Bovidae, Bovinae, Bos/I don´t want to harm you

Staromestská galéria Zichy
Ventúrska 9, Bratislava

Otvorenie: piatok 12. 1. 2023 o 17.00 hod.
Komentovaná prehliadka: streda 1. 2. 2023 o 18.00 hod.
Trvanie: 12. 1. – 5. 2. 2023

Kurátorka: Marianna Brinzová

Výstavnú sezónu pre rok 2023 v Staromestskej galérii Zichy otvára dvojvýstava autoriek Barbory Benkovej a Ivany Mojšovej s názvom Bovidae, Bovinae, Bos a I don´t want to harm you. Jednotlivé prezentované diela na dvojvýstave sa vzájomne dopĺňajú a v rámci dispozície priestoru vytvárajú previazaný celok. Maľby spolu výrazne harmonizujú, až sa miestami ich individuálne autorstvo začína zlievať do spoločného súzvuku. Špecifiká autoriek síce dokážeme identifikovať, ale nemusíme sa na ne nutne sústreďovať. Asi nie náhodne sa teda stalo, že sa dva separátne maliarske súbory v podstate technicky zliali do jednej expozície. V tvorbe autoriek Barbory Benkovej a Ivany Mojšovej sú viditeľné viaceré prieniky, no i rozdielnosti. Výraznými a nosnými prvkami, ktoré autorky a ich dve výstavy spojili, sú podobná atmosféra ich obrazov a farebnosť v podobe využívania tónov tmavozelenej, ružovej, fialovej a okrovej.

V rámci dvojvýstavy Bovidae, Bovinae, Bos/I don´t want to harm you Ivana Mojšová používa konkrétnejšie zobrazenia a Barbora Benková skôr abstrahovanejšie formy. U Ivany sú to ľudské figúry prepojené s krajinným alebo abstraktným pozadím doplnené o zvieracie motívy alebo ich celé telá. V jej dielach dominuje motív flóry a fauny. U Barbory Benkovej tak isto, ale v omnoho abstraktnejšej polohe, pričom autorka sa zameriava na portrét/figúry zvierat (ovce, kravy) v nekonkrétnej otvorenej krajine. Využíva haptické povrchy – obrazy evokujú textil alebo zvieraciu srsť, rúno. Ivana Mojšová naopak používa hladkú splývavú precíznu maľbu. Svoje motívy dokončuje, ale niekedy ponecháva i dojem nedokončenosti a fragmentarizácie. Pracuje s 3D programami ako východiskom konštruovania jej figúr/portrétov. Na jej obrazoch sa teda nenachádzajú reálne postavy podľa živého modelu, ale v programe vytvorené portréty digitálnych obrazov. Zámerne pracuje s istou dávkou neprirodzenosti zobrazovaného, s rôznymi zdrojmi nasvietenia a perspektívami. Poukazuje tým na umelosť a AI. Barbora Benková zase pracuje s rodinným archívom a spomienkami ako východiskom. Voľne sa inšpiruje dobovými rodinnými fotografiami a zážitkami, ktoré jej ostali v pamäti, alebo ktoré nanovo nachádza a zažíva vo vzťahu k úžitkovým zvieratám a ich chovu.

Barbora Benková (*1992) sa zaoberá fenomenológiou, existencializmom, kultúrnou antropológiou a psychológiou (ktorú má aj vyštudovanú) a ich princípy pretavuje do uvažovania nad výtvarnou praxou. V rámci maľby sa pohybuje medzi figurálnym a nefigurálnym/abstraktným zobrazením. Často experimentuje s viacerými maliarskymi a kresebnými technikami, ktoré kombinuje. Pracuje s maľbou, olejom, sprejmi, airbrushom, akrylom, kresbou, pastelmi a ako podklad využíva plátno alebo iný textilný materiál. Bovidae, Bovinae, Bos (z lat. turovité, tury, tur) Barbory Benkovej smeruje našu pozornosť k anonymite a problematike stádovosti, ktorú autorka symbolicky nevzťahuje len na zvieratá, ale i na dnešnú spoločnosť, v ktorej je jednoduché odložiť svoju individuálnu zodpovednosť nad sebou samým a svojím životom. Anonymitu skúma i v zmysle rozhrania online – offline a faktu, že je až priľahké sa vo virtuálnom svete skryť za anonymné konto/cudziu identitu a šíriť akékoľvek informácie, názory alebo hoaxy. V obrazovej ploche svojich diel Benková násobením a uniformitou zvieracích tiel obrazne poukazuje na spomenuté psychologické fenomény ľudskej spoločnosti. Odrazovým mostíkom je pre ňu rodinná história, individuálna skúsenosť, s ktorou môže masové spoločenské javy/neduhy porovnávať. Rodinná, osobná história sa tu dostáva do opozície ku kolektívnej histórii. Téma poľnohospodárskych zvierat je pre ňu osobnou v rovine histórie jej rodiny, ktorá sa po dlhé generácie zaoberala pastierstvom a chovom zvierat. Jej rodina vždy na zvieratá nahliadala ako na živé tvory, nielen neskoršie produkty. Celosvetovo je mäsový biznis typický skôr opakom. Pri jednotlivých zobrazeniach sa autorka poučená touto skúsenosťou zameriava na textúru, emóciu, masovosť verzus individualitu. Abstrahovaním motívu akoby odníma individuálne kvality zobrazovanému. Jednotlivé motívy sa tak rozostrujú. Na niektorých obrazoch sú viac badateľné figúry zvierat, napríklad Zhluk I. (2022), na iných výraznejšie splývajú s prostredím/podkladom (Krajina nikoho, 2022). Samostatnou kategóriou sú portréty zvierat – najmä oviec (Tvárou, 2022) alebo kráv.

Bovidae, Bovinae, Bos našu pozornosť smeruje aj hlbšie pod povrch, kde sa nachádza neustále prítomný strach z neznámeho, ktorý nás ako spoločnosť znecitlivuje a utlmuje. Prostredníctvom témy chovu hospodárskych zvierat a pomocou fenomenológie, existencializmu, kultúrnej antropológie a i. autorka skúma hlbšiu podstatu apatie, spoločenskej úzkosti, potláčania citov či nedostatku empatie. Jednotlivé obrazy zobrazujú komunikáciu a vzťah medzi autorkou a okolitým prostredím, ktorý spoluformoval jej náhľad na svet. Apatia (s ktorou sa dnes pristupuje k chovu zvierat) je veľká, v mnohom sa nelíši od apatického a necitlivého nastavenia ľudí voči životu a spoločnosti ako takej. Otupenosť voči problémom a spoločenskej situácii, každodenné úzkosti a trápenia nás občas separujú od ostatných. Stávame sa zvieratami a nechávame sa ovládať skôr pudmi. Barbora Benková prostredníctvom výstavy Bovidae, Bovinae, Bos skúma rodinné prostredie poľnohospodárov a dva koncepty chovu zvierat, cez ktoré sa dá vykresliť mnohé o dnešnej spoločnosti v širších kontextoch. Pracuje s porovnávaním vzťahu poľnohospodárstva na rodinnej farme a poľnohospodárstva masového, kde zvieratá žijú v nehumánnych podmienkach. Nezaoberá sa prvoplánovo kritickou stránkou tejto témy, skôr v nej hľadá akýsi moment nostalgie, estetiky, melanchólie a poetiky. Životný štýl pastierstva, bačovania a chovu zvierat je pre ňu zaujímavý aj z hľadiska filozofie, trávenia času v samote, hĺbania a určitého odovzdávania sa starostlivosti o iné živé tvory. Niektoré obrazy Barbory Benkovej sú v rámci expozície dvojvýstavy prezentované samostatne, iné previazané v kompozíciách s obrazmi Ivany Mojšovej. Napríklad dvojica obrazov s názvom Rozhranie (2022) a Pohľady (2022) je nainštalovaná s obrazom s motívom ľudskej a zvieracej figúry Ivany Mojšovej Bdenie (2022).

Ivana Mojšová (*1994) v súbore/výstave s názvom I don´t want to harm you nadväzuje na svoju skoršiu tvorbu, v ktorej kompozíciu obrazov buduje na dominantnom figurálnom motíve v kontraste s abstraktnými časťami námetu a zvieracím motívom. Mojšová sa dlhodobo zaoberá úvahami o maliarskom obraze, o jeho kompozícii a námete, ale skúma obraz/y i v širšom kontexte vizuálnej kultúry. Reaguje tiež na problematiku moci, usmerňovania, dozerania a trestania, vzťahu lovca a loveného/koristi, s narážkami na konzumnú kultúru a jej vizualitu. Prostredníctvom konštruovania rôznych situácií a vizuálnych podnetov zhmotňuje rôzne túžby aktérov svojich obrazov, ale i nás samotných – divákov. Materializuje našu túžbu po dokonalosti a slasti, snahu o vymanenie sa z bežného, náš nesúhlas, ale i osobnú introspekciu a sebakritiku. V jej obrazoch sú prítomne rôzne atribúty najmä vo forme určitého typu zobrazovaných figúr, zvieracích motívov a rozmanitých predmetov. Nositeľmi deja sú najmä ženské postavy znázornené v rôznych emocionálnych stavoch a etapách prežívania každodenného, ako víťaziace aj prehrávajúce, pokúšajúce i pokúšané, aktívne a zvádzajúce, ale i apatické a nečinné. Ich vzhľad je od prvého pohľadu čímsi neprirodzený. Sú alúziou na ľudské. Vychádzajú z 3D počítačových koláží, nie sú živými ľudskými bytosťami. Vznikli ako umelý konštrukt, čím môžu narážať aj na naše spoločenské role a k nim patriace stereotypy, ktoré sú taktiež len konštruktmi.

Obrazy Ivany Mojšovej zobrazujú aj istú márnosť života a spoločnosti, ako napríklad obraz Pyrrhovo víťazstvo, na ktorom je nositeľom deja tentokrát muž. Obrazom Pyrrhovo víťazstvo (2022) Mojšová zachytáva príbeh súčasného Pyrrha, dnešného človeka, skrátka náš príbeh o prehnaných ambíciách, jednostrannosti, sebaláske a sebaklame, ktoré často končia nešťastne ako pre jednotlivca, tak i celú spoločnosť. V situáciách, kde je osobné víťazstvo vyvážené cenou veľkých nadosobných strát... Pyrrhos akoby zdieľal i podobu (súčasného) Narcisa ležiaceho na troskách rozpadávajúcej sa reality v kontraste s ideálnou reflexiou/sebaklamom v zrkadle. Nie vždy je totiž víťazstvo vecou individuality. Niekedy ako spoločnosť buď víťazíme, alebo prehrávame. Na obraze Bdenie (2022) zase, naopak, v kontraste bujnej krajiny sedí abstrahovaná neznáma ženská figúra nad telom skľúčeného a zraneného zvieraťa, kozla. Mojšová stavia výjav ambivalentne, nedáva divákovi jasnú výpoveď o situácii, o tom, čo sa stalo, deje a nastane. Z výjavu nie je zrejmé, či postava v obraze zviera poranila alebo pri ňom len nečinne sedí a snaží sa súcitiť s jeho bolesťou. Podobnú ambivalentnosť cítiť aj pri obraze Kto je agresor? (2022), na ktorom je zobrazená ženská figúra v konkrétnom a zároveň akoby rozpadávajúcom sa priestore. Sedí na tróne s vlčími kožušinami zobrazená ako premožiteľka vlkov, no zároveň jej výraz tváre nezodpovedá zvyšku tela, je nezúčastnený a váhavý. Pôsobí umelo, akoby nepatril k ostatnému telu a bol montážou, ktorou aj v skutočnosti je. Montážou digitálneho ženského obrazu. Kto je tu lovec a kto korisť? Kto je vlk? Kto ovca? Kompozícia je zostavená z dvoch obrazov od Ivany Mojšovej, ktoré dopĺňa podobizeň ovce (Ovca, 2022) od druhej vystavujúcej autorky – Barbory Benkovej. Pre ďalšie Mojšovej obrazy v rámci expozície – Uvädať (2022) a Unfinished (2022) je zase príznačná až akási surreálna atmosféra, napätie, pocit nedokončenosti, záhady a otvorenej interpretácie.

Barbora Benková a Ivana Mojšová sa obe zaoberajú médiom maľby, i keď každá vo svojej osobitej a odlíšiteľnej polohe. Bovidae, Bovinae, Bos a I don´t want to harm you chceli byť pôvodne dvoma separátnymi výstavami, no v konečnom dôsledku vytvorili výstavu jednu – vo forme symbiotického celku, v ktorom diela vzájomne komunikujú a dopĺňajú sa. Stalo sa to prirodzene. Vzájomnou empatiou a priateľským vzťahom autoriek, pričom dvojvýstava ponechala priestor i divákovi nad zamýšľaním sa nad zobrazenými vzťahmi. Vystavené obrazy v konečnom dôsledku sprítomnili širší kontext, nielen to, čo je na nich zobrazené, ale aj to, čo nám uniká a je len tušené.

Barbora Benková (*1992) je absolventkou Ateliéru Mal+by pod vedením doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. na VŠVU v Bratislave (2020). Počas štúdií absolvovala študijnú stáž v Estónsku a Poľsku. Momentálne študuje pedagogické doplnkové štúdium na Pedagogickej fakulte Trnavskej Univerzity. Má za sebou niekoľko sólo aj skupinových výstav na Slovensku a v zahraničí. Venuje sa primárne maľbe a jej presahom.

Ivana Mojšová (*1994) je absolventkou Ateliéru Mal+by pod vedením doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. na VŠVU v Bratislave (2020). Má za sebou niekoľko sólo aj skupinových výstav na Slovensku i v zahraničí. V roku 2021 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB, pričom získala druhé miesto. V roku 2022 bola opäť finalistkou. Vo voľnej tvorbe sa venuje primárne maľbe, a to klasickému závesnému obrazu.

Projekt z verejných zdrojov formou štipendií autoriek podporil Fond na podporu umenia.
Staromestská galéria Zichy je v správe Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.