Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Začiatok | 17.10.2018 19:00 |
Koniec | 31.10.2018 19:00 |
Miesto | T3 - kultúrny prostriedok |
Adresa | Trnavské mýto , Bratislava, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Jana Babušiaková 0910 489 699 |
Mladí umelci vstupujú do tohto nevšedného priestoru bývalej električky so site-specific inštaláciami a cieľom využiť špecifiká tohto priestoru, reagovať naň v kontexte konotácií, ktoré v sebe nesie jeho umiestnenie v centre rozvíjajúceho sa mesta na najväčšej dopravnej tepne Bratislavy.
Tematika mesta sa v prácach Eduarda Klenu skloňuje veľmi často. Vo svojich kresbách často pracuje s konceptom fiktívnych utopických megamiest, pričom sa zameriava na štruktúru mestských aglomerácií. Siete urbanistických prvkov sú však pre neho najmä organickým produktom ľudskej činnosti a prostriedkom, mapou pomáhajúcou v čítaní vzájomných vzťahov a osudov jednotlivcov.
Inštalácia, vytvorená na mieru električkovému vozňu na Trnavskom mýte, narába s priestorom električky ako s mikrosvetom osudov cestujúcich, ktorí v tomto priestore strácajú štatút individuality a stávajú sa masou, prúdiacou týmto dopravným uzlom za plnením svojich rutinných povinností. Autor, fascinovaný objemom prepravených ľudí v takomto dopravnom prostriedku v priebehu rokov, pracuje s bielymi modelárskymi panáčikmi, symbolizujúcimi značne pominuteľnú živú hmotu, vyskytujúcu sa na krátky čas v tomto dopravnom uzle a následne sa presúvajúcu inam. Pohyb tejto masy charakterizuje istá pravidelnosť v čase, pripomínajúca prírodné sily prílivu a odlivu. Inštalácia, zložená z 3 600 unifikovaných figúrok je tak i akýmsi procesuálnym portrétom Trnavského mýta ako tranzitného priestoru.
Výstava počíta s participáciou diváka, ktorému sú títo indiferentní “obyvatelia” vydaní napospas a jeho pohyb v priestore vozňa ako aj ďalšia prevádzka eventov počas trvania výstavy je zároveň ich mimovoľnou deštrukciou. Inštalácia tak v priebehu výstavy mení svoju podobu a proces ničenia je jednak odtlačkom jedinečnej aktivity individuálnych návštevníkov v priestore a zároveň podčiarkuje absenciu genia loci Trnavského mýta. V širšom spoločenskom kontexte predstavuje tiež kritiku uniformity mestského života, pričom otvára i priestor pre prehodnotenie významu, ktorý prikladáme indivíduu v hybnom súkolí globálneho ekonomického stroja.
Eduard Klena (1988) študoval architektúru na VŠVU. Je interdisciplinárnym umelcom, pracujúcim na poli kresby, inštalácie, videa a krátkych filmov a aktuálne i študent magisterského stupňa na VŠVU v odbore grafika a iné médiá. Počas svojho štúdia absolvoval zahraničné stáže v Južnej Kórei, Ukrajine a Českej republike, vystavuje na samostatných i skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí.