Zničí nám A0 dobrú architektúru?

Požiadavky na stavby, v bežnej praxi označované triedou A0, ktoré začali platiť od začiatku roka nie sú pre nikoho z odboru žiadnym prekvapením. Priniesli však zaujímavé otázky: kam má smerovať výstavba, na akých materiáloch a technológiách majú stáť energeticky udržateľné stavby, a tiež, čo prísnejšie posudzovanie urobí s architektúrou?

Môže sa zdať, že splnenie požadovaných kritérií neprinesie do práce projektantov a architektov veľa zmien. Mnohí zmeny nevidia až tak dramaticky. Pre časť odbornej verejnosti je to však príležitosť hovoriť o novom prístupe k príprave projektu, aj o lepšej spolupráci jednotlivých špecialistov. 

Mainstreamové uvažovanie

„Na vlastnej koži som si zažil, že mi projekt vrátili kvôli teplotechnike. Presne viem, čo sa odohráva v mysli tvorcu aj investora, keď z úradu dostanete projekt na prepracovanie. Napriek tomu si myslím, že prísnejšie požiadavky treba brať ako novú príležitosť, nie ako zbytočný úradnícky tlak. Pokiaľ budeme k stavbám pristupovať ako doteraz, nikdy sa nedostaneme k projektom, ktoré majú dlhodobý prínos. Je čas zmeniť prístup,“ otvára tému Tomáš Guniš, projektovo architektonický špecialista spoločnosti Saint-Gobain Slovensko.

Príhoda Tomáša Guniša nie je výnimočná a je isté, že trieda A0 bude po celý tento rok spôsobovať problémy pri rozpracovaných projektoch stavieb, ktoré neboli od začiatku pripravované pre tento štandard. Tomáš Guniš približuje typický spôsob uvažovania, keď architekt nakreslí budovu s komplikovaným tvarom, s množstvom presklených plôch orientovaných na všetky svetové strany. Až potom položí otázku, ako zvládnuť energetickú bilanciu. Odpoveďou sú neraz náročné chladiace a vykurovanie technológie. V inom prípade navrhne konštrukciu, ktorá si vyžaduje enormnú vrstvu tepelnej izolácie, čo sa premieta do neadekvátnej ceny. „Mnohé príklady z praxe ukazujú na nespoluprácu jednotlivých špecialistov. Nový prístup a požiadavky by preto mohli za jeden stôl posadiť tých, ktorých rozhodnutia sa na konci podpisujú na celkovej bilancii stavby,“ približuje Tomáš Guniš.

Architekt by mal od začiatku pristupovať k stavbe s vedomím, že by mala dosahovať určité energetické parametre. Samozrejmosťou je prizvať k spolupráci ďalšie profesie, a to už v rámci prípravy architektonickej štúdie. Je potom pravdepodobnejšie, že sa podarí dosiahnuť nielen požadovanú energetickú triedu, ale celkovo kvalitnejší návrh spĺňajúci nároky užívateľa, vrátane estetického a akustického komfortu za primerané náklady. Prax tiež ukazuje, že čím neskôr sa uskutočňuje takéto vyladenie projektu, tým sú náklady na úpravy vyššie. Samozrejme, úplne najdrahšie sú zmeny počas výstavby.

Ako zdôrazňuje Tomáš Guniš, „bola by škoda, keby sa z dokladovania splnenia požiadaviek pre budovy v energetickej triede A0 stala len formalita, podobne ako je to dnes pri energetických certifikátoch, do ktorých sa vkladali veľké nádeje.“ Pre formálny prístup a absenciu kontrolných mechanizmov sa energetická certifikácia budov minula účinkom. Certifikáty sa vydávajú od stola na základe údajov z projektu, bez obhliadky a premerania stavby.

Integrované uvažovanie

Pri veľkých administratívnych budovách alebo bytových komplexoch je význam integrovaného projektovania nespochybniteľný. Platí to však aj pri individuálnej bytovej výstavbe? Podľa Tomáša Guniša je lepšie, ak má architekt pri navrhovaní rodinného domu k dispozícii tím profesistov, ideálne ak sú súčasťou architektonickej kancelárie. „Pokiaľ nejde o nejakú extravagantnú vilu, nemal by mať problém zvládnuť navrhnúť dom spĺňajúci energetickú triedu A0 aj vlastnými silami.“ Komplexnejšie projekty však otvárajú možnosti na rozšírenie znalostí architektov. Príležitosť v tomto ponúka aj nová vzdelávacia platforma pre projektantov a architektov Multi Comfort.

 „Každý architekt by mal ovládať základné veci, aby nenavrhol niečo úplne mimo realitu a normu. Spomínam si na jedného profesora na vysokej škole, ktorý vravieval, že nie je jeho cieľom naučiť nás architektov počítať statiku, keďže to aj tak nebudeme mať oprávnenie robiť, ale vypestovať v nás cit pre statiku. Podobne úlohou architekta nie je počítať energetické straty, mal by však ovládať základné pravidlá, ktoré neporuší. Takto je veľká pravdepodobnosť, že návrh nebude mať problém dosiahnuť požadovanú energetickú triedu. Pri rodinných domoch je dôležitejšie skôr integrované uvažovanie ako integrované projektovanie,“ približuje Tomáš Guniš.

Aké sú teda pravidlá pre integrované uvažovanie? Zhrnuli sme ich.

Ak má budúca budova spĺňať kritériá energetickej triedy A0, architekt by mal pri jej navrhovaní brať do úvahy:

• orientáciu na svetové strany, zohľadniť danú lokalitu,
• izolačné vlastnosti obálky a jej tesnosť,
• zabezpečenie výmeny vzduchu,
• zdroj a faktor primárnej energie, technológiu vykurovania, chladenia a prípravy teplej vody,
• alternatívne využitie obnoviteľných zdrojov energie,
• zosúladenie súčinnosti technológií.

Pokiaľ ide o index tvaru, v takomto prípade platí, že najviac energie budova stráca cez obálku. Čím je obálka zložitejšia, tým je strata energie väčšia. Z energetického hľadiska je ideálnym tvarom guľa, v praxi však ťažko využiteľná. Hneď na druhom mieste je kocka, resp. kváder.

 Z hľadiska energetickej bilancie budovy je dôležitá orientácia na svetové strany. Projekt by mal zohľadňovať pohyb slnka, potenciálne solárne zisky aj potrebné tienenie. Správna orientácia na svetové strany výrazne prispieva k zníženiu nákladov na vykurovanie aj k menším výdavkom na ochladzovanie.

Optimálnou skladbou obálky sa dajú dosiahnuť nielen značné úspory energie, ale súčasne aj náklady na výstavbu. Oproti masívnym nosným múrom je efektívnejším riešením tzv. sendvičový princíp spájajúci múr a izoláciu. Tento princíp je všeobecne využívaný pri nízkoenergetickej výstavbe.

Ani budova kandidujúca na energetickú triedu A0 sa nezaobíde úplne bez energie. Aby dosiahla požadované parametre je kľúčový výber zdroja primárnej energie na vykurovanie, ako aj samotná technológia vykurovania. To, či bude budova využívať zemný plyn, elektrinu, drevnú biomasu alebo iný obnoviteľný zdroj energie závisí od dostupnosti sietí. Platí, že treba vždy zvoliť najvýhodnejší možný zdroj. „Kde nie je privedený plyn, musí sa ísť na elektrinu. A keď už musíme ísť na elektrinu, ktorá má najhorší faktor energetickej premeny na teplo, tak nemôžeme v budove použiť len elektrické radiátory, ale aj tepelné čerpadlo,“ hovorí Tomáš Guniš.

Energetika a udržateľnosť

Nastavené kritériá a požiadavky však nič nehovoria o predpokladanej životnosti budov a následnom uložení na skládku, respektíve opätovnej recyklácii materiálov. „Naše uvažovanie by sa v budúcnosti malo uberať aj týmto smerom,“ všíma si Tomáš Guniš.

Každú stavbu raz bude nutné zrekonštruovať alebo zbúrať, preto by mala byť postavená tak, aby ju náklady na jej odstránenie nepredražili a enormne nezvýšili uhlíkovú stopu. Do celkových nákladov totiž treba zarátať aj to, čo bude stáť jej zbúranie a likvidácia, na čo sa však pri projektovaní zabúda. Použité stavebné materiály by sa mali dať dobre rozobrať, odseparovať a zrecyklovať, resp. zhodnotiť.

„Nenechajme si zatemniť myseľ len energetikou,“ vyzýva Tomáš Guniš. „Dôležitá je predovšetkým udržateľnosť stavieb. Veci by sme nemali zbytočne predimenzovávať. Nemá zmysel dávať na fasádu pol metra hrubú vrstvu polystyrénu a vravieť si, veď tým nič nepokazím. Pokiaľ je možné dosiahnuť požadované parametre aj s tenším zateplením, tak je to lepšie nielen pre peňaženku, ale aj pre prírodu.“

Energia vynaložená na výrobu izolačného materiálu, ktorý sa do konštrukcie zabuduje zbytočne, keďže už nebude prinášať žiadne ďalšie tepelné úspory, je zbytočne vynaloženou energiou, ktorá sa nevráti. Navyše zaťaží životné prostredie.