Výsledky súťaže Zelená strecha roka 2022

V boji s klimatickou krízou je budovanie vegetačných striech v mestách kľúčové. Hoci dokážu zadržiavať vodu a znižovať teplotu okolia, ich podpora zo strany štátu chýba. Preto dnes vznikajú iba z dobrej vôle jednotlivcov a developerských firiem.

Jedným z najvýraznejších problémov miest v boji s klimatickou krízou sú obrovské spevnené plochy. Tie nielenže akumulujú teplo, ktoré neskôr vyžarujú do prostredia, no nedokážu ani pohlcovať dažďovú vodu. Tá končí v kanalizácii, pričom počas prívalových dažďov dokáže neraz spôsobiť aj lokálne záplavy.  

„Proti týmto fenoménom však nie sme úplne bezmocní a je len na nás, aké prostredie vytvoríme v mestách pre naše deti. Jedným z nástrojov, ako s prejavmi klimatickej krízy bojovať, sú nepochybne zelené strechy,“ vyhlásil na konferencii Zelené strechy pre odolnejšie mestá Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

Prežijú desiatky rokov

Ako upozornil Dusty Gedge, prezident European Federation of Green Roof and Living Wall Associations, zelené strechy nepomáhajú iba pri zvládaní extrémnych výkyvov počasia. Môžu slúžiť aj ako výrobný zdroj energie, pomáhajú biodiverzite a keďže pri ich výrobe sa používajú recyklované materiály, znižujú aj uhlíkovú stopu budov.

„V strešných substrátoch je možné použiť aj stavebný odpad, ako je napríklad pálená tehla či škridla. Pre dobré zadržiavanie vody je dôležitá ich vsiakavosť a priepustnosť,“ vysvetlila Dagmara Fábriová zo spoločnosti Strešné substráty.  Ako doplnil Martin Vysoký, architekt švédskej firmy .edge, ak je pórovitosť materiálu, ktorý sa použije na zachytenie dažďovej vody napríklad 30 percent, len v jednom metri kubickom je možné zadržať 300 litrov zrážok.

V spoločnosti Strešné substráty navyše testujú, ako sa postupom času menia vlastnosti substrátov použitých na už inštalovaných zelených strechách. Hoci najstaršia vzorka má desať rokov, potvrdzuje sa, že podiel organického materiálu sa pri správnej starostlivosti v substráte postupom času významne neznižuje a neklesá ani obsah potrebných minerálov ako je draslík či fosfor. „To potvrdzuje, že zelené strechy sú dlhodobo udržateľným riešením,“ zdôraznila Dagmara Fábriová.

S týmto názorom súhlasí aj Pete Ellis z americkej spoločnosti  Recover Green Roofs a poradca mesta Boston. Táto firma má vo svojom portfóliu aj strešné farmy, pričom jej skúsenosti hovoria, že pri správnom využití kompostu môže byť životnosť substrátu desiatky rokov. „Nereálna nie je ani 50 ročná životnosť,“ vyhlásil Pete Ellis.

Estetika i úspory

Ak berieme do úvahy benefity zelených striech, ako znižovanie nákladov na chladenie, či lepšiu hydroizoláciu, ich návratnosť môže byť výrazne kratšia než ich životnosť. Podľa Pavla Dostála, predsedu sekcie Zelené strechy českého Zväzu zakladania a údržby zelene, je pri rodinnom dome reálna návratnosť 15 rokov. Pri verejných stavbách to môže byť ešte menej. Najdlhšia je návratnosť na podzemných garážach, ktoré nepotrebujú chladenie, kde sa môže vyšplhať na 30 rokov. V tomto kontexte však netreba zabúdať aj na estetickú a ekologickú funkciu zelených striech.

Dlhoročné skúsenosti so zelenými strechami má na Slovensku developer Corwin. Používa ich na každom svojom projekte už od roku 2014. „Keď sme nechali termokamerou odmerať teplotu striech na našom projekte Blumental, bola o 17,6 až 24,4 °C nižšia než napríklad na vedľajšej streche vysokoškolského internátu. Zároveň, keď sa pozriete na Blumental z vtáčej perspektívy, nájdete zelený ostrov, ktorý pripomína Jakubovo námestie v Bratislave. Obkolesený je šedými plochami klasických striech susedných stavieb. Pritom zelené strechy sa nepočítajú do koeficientu zelene. Ich budovanie je tak prejavom našej snahy ponúknuť udržateľný projekt nielen jeho priamym užívateľom, ale napomôcť aj vytváraniu vhodnej mikroklímy v danej lokalite, z čoho ťažia i susedia ,“ priblížil Jakub Dobrý z Corwinu.

Preto tento developer vo svojom projekte Guthaus doplnil zelené strechy budovy aj o dažďové záhrady. Tie dokážu počas prívalových dažďov zachytiť vodu v území, takže sa žiadna do kanalizácie nedostane. Práve Guthaus získal počas konferencie aj Cenu verejnosti a Cenu za inovatívnosť projektu v súťaži o najlepšiu zelenú strechu roku 2022.

S dažďovými záhradami počíta aj pripravovaný projekt Palma od Corwinu, kde má pri budove historického sila vzniknúť aj klimatický park.

Vhodný zdroj energie

Rozširovať plochy zelených striech na svojich projektoch chce aj developer YIT. Ten priznáva, že v starších projektoch ich umiestňoval iba na podzemné garáže, no Zwirn v Bratislave už zelené strechy má. V budúcnosti ich chce YIT rozvíjať aj smerom k produkcii energií. „Budovy by nemali byť iba spotrebičmi elektriny, mali by ju aj vyrábať. V budúcnosti preto plánujeme budovať bisolárne strechy, ktoré budú elektrinu produkovať a budú pripojené aj do siete,“ vyhlásil Branislav Bošák z YIT.

Podľa Andreasa Dreisiebnera zo švajčiarskej spoločnosti Solarspar je v tejto krajine možné fotovoltaické panely budovať iba na strechách, nie napríklad na klasickej pôde. Preto táto spoločnosť skúma čo najlepšiu symbiózu medzi fotovoltaikou a vegetáciou na streche. Ako vhodné odporúča kolmo inštalované bisolárne panely, ktorých obe strany obsahujú aktívnu vrstvu na výrobu elektrickej energie. Na rozdiel od tradičnej montáže panelov „na plocho“ tak môže vlhkosť bez problémov vsiakovať do vegetačnej strechy. Rovnako sa podľa neho dá na streche vyrábať elektrina aj z vetra.

Tento potenciál zelených striech chce využiť aj SPP. „Tým, že vegetačná strecha znižuje teplotu, zároveň zvyšuje efektívnosť fotovoltaického panela a jeho životnosť. To sú synergie, z ktorých môžu ťažiť nielen vlastníci budov, ale aj samosprávy,“ priblížil Rastislav Nemec, riaditeľ divízie rozvoja podnikania SPP. Preto táto spoločnosť aktívne hľadá partnerov na spoločné projekty pre energetické využitie striech. Problémom však podľa neho je často stav starších striech, ktoré nemajú dostatočnú nosnosť, sú nezrekonštruované a v zlom technickom stave.   

Podľa Jána Rapana, konzultanta v oblasti klimatických zmien, ktorý presadzuje zazelenanie aj starších striech, nie je nosnosť zásadným problémom. Dôležitejšia je podľa neho vôľa štátu, ako aj bytových spoločenstiev do tohto cieľa investovať, čím by sa zásadne zlepšilo hospodárenie s vodou, znižovali sa emisie a zlepšil by sa teplotný komfort života v mestách.

Podpora chýba

Problémom podľa viacerých odborníkov je, že takáto podpora na Slovensku chýba. V susednom Česku, ale aj v Portugalsku sú bežné priame dotácie na budovanie zelených striech, v Poľsku existujú úľavy na dani z nehnuteľností, v Paríži zas musia zelenými strechami disponovať verejné budovy. Na Slovensku je však budovanie zelených striech dobrovoľné a bez podpory štátu. Neexistujú ani štátom stanovené technické normy, ktoré by určovali ich kvalitatívne parametre. V tomto kontexte preto zásadne pomáhajú Štandardy pre navrhovanie, realizáciu a údržbu zelených striech, ktorú vypracovala Asociácia pre Zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

„Aj to svedčí o tom, že rozvoj zelených striech je aktuálne vo veľkej miere zásluhou tých, ktorí si túto agendu dobrovoľne vzali na plecia. Preto je dôležité, aby všetci zodpovední namiesto hádzania polien pod nohy zvážili, ako zelené strechy čo najviac podporiť. Pomôžu tým celým mestám, v ktorých žijú milióny ľudí, aby sa lepšie vysporiadali s nástrahami meniacej sa klímy,“ zdôraznil Branislav Siklienka.

Zelená strecha roka 2022

Súčasťou konferencie Zelené strechy pre odolnejšie mestá bolo aj vyhlásenie prvého ročníka o najlepšiu zelenú strechu tohto roka.

Ceny poroty si odniesli:

Kategória rodinný dom

1.      miesto – RD, Liptovská Štiavnica

• Miesto realizácie: 03401 Liptovská Štiavnica
• Prihlasovateľ: Strešná záhrada s.r.o
• Autori projektu: Ing.Arch. Jozef Veselovský
• Investor: Zuzana Veselovská
• Zhotovitel: Strešná Záhrada s.r.o., Kontrakting stavebné konštrukcie spol. s r.o. - GD hrubej stavby
• Výměra: 85m²
• Termín realizácie: 28.05.2021

Montovaný rodinný dom od výrobcu Kontrakting stavebné montáže spol. s r.o. Dom má šikmú strechu vytvorenú drevenými nosníkmi so záklopom. Hydroizolácia je vytvorená PVC hydroizolačnou fóliou s odolnosťou proti prerastaniu koreňov. Jedna strana strechy má sklon 15 stupňov , druhá strana má sklon 25 stupňov. Zelená strecha je vytvorená systémom Greenfond SPE/ REC, pričom po konzultácii s výrobcom boli použité dve vrstvy retenčnej rohože REC 100 , aby bolo možné použiť 7 cm vrstvu substrátu namiesto 10. Prevládajúca funkcia zelenej strechy je trojitá a to estetická, vodozádržná a ochladzovacia.

2.      miesto – Rodinný dom, Bratislava

• Miesto realizácie: Tavárikova osada, Bratislava
• Prihlasovateľ: zares, spol s.r.o.
• Autori projektu: zares, spol. s r.o
• Investor: Ing. Martin Mikulaj
• Zhotovitel: zares, spol. s r.o
• Výměra: 100m²
• Termín realizácie: 2021

Zelená strecha o rozmere 100 m2 sa nachádza na streche rodinného domu a na strechce parkovacieho objektu. Je intenzívna a extenzívna.

3.      miesto – TRIHA, Bratislava[LP1] 

• Miesto realizácie: Žitná 10218/18B 831 06 Rača
• Prihlasovateľ: sky gardens s.r.o.
• Autori projektu: Branislav Siklienka
• Investor: Martina Hreščáková
• Zhotovitel: Sky Gardens s.r.o.
• Výměra: 80 m²
• Termín realizácie: 01.04.2021

Zelená strecha na rodinnom dome Triha v Rači. Rodinný dom je spojený spolu s architektonickým ateliérom manželov. Nachádza sa v Bratislave - Rači.

Pohľad na zelenú strechu je priamo z obývačky rodinného domu. Zelená strecha je prevažne z rozchodníkov, doplnená o suchomilná trávy a trvalky. Estetickým prvkom strechy sú guľovité osvetlenia.

Kategória verejná budova

1.      miesto – Nivy centrum

• Miesto realizácie: Nivy centrum, Mlynské nivy 5A, 821 09 Ružinov
• Prihlasovateľ: HB Reavis Slovakia, a.s.
• Autori projektu: SIEBERT + TALAŠ, krajinní architekti: 2ka landscape architects, BDP, Terra Florida
• Investor: HB Reavis Slovakia, a.s
• Zhotovitel: APRO Záhradné centrum spol s. r o., HB Reavis Slovakia, a s. po separačnú vrstvu
• Výmera: 12 000 m²
• Termín realizácie: 05/2017 - 09/2021

Zelená strecha Nivy centra je komplexným verejným priestorom určeným na oddych a rekreáciu. Slúži nielen návštevníkom centra, ale aj cestujúcim, pracujúcim v okolí či obyvateľom mesta. Zeleň tvorí vyše 130 stromov, záhony kvetov, popínavé rastliny či parkové alebo extenzívne trávniky. Stromy spolu s tieniacimi prvkami tvoria samostatný systém pre príjemnejší  pobyt. Zeleň dotvárajú komunitné záhrady, botanicky chodník či netopierie úkryty rozširujúce biodiverzitu prostredia. Neoddeliteľnou súčasťou sú pestré detské ihriska, 550 metrov dlhá bežecká drahá s vonkajšími workoutovými priestormi a množstvo ďalších zón, kde si je možné zahrať’ napríklad ping-pong, šachy či zacvičit’jogu. Priestor dopĺňajú viaceré objekty kioskoveho typu spolu s terasami. Vyskytujú sa pri hlavných spoločensko-verejných zónach (detské ihrisko, golf, fitnes a pod.). Prevádzka strechy je orientovaná najmä na aktivity v letnom, prip. prechodnom období.

2.      miesto – SKYPARK, Bratislava

• Miesto realizácie: Továrenská 2586, 811 09 Bratislava
• Prihlasovateľ: Dorken SK, s.r.o.
• Autori projektu: Zaha Hadid Architects, GFI a.s., Marko and Placemakers, Ing. Mária Jergová - Ateliér 3Trees
• Investor: Penta Real Estate 
• Zhotovitel: zares, spol. s r.o., Strešné substráty, spol. s r.o.
• Výmera: 21 000 m²
• Termín realizácie: 2020

Projekt SKY PARK prináša do Bratislavy novú kvalitu mestskej architektúry a zásadnú zmenu prístupu k verejnému priestoru. Návrh celosvetovo uznávanej architektky Zahy Hadid ponúkol k originálnej architektúre aj správnu mierku zelene k plánovanej výstavbe.
Dôraz na verejný priestor: Verejný priestor, v ktorom zaberajú zelené plochy viac ako 30 tisíc štvorcových metrov, prirodzene prepája mestské funkcie, ako je bývanie, práca aj služby, alebo aj špeciálnu funkciu coworkingu v teplárni. Výsledkom snahy architektov je vznik rekreačného územia so širokými možnosťami využitia. Miesto si tu nájdu športovci na workout ihrisku a bežeckom chodníku. Deti sa zabavia na ihriskách či zelených plochách, ktoré možno multižánrovo využívať. Každý si bude môcť oddýchnuť pri fontáne, ktorej vodná plocha bude zdrojom zábavy. Technológie, garáže a odvoz odpadu sú umiestnené v podzemí; všetky strechy, ktoré boli na to vhodné, sú teda vegetačné.

3.      miesto – Jarabinky, Bratislava

• Miesto realizácie: Jarabinková 1338, 821 09 Bratislava
• Prihlasovateľ: zelenydesign, s.r.o
• Autori projektu: Krajinárske úpravy - Ing. Andrea Prievalská - zelenydesign sro, Architektúra/urbanizmus - SPDe architekti, sro, - Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher
• Investor: Jarabiny Invest, a. s.
• Zhotovitel: ARBOR - okrasné a ovocné škôlky, s.r.o.
• Výmera: zeleň 4616m², chodníky 3646m²
• Termín realizácie: 2016-2020

Návrh počítal so začlenením do organizmu mesta a s vytvorením verejne prístupnej časti vnútro blokového priestoru — verejnej pasáže a centrálneho verejného priestoru, ktorý prechádza naprieč celým súborom a prepája peším prechodom Jarabinkovú ulicu a ulicu Mlynské nivy. Pasáž je mestským prostredím s obchodmi, službami a zeleňou. Na svojich koncoch sa rozvetvuje do siete verejných peších trás v okolí.
Koncept je navrhnutý tak, aby splnil požiadavky na verejný priestor pre všetkých, ale zároveň aj intímnejší poloverejný vnútroblokový priestor pre obyvateľov komplexu zdvihnutý nad základnú výškovú úroveň o jedno podlažie. Koncept zelene v podobe zelených vnútro blokov so vzrastlou zeleňou, zelených terás objektu a zelených nástupných plôch v okolí objektu je neoddeliteľnou súčasťou architektúry. Na strope podzemných garáží je navrhnutá spevnená plocha, ktorá bežne slúži hlavne pre peších a umiestnenie vonkajšieho sedenia pred prevádzkami občianskej vybavenosti. Vo vyhradenom čase sa využíva na zásobovanie občianskej vybavenosti a v prípade požiaru slúži ako zásahová plocha pre požiarne vozidlá. Na strope garáží 1.NP je riešená parková úprava, ktorá je kombináciou parkových úprav s minimálnym doplnením spevnených plôch (kombinácia drobnej architektúry a detského ihriska) zabezpečujúcich možnosť’ sprístupnenia zelene za účelom rekreácie obyvateľov. Plochy zelene sú krajinársky upravené tak, aby dopĺňali danú funkciu plochy a vytvárali vhodnú kompozíciu svojou farebnosťou, formou a vzhľadom habitu drevín, krovín, bylín a trávnatých zmesi. Na terasách pri pobytových plochách sú umiestnené záhony v kombinácii krikov a trvaliek. Takto vytvorené kompaktné plochy okrem celoročného pôsobenia opticky ale aj funkčne oddeľujú súkromné terasy od pobytových plôch. V rámci skladby strešných výsadieb bol použitý systém Nophadrain. Celkovo sme projekt projekčne zastrešovali od tendrovej dokumentácie v roku 2016. Štúdiu a DSP vypracovávala ešte Ing. Katarína Serbinová, PhD.

Cena poroty za inovatívnosť projektu a cena verejnosti:
Guthaus, Bratislava

• Miesto realizácie: Račianská ulica, Bratislava
• Prihlasovateľ: GUTHAUS s.r.o
• Autori projektu: MAN MADE LAND Bohne Lundqvist Mellier GbR (DE) a Ing. Tamara Reháčková - ATR s.r.o. (SVK)
• Investor: GUTHAUS s.r.o
• Zhotovitel: Zares spol.s r.o.
• Výměra: 2 880 m²
• Termín realizácie: 2021

Plochy zelene sú významnou súčasťou objektu Polyfunkčného bytového domu Račianska (GUTHAUS). Tvoria ich rôzne plochy od súkromných, poloverejných až po verejne prístupné. Zelené strechy tvora významnú časť projektu. V rámci projektu sa nachádzajú všetky typy zelených striech od extenzívnych (730 m2), cez intenzívne nepochôdzne (670 m2) ako aj intenzívne pobytové na streche podzemnej garáže (1480m2). Systém zelených striech je zároveň súčasťou celkového konceptu udržateľného hodpodárenia s dažďovými vodami. Tie sú v prostredí zachytávané a zadržiavané aj prostredníctvom zelených striech a následne sú pomaly uvoľňované do sústavy priľahlých daždových záhrad, kde postupne vsakujú do podložia a umožňujú zvýšenú evapotranspiráciu priamo v dotknutom území.