala ako scéna posledného zo štvorice videí „Zobudil som sa v údolí” je miestom kontroverzie a fyzického prechodu z jednej reality do inej. Krajina je tu reprezentovaná v zložitom systéme rámovania, kde sa konfrontujú rekvizity minulosti v obraze krajiny, ktorý sa stretá s bezprávím a zároveň vo figúre spievajúceho dieťaťa naznačuje vieru v dobro sveta. Cyklus nových videoinštalácií Lucii Papčovej je v kontexte súčasného umenia výnimočným dielom, pretože je založený na dosiaľ málo využívaných postupoch filmovej narácie, subjektivity a reprezentácie krajiny.
Daniel Grúň
Nechce sa vám vypisovať vaše údaje? Prihláste sa a komentujte pod svojím účtom.
Nemáte ešte účet? Zaregistrujte sa tu