Dva príbehy: Machnáč a Merina

Otvorenie výstavy: štvrtok 21. júla 2022 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 22. 07. 2022 – 10. 09. 2022
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na 1. poschodí
Kurátorka: Kristína Hermanová
Dizajn a architektúra výstavy: Peter Liška

Výstavný projekt Dva príbehy: Machnáč a Merina dokumentuje umelecké aktivity a aktivizmus v záujme dvoch titulných objektov: Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach a areálu bývalého textilného závodu Merina v Trenčíne.

LD Machnáč je jednou z najdôležitejších stavieb medzivojnového funkcionalizmu vtedajšieho Československa, ktorej výnimočnosť spočíva v komplexnosti projektu: dispozícia reagujúca na potreby užívateľov budovy, prepojenie s exteriérom, výber použitých materiálov a pokrokových technológií, detailné vypracovanie interiéru. Stavba bola dokončená v roku 1932 a počas takmer 70 ročného fungovania liečebného domu nedošlo k rozsiahlejším stavebným úpravám. V roku 1995 bola budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Liečebné kúpele Trenčianske Teplice, vrátane LD Machnáč, boli v roku 1997 sprivatizované. Prevádzka liečebného domu bola ukončená v roku 2001.

Bývalé sanatórium je v súčasnosti v súkromnom vlastníctve. Jeho majiteľ je piatym v poradí. Z pamiatkového hľadiska je miera zachovania originálnej architektúry, celkovej aj vnútornej dispozície a tiež vstavaného zariadenia stále vysoká. Súčasný stav objektu je však z dôvodu zanedbávania starostlivosti havarijný a tento stav sa každým rokom prehlbuje. Aktivistické občianske združenie Spoločnosť Jaromíra Krejcara sa momentálne usiluje o vyvlastnenie LD Machnáč s primeranou finančnou náhradou podľa nezávislého posudku. V prípade úspechu by nasledovalo zakonzervovanie objektu, rozsiahly architektonicko-historický prieskum a následná pamiatková obnova.

Závod Merina vznikol z pôvodnej fabriky rodiny priemyselníkov Tiberghienovcov zo severného Francúzska, ktorí ju v Trenčíne založili v roku 1907 a riadili až do roku 1945. Po najstarších jednopodlažných objektoch a štvorposchodovej pradiarni (postavených pravdepodobne podľa zahraničných projektov) sa v dvadsiatych rokoch 20.storočia začalo s dostavbou energobloku - v roku 1922 vznikla prestavbou nová strojovňa s historizujúcou fasádou a nová turbogenerátorovňa z roku 1931, navrhnutá v čisto funkcionalistickom štýle od architekta Františka Bednárika (dnes ako jediná z celého areálu zaradená medzi národné kultúrne pamiatky). V roku 1946 bola firma znárodnená a zaradená pod národný podnik Slovena, v roku 1949 vznikol národný podnik s názvom Merina. Závody sa rozširovali prakticky po celé 20. storočie podľa aktuálnych technologických požiadaviek na modernizáciu výroby, až do konečnej rozlohy 116 000m². V roku 1989 národný podnik zanikol a Merina začala pôsobiť ako štátny podnik. Privatizácia Meriny, a. s., bola ukončená v roku 1993. V roku 2009 firma ohlásila ukončenie výroby.

Areál bývalého textilného závodu Merina je v súčasnosti rozdelený medzi viacerých súkromných majiteľov. Mladšie objekty sú opustené alebo prenajímané a používané na iné účely, väčšia časť starších a pamiatkovo hodnotných objektov bola v priebehu ostatného roka zbúraná. Uprostred staveniska stojí jediná národná kultúrna pamiatka. Po vyčistení priestoru vznikne na dôležitom území v rámci urbanizmu mesta Trenčín obchodný dom spoločnosti Kaufland s parkoviskom.

Tieto dva príbehy nie sú ojedinelé. Opustené stavby, dôležité svojou architektonickou či historickou hodnotou, stojace na lukratívnych miestach či naopak v oblastiach na perifériách, postupne zanikajú z dôvodu nezáujmu, nedostatku financií a motivácie, alebo naopak zámerným zanedbávaním a snahou o likvidáciu, aby uvoľnili miesto novým a výhodnejším investičným zámerom svojich majiteľom. Okrem ľahostajnosti či oplakávania chátrajúcich stavieb, ktoré nikto nevie zrekonštruovať a využiť, sa v občianskej spoločnosti čoraz viac objavujú snahy o iniciatívu. Niektorým spolkom či občianskym združeniam sa darí túto tému výrazne popularizovať (napr. občianske združenie Čierne diery, ktoré od roku 2014 mapujú technické pamiatky na Slovensku, alebo Nadácia Cvernovka, ktorá okrem iného v roku 2020 vydala knihu Nepredať! Zveľadiť! – inšpirácie, ako revitalizovať nevyužívané budovy a areály vo verejnom vlastníctve).

Výstava v Považskej galérií umenia v Žiline prezentuje príbehy, ktoré sa odohrávali Machnáči a v Merine po ukončení prevádzky. O Machnáč, ako o súčasť modernistickej architektúry kúpeľného mesta Trenčianske Teplice, sa začala v roku 2011 zaujímať vtedajšia doktorandka na VŠVU Andrea Kalinová. V spolupráci s pozvanými umelcami, architektmi a odborníkmi začali systematicky upozorňovať na stav miestnych pamiatok medzinárodného významu. Areál Meriny zas v roku 2013 nadchol organizátorky výtvarného sympózia Hala, ktoré v ňom usporiadali viacero ročníkov a upozornili tak na jeho potenciál v oblasti kultúrneho života mesta. Už tieto prvé akcie, organizované často narýchlo a bez skúseností, ale s odvahou a nadšením, majú svoj silný význam: prosté zvyšovanie povedomia spoločnosti a organické zoznamovanie sa miestnych s priestorom okolo nich, je veľmi dôležité. Otvára diskusiu, čo s opustenými a chátrajúcimi budovami (areálmi, ihriskami, sochami, mozaikami,...), ktoré sú pamiatkami alebo potenciálnymi pamiatkami, sú v zlom technickom stave, a nevyhovujú dnešným štandardom či súčasnému vkusu.

Na výstave budú okrem množstva dokumentárneho materiálu (fotografie z organizovaných akcií, tlačové správy, video z tlačovej konferencie, audio nahrávky, dokumenty, písomnosti a pod.) prezentované aj (nielen výtvarné) umelecké diela, ktoré vznikli v priebehu vyše desiatich rokov ako súčasť umeleckých aktivít odohrávajúcich sa okolo Machnáča a Meriny. Autorkami a autormi prezentovaných diel sú Andrej Danóczi, Piotr Gaska, Jana Gombíková, Dušan Chrastina, Andrea Kalinová, Naďa Koyšová, Daniela Krajčová, Magdaléna Kuchtová, Lucie Mičíková, Zuzana Muranicová, Radana Somora, Juraj Toman, Tomáš Tulis, Natália Veľká, Gabriela Zigová, Lucie Žabková a Martin Žovinec.

V oboch sledovaných prípadoch sa z nadšenia a nezáväzných umeleckých aktivít postupom času vyvinul občiansky aktivizmus petíciami aj právnou cestou bojujúci za záchranu budov. Príbeh Machnáča sa vyvíja ďalej, nielen odborná verejnosť čaká na dôležité rozhodnutie súdu o vyvlastnení. Príbeh Meriny je smutným príbehom, debaty o využití veľkého a urbanisticky dôležitého komplexu ukončili búracie práce jeho podstatnej časti v tomto roku.
Výstava poskytuje komplexnú faktografiu ohľadom umeleckých aktivít okolo Machnáča a Meriny a zároveň podčiarkuje dopad študentských entuziastických nápadov a realizácií v prospech zviditeľňovania dôležitých kultúrnych pamiatok, na ktoré sa akoby zabudlo. Pamiatková obnova či revitalizácia a využitie ich potenciálu v prospech verejnosti a v súlade s odbornou obcou je – ak nerátame s vysnívanými osvietenými investormi – možná jedine pomocou verejných zdrojov. Preto je to záležitosť nás všetkých.
Kristína Hermanová

Ako sprievodný program k výstave Dva príbehy: Machnáč a Merina prebehne diskusia s aktivistami a odborníkmi s názvom Príbehy opustených budov: neúcta voči kultúrnemu dedičstvu. Jej témou bude verejný priestor verzus súkromný záujem, necitlivosť voči kultúrnemu dedičstvu aj aktivizmus ľudí z umeleckej a kultúrnej sféry.

Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 28. 7. 2022 o 18 h vo výstavných priestoroch galérie.