Akvizície 2017

Galéria Jána Koniarka v Trnave je nielen výstavná, ale aj zbierkotvorná inštitúcia. V roku 2017 nadobudla do zbierok aj diela, ktoré boli podporené z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia. Ide o: Miloša Balgavého ml. - Zem, Martina Kochana – Superkompozícia-zatepľovanie, Pala Macha a Ivana Csudaia - Irónia imaginácie. Akvizície budú vystavené v Kopplovej vile do 28. januára 2018. 

Miloš Balgavý : Zem

Akademický sochár Miloš Balgavý žije a tvorí v Trnave. Patrí medzi rešpektovaných sklárskych výtvarníkov európskej výtvarnej scény. Vyrastal v umeleckom prostredí. Jeho otec, Miloš Balgavý st., mu ako sochár poskytol dostatočné umelecké podhubie. V rokoch 1970 – 1974 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1978 – 1984 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení skla v architektúre v ateliéri pedagógov Václava Ciglera a Askolda Žáčka. Diela M. Balgavého ml. sú zastúpené predovšetkým v zbierkach na území Holandska, Belgicka, či Fínska, kde má voľná sklárska tvorba dlhoročnú tradíciu. V zbierkach slovenských galérií sú jeho diela zastúpené v Liptovskom Mikuláši, Bratislave, Trenčíne a v Trnave.

V tvorbe si Miloš Balgavý zvolil cestu minimalizmu po vzore Václava Ciglera a priklonil sa tak ku geometrizujúcej tendencii v slovenskom skle. Jeho prínosom v rámci tejto línie bola práca s farbou, pričom záujem autora smeroval najmä k zmene intenzity farebnosti a farebných odtieňov v procese modelovania výsledného skleneného objektu. Balgavého tvorba prešla rôznymi fázami, od bezfarebných objektov lepených z viacerých častí, cez skúmanie vzťahu priehľadnej a nepriehľadnej sklenenej hmoty, až po sériu objektov z roku 1988, ktoré majú charakter skôr grafický a autor v nich skúma predovšetkým vzťah tvarov a farieb v ploche. Práve do tejto línie sa radí aj dielo zakúpené do zbierok GJK s názvom Zem. Vzniklo v roku 1988 a je súčasťou cyklu plastík v intenciách geometrickej abstrakcie. Ide o farebné olovené sklo, po formálnej stránke vyznačujúce sa exaktnými, ostrými tvarmi a charakterom prevedenia, ale aj samotnou farebnosťou implikuje jeden zo živlov. V kontexte zbierkového fondu GJK toto dielo reprezentuje predošlú fázu tvorby ako sklenený objekt s názvom Steblá snov z roku 1995, ktorým galéria vo svojich zbierkach už disponuje. Kúpou diela galéria rozširuje už existujúcu zbierku autorov a diel tvoriacich v žánri geometrickej abstrakcie a komornej plastiky.

Palo Macho a Ivan Csudai: Irónia imaginácie

Palo Macho (nar. 1968), maliar, sklár, pedagóg a básnik patrí medzi výrazné osobnosti nielen slovenského sklárstva, jeho význam presahuje aj do iných médií. Po absolvovaní Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Kamenickom Šenove ďalej pokračoval v štúdiách na Oddelení sklárskeho výtvarníctva na VŠVU v Bratislave v ateliéri doc. Juraja Gavulu. Počas štúdia absolvoval študijný pobyt na École des Beaux-Arts, St. Etienne vo Francúzsku. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent v Ateliéri Sklo na VŠVU v Bratislave.

Prof. Ivan Csudai (nar. 1959) pracuje predovšetkým na poli maľby a grafiky, ale známy je aj ako hudobník a hudobný skladateľ. Vyštudoval propagačné výtvarníctvo na ŠUP v Bratislave a VŠVU v Bratislave v Ateliéri reštaurovania maľby u I. Meszárošovej. Od roku 2001 pôsobí ako vedúci 4. maliarskeho ateliéru na VŠVU v Bratislave.

Spolupráca oboch autorov sa začala v roku 2016, kedy Palo Macho aproprioval ikonickú postavu obrazov Ivana Csudaia Teddy bear, ktorého predimenzoval do priestorovej roviny prostredníctvom perforovanej sklenenej tabule, na ktorú vstúpil maliarskym zásahom Ivan Csudai. Teddy bear je postavou, ktorá je typickým príkladom viacvýznamovosti v intenciách postmoderného umenia a rovnako ako transparentnosť skla, tak aj samotný teddy bear obsahuje viaceré vrstvy významu. Výsledkom je unikátny diptych čiastočne transparentných sklenených tabúl s povrchovou štruktúrou a s výrazným maliarskym zásahom.

Akvizičná činnosť Galérie Jána Koniarka v Trnave sa v posledných rokoch sústreďuje aj na nákup diel autorov, ktorí v GJK vystavovali. Medzi nich patria práve Ivan Csudai a Palo Macho, ktorí sa na jeseň v galérii predstavili v kontexte veľkej kolektívnej výstavy s názvom Konjunkcie / Časová zhoda v kurátorskej koncepcii prof. Petra Michaloviča. Z odprezentovaných spoluprác na výstave sme sa zamerali na tú poslednú (r. 2016). Čiastočne aj preto, že diela zo starších spoluprác sa už alebo nachádzajú v zbierkach iných galérií, alebo ich autori neplánujú predať. Nakoľko ani jeden z dvojice autorov doposiaľ v zbierkach GJK zastúpený nie je, komisia sa priklonila k nákupu spoločného autorského diela.

Martin Kochan : Superkompozícia – zatepľovanie

Martin Kochan (nar. 1981) je absolventom Pedagogickej fakulty na Trnavskej univerzite a Ateliéru figuratívneho sochárstva na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne pod vedením doc. akad. soch. Michala Gabriela. V roku 2014 bol nominovaný na Cenu O. Čepana. Jeho dielo a umelecký výskum sa prioritne vzťahuje na trnavský región, pričom charakter tvorby má presahy aj do zahraničných kontextov. Najmä na území Českej republiky, kde je pozitívne vnímaná najmä jeho výstavná činnosť. Umelecké prejavy Martina Kochana je možné definovať ako intermediálne realizácie, ktoré v obsahovej rovine oscilujú na hrane irónie, paródie a politicky angažovaného umenia. Dôležité pre neho sú banálne situácie každodennosti, ktoré vlastnými intervenciami pretvára, vymedzuje ich percepčný raster a poukazuje na vzťahy, ktoré sú na prvý pohľad vo verejnom priestore iba ťažko uchopiteľné. V tomto kontexte je však pre neho kľúčovým fotografický záznam, prostredníctvom ktorého preartikulováva priestorové vzťahy do lineárnej podoby. Podľa vlastných slov je jeho tvorba ,,na jednej strane poctivá analytická koncepčná práca, na strane druhej nekoncentrovaná freestylová bastardná tvorba z množstvom výstupov aj v poli sociálnych sietí a internetu, ktorá osciluje akoby od monumentálneho po momentálne."

V kontexte rozširovania zbierkového fondu galérie nákup týchto diel saturuje záujem o najmladšiu generáciu výtvarníkov, ktorí z regiónu pochádzajú alebo tu dlhodobo pôsobia. Pre galériu má cyklus abstraktných fotografií s názvom Superkompozícia - zatepľovanie prínos, nakoľko vtipnou formou tematizuje sídliskovú každodennosť. Používa však univerzálny jazyk abstrakcie, ktorým komunikuje mnoho jeho starších kolegov, ktorých diela či tvorivý presah prehodnocuje, alebo priamo na ne nadväzuje. Viacerí sú už zastúpení v zbierkach GJK a toto dielo dodá našim zbierkam kompaktnejší ráz a zároveň ho rozšíri aj o konceptuálny presah fotografie.

Filip Krutek