4 najdôležitejšie aktivity v oblasti znižovania spotreby energií budov v roku 2020

1. Podpora pre rodinné domy mimoriadne úspešná, záujem o novostavby prekonal možnosti

Zásadnou správou roka 2018 bol úspech oboch výziev na zvyšovanie energetickej úspornosti rodinných domov. Historicky prvá výzva pre majiteľov novostavieb v energetickej triede A0, skolaudovaných po roku 2015, zaznamenala výrazný úspech. Výzvu, pôvodne vyhlásenú pre obdobie 1.-31. októbra 2019, uzavrelo ministerstvo dopravy už 15. októbra kvôli vyčerpaniu plánovaného počtu 500 žiadostí.

Pozitívny trend zaznamenal aj záujem o príspevok na zateplenie starších rodinných domov. Celkovo 5. kolo podpory zaznamenalo 264 písomných žiadostí, čo bolo trojnásobne viac v porovnaní s predchádzajúcou výzvou z jari 2018. V roku 2018 o príspevok prejavilo záujem len 80 majiteľov domov a podporu nakoniec získalo len 35 z nich. Jedným z dôvodov oživeného záujmu bolo uvoľnenie podmienok na zateplenie.

„Chcem oceniť prístup ministerstva dopravy, ktoré vypočulo rady odborníkov a upustilo od povinnej realizácie zateplenia licencovanou firmou. Tento krok sa ukázal ako veľmi prospešný. Osobne očakávam, že počet záujemcov o zateplenie starších domov bude ďalej rásť,“ zhodnotil podporu zatepľovania v roku 2019 Alexander Prizemin, marketingový riaditeľ spoločnosti Isover.

„Je veľmi prospešné, že štát chce zvyšovať počet obnovených domov na Slovensku a finančne pomáha majiteľom s nákladmi na zateplenie. Osobne dúfam, že sa o tejto podpore bude hovoriť výrazne viac, aby sa informácia o možnosti získať príspevok na zateplenie strechy, fasády či výmenu okien dostala ku každému majiteľovi staršieho, nezatepleného domu,“ dodáva A. Prizemin.

Dobrou správou je, že v oboch oblastiach by malo Ministerstvo dopravy vyhlásiť nové výzvy úvodom roku 2020. Konkrétne, výzva č. 6 pre zateplenie starších domov by mala byť vyhlásená už v 1. štvrťroku 2020 a výzva pre novostavby v 2. štvrťroku 2020.

2. Slovensko sa hlási k záväzku dekarbonizácie do roku 2050

Zákon o energetickej hospodárnosti budov, ktorý vstúpi do platnosti v marci 2020, definuje parametre, ktoré majú bytové a nebytové budovy aj dosiahnuť do roku 2050. Tieto sú súčasťou stratégie obnovy s cieľom dosiahnuť energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. Ide o ďalší dokument, ktorým sa Slovensko prihlásilo k záväzku EÚ dekarbonizovať ekonomiku do roku 2050.

„Na Slovensku sú dve z piatich budov v pôvodnom stave, ako sa postavili od 50. do 80. rokov minulého storočia. Sú energeticky neefektívne a len prevádzka verejných budov stojí ročne navyše 360 miliónov €. Iné číslo hovorí o tom, že zdravotné problémy v dôsledku nevyhovujúceho bývania domácností stoja zdravotníctvo ročne až 900 miliónov €. Je kľúčové, aby sa intenzívnejšie hovorilo o potrebe zatepľovania a znižovania energetickej spotreby a aby slovenská vláda zintenzívnila podporu modernizácie bytových a rodinných domov.“

3. Výzva na zefektívnenie distribúcie tepla

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhlásila novú výzvu z Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) zameranú na zvyšovanie účinnosti distribúcie tepla v systémoch centralizovaného zásobovania teplom. Termín prvého hodnotiaceho kola stanovili na 31. januára 2020, druhé kolo uzavrú 30. apríla. Následne budú projekty hodnotené v trojmesačných intervaloch až do vyčerpania 10-miliónového balíka.

„Podobne, ako je prestarnutý bytový fond, vyžadujú aj teplárne a distribučné spoločnosti najmú v menších slovenských mestách investície do modernizácie technológií aj rozvodov. Najmä tepelná izolácia starých rozvodov je alarmujúca a pri 40-ročných a starších kotolniach absolútne nevyhovuje,“ hodnotí A. Prizemin.

4. Eurofondy pre zelené strechy a ďalšie vodozádržné opatrenia okolo budov

V rámci Operačného programu kvalita životného prostredia vyhlásilo ministerstvo životného prostredia výzvu na predkladanie žiadostí na vodozádržné opatrenia v intravilánoch obcí. Výzva, ktorá bola zverejnená 14. novembra 2019, je zaujímavá aj pre spoločenstvá vlastníkov bytov a správcov bytových domov, keďže medzi podporované vodozádržné opatrenia patria aj intenzívne a extenzívne vegetačné strechy a vegetačné steny, využívajúce na zalievanie zrážkovú vodu zo strechy budovy. Výzva umožňuje financovať aj premenu okolia stavieb na prostredie priaznivejšie pre životné prostredie napríklad náhradou nepriepustných povrchov za plnevegetačné či polovegetačné zatrávňovacie tvárnice alebo za plochy zelene. Takisto do výzvy možno prihlásiť projekty na inštaláciu podpovrchových vsakovacích a retenčných systémov v kombinácii s vodozádržnými opatreniami, ktoré majú pozitívny vplyv na zmenu mikroklímy. Žiadateľom o nenávratný finančný príspevok môže byť vlastník nehnuteľnosti aj s príslušným pozemkom, ktorý si nechá vypracovať projekt premeny klasickej strechy na vegetačnú a splní podmienky žiadosti. Aktuálne je v tejto výzve ešte voľná alokácia vo výške 13 miliónov €. V roku 2020 ministerstvo predpokladá celkovo 6 hodnotiacich kôl.

Od roku 2021 príde zásadná zmena: redukcia povolených tepelných strát o polovicu

Od 1. 1. 2021 začnú platiť prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť nových budov. Kým od 1. 1. 2016 sa vyžaduje ultranízkoenergetický štandard (40,7 kWh/m² na rok na vykurovanie), budú musieť nové domy od 1. 1. 2021 splniť požiadavku takmer nulovej spotreby energie (spotreba max. 20,4 kWh/m² na rok).

Na porovnanie, kým pred rokom 2013 stačil podľa normy na zateplenie steny s tepelným odporom R = 0,52 m².K/W polystyrén EPS s hrúbkou 5 cm, po 1. 1. 2013 to bolo 9 cm a od 1. 1. 2016 13 cm. Po roku 2020 bude potrebné zateplenie o hrúbke 20 cm. „Zateplením však zlepšovanie vlastností novostavieb nekončí. Moderné stavby by okrem tepelných parametrov mali spĺňať aj takzvaný multikomfort. To znamená, k tepelnej pohode by mala pribudnúť aj redukcia hluku a tiež zabezpečenie dostatku denného svetla a čerstvého vzduchu,“ hovorí Alexander Prizemin. Aj keď sa tepelnotechnické normy sprísňujú, neznamená to nutne neustály nárast hrúbky izolačných materiálov. Vďaka výskumu a vývoju sa na trh dostávajú nové materiály, ktoré poskytujú dostatočný tepelný odporu pri menšej hrúbke, ako napríklad šedý polystyrén.