Finalisti 20. ročníka Ceny Oskára Čepana

Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 15. októbra 2015 o 18 hod v priestoroch košickej DIG gallery, ktorá bude výstavu hosťovať až do 8. novembra 2015.

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do veku 40 rokov a vzťahuje sa na výstupy v ľubovoľnej oblasti výtvarného umenia i s autorskými presahmi do iných umeleckých oblastí. Organizačný tím Ceny i tento rok pripravil niekoľko zmien – okrem posunutej vekovej hranice pre prihlásenie, je to predĺženie pobytu laureáta v New Yorku, možnosť absolvovania rezidencie v Japonsku a prizvanie externého kurátora k spolupráci na finálovej výstave.

Finalistami 20. ročníka sú Radek Brousil (SK/CZ), Viktor Fuček (SK), František Demeter (SK) a Ján Zelinka (SK). Z viac než päťdesiatich prihlásených umelcov ich vybrala medzinárodná odborná komisia, ktorá rozhodne aj o víťazovi tohoto ročníka.

Prizvaný kurátor a teoretik Barnabás Bencsik (HU) k svojej špecifickej pozícii hovorí: „Pre mňa, ako kurátora, je to veľká výzva: pomôcť im, aby vo svojich nových dielach realizovali príťažlivé a presvedčivé umelecké vyjadrenia, a poskytnúť im inšpiratívnu odbornú podporu prostredníctvom osobných konzultácii a rozhovorov o ich plánoch a nápadoch.“

Finalisti ceny Oskára Čepana 2015:

Radek Brousil / prihláška na COČ 2015 / brousil.name
Umělecký program Radka Brousila lze vztáhnout k tvorbě volného okruhu mladších českých výtvarných umělců kladoucích důraz na reference k inherentním vlastnostem média fotografie. Naplňován je ve dvou směrech. V rámci prvního Brousil vychází z tradičnějšího přístupu k fotografii. Kupříkladu v autorské knize Asides (2013) laboroval se snímky stejných míst hornaté slovenské krajiny. Těžištěm těchto romantických fotografií ovšem byly relace, jež mezi nimi zakládaly změny v čase, pozici, výseči obrazového pole, či při použití odlišných kamer. Reflexe média vyvstávala nenápadně a jen pomalu přebírala otěže. Druhý směr reprezentují zátiší s technickým vybavením vlastního ateliéru (Studio Works, 2013–2014). Zde je reflexe fotografické práce explicitní. V obou případech Brousil zprostředkovává zkušenost s podmínkami, za kterých fotografie získává svou podobu a obsah. Soubor pro Cenu Oskára Čepana se ovšem odlišuje od všeho, co dosud dělal. Prvotním východiskem je sice opět reflexe fotografických postupů a techniky, tentokrát ovšem odvíjená až k problematice rasové nerovnosti člověka před aparátem. / Jiří Ptáček

František Demeter / prihláška na COČ 2015 / krokusgaleria.sk
Hnacím motorom Františka Demetera sú paradoxne pochybnosti o možnostiach maľby ako zobrazovacieho prostriedku. Tento konflikt a množina otázok s ním súvisiaca (napríklad: čo tvorí obraz?) je ako leitmotív, ktorý ho inšpiruje k experimentom na poli maľby. A ešte je tu divák, pohybujúci sa po priestore a pozorujúci dielo z rôznych perspektív. V posledných dvoch Demeterových inštaláciách v galérii Krokus v Bratislave a v galérii SPZ v Prahe sa úloha diváka ukázala byť kľúčová. Dostal možnosť pohybovať Demeterovými obrazmi (a dotknúť sa ich!), čím pre ne vytvoril nový kontext a pre seba zmenil uhol pohľadu. Umelcova viacročná snaha o narušenie tradičnej normy, podľa ktorej patrí obraz na stenu, vyústila do spomínaných maliarskych enviromentov. Demeter nie je umelec, ktorý na plátno prenáša vopred zadefinovanú kompozíciu. To niekedy spôsobí viacnásobné premaľovanie obrazu. Formálny princíp posledné roky umocňuje jeho radikálna práca s rámom, ktorý nemá štandardný rozmer. Výsledné dielo je teda vyústením prvotného zámeru a spontánnej improvizácie v procese tvorby. / Gabriela Kisová

Viktor Fuček / prihláška na COČ 2015 / viktorfucek.net
Keď Fuček nazýva svoju tvorbu “krajinou”, “topografiou” a “pozorovaním procesov”, pohybuje sa v tej oblasti európskej tradície, ktorá vníma tvorbu ako neustále sa formulujúci stav vzťahov vonkajšieho a vnútorného. Po rokoch skúmania na rozhraní médií, najmä videa, textu a inštalácie, sa dnes totiž jeho pozornosť upriamuje k vyjadreniam na rozhraní procesuálneho záznamu a maľby. Rovnako významným ako vzťah “dovnútra” a “von” je v jeho maľbách bezprostredný čas a organický priebeh tvorby. Odráža sa tu bytostne žitá skúsenosť jedinca, človeka v konfrontácii so súčasným svetom. Intuitívne hľadanie podstaty zaznamenania vnemu ho privádza k najbezprostrednejším možnostiam a prostriedkom. Vzniká tak presah od subjektívneho dialógu k akémusi seizmologickému zdeleniu ľudských vrstiev. V kontexte západnej tradície problematická dualita mysle a tela, tu nachádza východisko v nutnosti somatického ponorenia sa v maľbe. Paralelnými úvahami o okolitých dejoch toto spojenie vyúsťuje vo víziu “krajiny”, v ktorej nie sú diváci. / Ján Valík

Ján Zelinka / prihláška na COČ 2015 / janzelinka.com
V intenciách súčasného umenia Zelinka stavia svoj program na multimediálnom vyjadrení, avšak s výraznou tendenciou ku klasickému sochárskemu tvaru, i keď ho dosahuje netradičnými (a prekvapujúcimi) prostriedkami. Záujem o tému smrti vyplynul celkom prirodzene z jeho úvah nad etickými problémami (napr. klonovanie). Často užívaný tvorivý princíp apropriácie formuluje tak, aby pri týchto dielach nebolo možné hovoriť o citovom vydieraní. Zelinka rád experimentuje s výrazovými možnosťami rôznych materiálov. Zvlášť fascinujúce sú jeho staršie sochy z rašeliny, v ktorých funguje i mágia samotného materiálu, evokujúceho fenomén „bog people“ (ľudia doby železnej nájdení v rašeliniskách severozápadnej Európy). Súvis s motivikou smrti zaiste treba hľadať i v exaltovane expresívnych „Hlavách“ (2007–2012) modelovaných v betóne. Grotesknosť deformovaných hláv a teda narážka na rokokovú avantgardu Messerschmidtových charakterových štúdií z 18. storočia odľahčuje ťaživosť témy jemnou iróniou a posúva ju do čisto filozofickej roviny. Zelinka pripomína prirodzený sklon organickej hmoty k rozkladu, zároveň však použitím „brutálneho“ materiálu reflektuje jej vzdorovitú a permanentnú snahu po zotrvaní. Konfrontácia oboch fenoménov je pre autora príležitosťou k pôsobivému výtvarnému vyjadreniu zápasu tela a duše. / Jozef Ridilla

Cena Oskára Čepana - súťaž vznikla v roku 1996 z iniciatívy Wendy W. Luers, prezidentky Nadácie
otvorenej spoločnosti (Civil Society Foundation, USA), ako paralela k českej Cene
Jindřicha Chalupeckého. Súťaž od svojho vzniku prešla viacerými premenami a
jej podobu formovali inštitúcie, ktoré ju dodnes organizovali: Slovenská národná
galéria (1996), Vysoká škola výtvarných umení (1997–1998), Contemporary Art
Agency – international (1999–2000), Nadácia – Centrum súčasného umenia
(2001 – dodnes). Od roku 2002 je Cena Oskára Čepana súčasťou medzinárodnej
siete identických súťaží YVAA – Young Visual Artists Awards.

Od roku 2014 Cenu Oskára Čepana koordinuje nový
realizačný tím:
Koordinátori – Tomáš Džadoň a Barbora Šedivá
PR manažérka – Ľubica Drangová
Dramaturgička sprievodných programov – Magdaléna Kuchtová
Grafický dizajn – Boris Meluš