Návrhy budov nie sú len o dizajne, ale aj o našej zodpovednosti

Fasády domov sa podieľajú na stvárnení našich miest od nepamäti. V dobe, keď ľudia nemali k dispozícii výdobytky techniky, sa museli spoliehať na svoju vynaliezavosť a do bývania zakomponovať mnohé prvky odpozorované z prírody. Hospodársky rozvoj, nové vynálezy uvoľnili ruky pri výstavbe a mohli sme si dovoliť stavať takmer čokoľvek. Ale to prinieslo svoju daň vo forme zhoršeného ovzdušia v mestách, v znížení kvality vnútorného prostredia. Teraz je na nás, ako nanovo budeme plánovať či rekonštruovať naše mestá a budovy a to vzhľadom na trvalú udržateľnosť, ekológiu a s čo najmenšou záťažou pre našu planétu.

Klimatické zmeny sú nezvratné a stále viac a viac ich pociťujeme počas letných mesiacov. Od roku 2000 sa výrazne zvyšuje priemerná teplota, pribúdajú horúčavy, ktoré majú za následok mnohé zdravotné problémy. Toto je pre architektov, projektantov i urbanistov jedna z najväčších výziev súčasnosti. Ako vytvoriť architektúru, ktorá nebude len energeticky efektívna, ale bude zlepšovať vnútorné prostredie na bývanie a zároveň vytvárať plnohodnotné prostredie v exteriéri?

Aj my sme zodpovední za našu budúcnosť

Nízkoenergetické či pasívne domy už nie sú ničím novým. Vyžadujú si to smernice, zákony ako aj samotní uvedomelí investori, ktorých je stále viac a viac. Budovy ale nie sú solitéry. Budovy tvoria ulice, ulice štvrte, štvrte mestá. A pritom stále nedostatočne zohľadňujeme ich vplyv na vytváranie príjemného mestského prostredia, vplyv fasád na klímu ulice, ale aj na samotné vnútorné prostredie.

Stupňujúce horúčavy v mestách si vyžadujú na vytvorenie prijateľného vnútorného prostredia energeticky náročné doplnky ako klimatizáciu. Toto ale nie je cesta k udržateľnosti. Potrebujeme hľadať také riešenia, ktoré prirodzene a  bez záťaže životného prostredia budú napomáhať vytvárať nielen príjemné vnútorné prostredie, ale poskytnú nám aj príjemný pobyt v exteriéri, či už na spoločných dvoroch, uliciach, námestiach alebo terasách.

Správne namiešanie tvaru budovy, orientácie, výberu materiálu, tienenia či zelene vzhľadom na klimatické zmeny a mierku človeka je to pravé umenie každého architekta či projektanta.

A práve fasáda je jedným z dôležitých elementov, ktorá by nemala byť len o peknom dizajne, ale aj o našej zodpovednosti za vytváranie zdravšieho a trvalo udržateľnejšieho priestoru.

Ako znižovať nárast teploty v mestách?

Mestá s pravidelnou štruktúrou ulíc ako napr. New York sú oveľa teplejšie ako mestá s organickou nepravidelnou štruktúrou, ako napr. Londýn. Štúdia, ktorú viedol Rolan Pelleng z MIT a Národného centra pre vedecký výskum to potvrdila na vyše 50 mestách. Čo môže byť výhodou pre severnejšie postavené mestá, môže byť nevýhodou pre južnejšie mestá a mestá, ktoré trápia letné horúčavy.

Fasáda budovy je zodpovedá za prenos tepla medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Materiál fasády dopadajúce slnečné žiarenie buď absorbuje alebo odráža. Vlastnosti povrchov, najmä farba a štruktúra hrajú pri absorpcii slnečného žiarenia dôležitú úlohu.

V dnešnej dobe je už väčšina budov zateplených. Tepelná izolácia bráni prechodu tepla do hlbších vrstiev, čo zabezpečuje stabilnejšie prostredie v interiéri. Ale čo sa týka vplyvu fasády na pohodu v exteriéri, tam zohráva rolu práva vonkajšia vrstva, či už ide o omietku, drevený obklad alebo iné opláštenie budovy.

Ovplyvňuje farba fasády vnútorné prostredie?

Výskumný tím Baumit vytvoril simuláciu, v ktorej sledoval, ako v letnom období farba na fasáde ovplyvňuje vnútornú teplotu.

Rozdiel medzi zatepleným a nezatepleným domom bol významný. Pri nezateplenom tehlovom dome a vonkajšej teplote 32 °C, tmavá fasáda spôsobila nárast vnútornej teploty až o 5 °C. Zateplený betónový dom naopak nevykazoval veľký rozdiel medzi tmavou a svetlou fasádou. Pri bielej fasáde bola vnútorná teplota 26,3 °C a pri tmavej 26,9 °C.

Výskum potvrdzuje, že pri správnej kombinácii muriva a zateplenia sa nemusíme až tak obmedzovať pri výbere farebného odtieňa fasády.

To, že rozdiel medzi tmavšími a svetlými fasádami už nehrá v súčasnosti takú rolu sa môže javiť ako paradox k typicky svetlým a bielym tradičným budovám v stredomorí. Je potrebné si ale uvedomiť, že tieto domy neboli v minulosti zateplené a ich hlavným cieľom bolo dosiahnuť maximálny tepelný komfort v interiéri vo večerných a nočných hodinách a vytvoriť chladnejšie prostredie pre odpočinok. Biele fasády odrážajú veľa slnečného svetla, čím sa zabraňuje absorpcii a prenosu tepla do interiéru. Dnes pri zateplených budovách to ale nemá opodstatnenie, nakoľko tepelná izolácia bráni prestupu tepla do interiéru a vytvára stabilné podmienky v interiéri. Riešenie fasády zateplených budov tak môžeme využiť na vytvorenie príjemného prostredia v exteriéri.

Náš tip: Porovnajte rôzne typy domov a ich vplyv na vnútornú klímu. Testovanie stavebných materiálov prebieha vo výskumnom parku Viva vo Wopfingu už od roku 2005 a ich výsledky vyhodnocujú nezávislé odborné inštitúcie.

Ktorých 5 vecí nezanedbať pre pohodu v exteriéri?

1.  Tienenie
Najväčší vplyv na tepelnú pohodu v exteriéri má tienenie ako sú napríklad slnečníky, markízy, pergoly. Tienenie dokáže redukovať pocitovú teplotu až o 6 °C. Zatienenie celej ulice prípadne stromová alej to môže zredukovať ešte o ďalšie 2 °C.*
*Zdroj: UDO DIETRICH REAP research group (resource efficiency in architecture and planning), HafenCity University Hamburg, Germany.  Výskum bol realizovaý pre miernu až stredomorskú klímu.

2. Pochôdzne plochy
Pre pochôdzne plochy by sa mal vyberať materiál s dobrým kompromisom medzi absorpciou a odrazom slnečného žiarenia. Tmavšie a masívnejšie materiály sú na povrchu teplejšie. Môžeme ich využiť pre plochy, kde sa predpokladá napríklad chôdza na boso, rekreácia, ležanie či sedenie na zemi. V inom prípade je lepšie voliť svetlejšie materiály.

3. Farba
Farba fasády pri zateplených budovách neovplyvňuje vnútorné prostredie. Ale vieme ju využiť na vytvorenie pocitovej pohody v exteriéri. Materiály, ktoré sú schopné odraziť veľa slnečného žiarenia sú chladnejšie na povrchu, ale viacej tepla vyžarujú do okolia. Naopak materiály, ktoré pohltia viac slnečného žiarenia majú vyššiu povrchovú teplotu, ale menej tepla vyžarujú späť do okolia. Mnohí výrobcovia do tmavých fasádnych omietok a farieb pridávajú špeciálne cool pigmenty, ktoré zabezpečujú ochladzovanie fasády. Chce to len trochu kreativity a zakomponovať farebnosť podľa orientácie budovy a funkčných plôch v exteriéri.

4. Zeleň
Pre inšpiráciu sa stačí obzrieť do prírody. Príroda vie, ako si úspešne poradiť so slnečným žiarením, na rozdiel od miest, ktoré túto rovnováhu narúšajú. Jedným z dôležitých faktorov na ochladzovanie je cirkulácia vody. Zelená vegetácia nasáva cez koreňový systém vodu. Časť zužitkuje a zvyšok vydáva späť do okolitého prostredia, ktoré je ochladzované. Ten istý spôsob ochladzovania využíva aj naše telo pri potení. Tento proces cirkulácie vody potrebujeme čo najviac dostať do miest. Vytvárať plochy, ktoré budú vodu prirodzene absorbovať a umožňovať jej spätné odparovanie. Zeleň zakomponovaná do fasád sa stáva stále dôležitejším prvkom. Ochladzuje prostredie, znižuje prašnosť, hluk a pozitívne pôsobí na ľudí.

5. Strechy
V meste New York viac ako 10 miliónov m2 striech pretreli bielou svetlou farbou. Tým zabezpečili príjemnejšie vnútorné prostredie a znížili používanie klimatizácie. Zelené strechy nám ale ponúknu oveľa viac. Nielenže podporia vytvorenie stabilnejšieho prostredia vnútri, ale zabezpečia potrebnú cirkuláciu vody a tým pádom aj ochladzovanie vonkajšieho prostredia. Nehovoriac o vytvorení prostredia pre tak potrebný hmyz a vtáky.

Zdroj: PR Baumit,
Titulná fotografia: Zdroj: Baumit, Atlantis Residence Park, Burgas; Architekt: arch. Asen Ignatov, arch. Militsa Petrova, arch. Dimitar Tzvetkov; Foto: Evgeni Dinev