Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
(Zdroj: PR spoločnosti Ecophon) Odborníci varujú, že hluk predstavuje pre človeka druhé najväčšie nebezpečenstvo, hneď po znečistenom vzduchu. Za symbol luxusu v bývaní už nie je považovaný len samotný priestor, no stále častejšie práve ticho a pokoj. Pred architektmi a dizajnérmi tak stojí nová výzva - vnímať svoje budúce výtvory okrem očí aj ušami.
Hlučný nepriateľ
Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavuje hluk pre naše zdravé životné prostredie druhé najväčšie nebezpečenstvo - hneď po znečistenom vzduchu, ktorý predovšetkým v mestských aglomeráciách všetci dýchame. Paradoxne, ani jedno z týchto rizík si často neuvedomujeme, pretože nie sú na pohľad viditeľné. Dlhodobo prehliadaný fakt, že svetová populácia sa čoraz viac koncentruje do miest a až 90 % času trávi v interiéroch, sa už začína negatívne prejavovať vo viacerých zisteniach a dátach. Napríklad, že až 70 % ľudí pracujúcich v kanceláriách vníma, že ich akustické prostredie vôbec nepôsobí podporne ani stimulujúco. Naopak, spôsobuje im dlhodobý stres.
Podcenený zmysel
Akustická pohoda kancelárií a bytových jednotiek predstavuje jeden zo základných pilierov zdravého bývania a efektívneho výkonu práce pri plnom sústredení. Ľudský mozog nie je schopný s hlukom fungovať v symbióze. Kým zvuk je žiaduci, o hluku platí pravý opak. Je vedecky dokázané, že jeho dlhodobé pôsobenie sa skôr či neskôr prejaví na našej psychike aj fyzickom zdraví. Napriek tomu však prax ukazuje, že architekti a dizajnéri koncipujú svoje návrhy najmä očami a ďalšie ľudské zmysly nevnímajú rovnocenne. Akustika je tak jasným príkladom neviditeľného a často prehliadaného no dôležitého kvalitatívneho parametra. Na tento fakt poukazuje aj kniha Eyes of the Skin fínskeho architekta a dekana Helsinskej technickej univerzity Juhaniho Pallasmaava. Samotný autor konštatuje, že „Máme tendenciu prehliadať iné než na prvý pohľad zrejmé záležitosti. Spadajú sem aj nevizuálne aspekty, zvlášť v architektúre, ktoré vieme hrubo podceňovať“.
Vždy je lepšie plánovať ako upravovať
Akustická súvaha býva už pri tvorbe prvotných návrhov potlačená na úkor efektných tvarov a ďalších, aj keď nie nepodstatných prvkov - či už to sú zdroje prírodného svetla alebo systém „dýchania“ budovy. Zaostáva dokonca aj za takými parametrami, ku ktorým patrí ergonómia, biofília (prítomnosť prírodných prvkov v interiéri) či wellbeing. Na rozdiel od vyššie spomínaných aspektov sa výpočty šírenia zvuku v budovách neobjavujú na žiadnych plánoch, náčrtkoch, počítačových rendroch ani v 3D realite simulujúcej stavbu už po dokončení. Ak by sa však stavby posudzovali dôslednejšie už pri ich plánovaní – a to aj z hľadiska ich akustických kvalít - množstvo ľudí v domácnostiach i kanceláriách by dnes bolo spokojnejších. Rovnako tak by nebolo nutné prijímať opatrenia na dodatočnú nápravu. Tá totiž býva často finančne náročná a to, aby bola naozaj aj funkčná, si niekedy vyžaduje aj razantné stavebné úpravy.
Rozhodujú akustické vlastnosti materiálov
Často sa hovorí o vysokej kvalite používaných materiálov, málokedy však berieme do úvahy ich akustické vlastnosti. Moderné trendy navyše smerujú k navrhovaniu otvorených miestností s až kubistickým tvarmi využívajúcimi hladké, tvrdé povrchy. Tie v kombinácii s inklináciou k veľkým, presvetleným a otvoreným plochám vytvárajú tzv. dozvukové priestory, v ktorých sa hromadí zvuková energia a hladina zvuku sa nepríjemne stupňuje. Neznamená to však, že otvorených priestorov je potrebné sa úplne vzdať. Naopak, aj tieto môžu mať skvelú akustiku, ak na ňu architekt bude myslieť už pri ich navrhovaní a vyhne sa najčastejším chybám, ktoré narúšajú akustickú pohodu interiérov. Ide predovšetkým o nepochopenie povahy zvuku a/alebo kvality akustických materiálov, pretože výber nízko kvalitných akustických materiálov a ich nesprávna inštalácia bude mať vplyv na veľmi veľkú plochu. Príkladom takýchto chýb sú napríklad sadrokartónové obklady, papierové tenké závesy inštalované na vytvorenie vizuálneho „súkromia“, konferenčné miestnosti pre dôležité rozhovory bez adekvátnej zvukovej izolácie alebo nevhodne umiestnené „zhluky" nábytku, od ktorého sa zvuk odráža do celého priestoru.
Sound od Sweden
Na uvedené skutočnosti dlhodobo poukazuje švédska spoločnosť Ecophon, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny Saint-Gobain. Jej špecialisti už viac ako 60 rokov zhromažďujú a rozvíjajú znalosti z oblasti akustiky a jej vplyvu na rôzne oblasti. Popri skúmaní zvukovo-izolačných vlastností materiálov tiež vytvorili komplexnú metodológiu ochrany proti vnútorným zdrojom hluku, ako aj hluku šíriaceho sa v budovách, otvorených priestoroch či konštrukciách stavieb. Na základe toho skonštruovali celý rad akustických systémov a závesných panelov pre dodatočné odhlučnenie, zvukovú absorpciu aj zvýšenie zrozumiteľnosti reči, ktoré sa úspešne inštalujú po celom svete. Spoločnosť ECOPHON dokáže nielen poradiť, ako prípadnú hlučnosť znížiť a podporiť lepšiu zrozumiteľnosť reči, ale taktiež ako vytvoriť optimálne akustické podmienky. To všetko v súlade s platnými normami od fázy vývoja, cez plánovanie, až po strihanie pásky.