Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
„Osmičkové nástenky“ sú viacvrstvovou výstavou umenia, projektom, ktorý sa okrem historických tém zaoberá aj teoretickými otázkami spojenými s kurátorstvom, typológiou výstav, kultúrnou politikou a diváckymi očakávaniami. Autorky idey projektu Katarína Bajcurová a Petra Hanáková ho koncipovali aj ako nenápadný štuchanec do čias, keď boli mnohé múzeá iba profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí.
Základom výstavy je dlhá, tri metre vysoká stena – „galerijná nástenka“, na ktorej sa v časovom slede výročí vystriedajú obrazové koláže. Výsledkom je akýsi draft či materializovaný PINTEREST, ktorý je aj pripomienkou socialistického „nástenkárstva“. Koláže pozostávajú z výtvarného materiálu rôznej povahy (obrazy, fotografie, dokumenty) primárne zo zbierok SNG. Výsledný layout, konflikt diel vedľa seba, ich juxtapozícia prehovára o povahe a vnútorných konfliktoch tej-ktorej udalosti.
Projekt násteniek je ďalšou z výstav, ktoré reflektujú a komentujú našu disciplínu a tematizujú svojbytnosť umeleckohistorického bádania. Dejiny umenia nie sú identické so sociálnymi a politickými dejinami, aj keď sú s nimi neoddeliteľne spojené. Prax do roku 1989 však vypovedala o inom a dodnes na jej sedimenty narážame, keď nás verejnosť či moc vyzýva, aby sme ich ilustrovali. V tomto zmysle sú nástenky emancipačným projektom: na strane jednej sú príkladom tejto spojitosti, ale zároveň aj poukázaním na jedinečnosť a potenciál umeleckohistorického materiálu, pretože ich obsah nie je ilustráciou historickej udalosti, ale reflektuje príbeh dejín umenia.
Šesťdesiate roky sú – všade vo svete – obdobím občianskeho precitnutia. Aj socialistické Československo, viazané po vojne vo východnom, sovietskom bloku, sa liberalizuje. Našľapuje na vlastnú cestu, označovanú – aj pod vplyvom prívetivej tváre nového komunistického lídra, usmievavého Slováka Alexandra Dubčeka – ako socializmus s ľudskou tvárou, prípadne demokratický socializmus. Hoci obrodný proces v Československu sa stále deje v medziach socializmu, prinajmenšom vo vedení komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy je vnímaný ako jeho ohrozenie, ako kontrarevolúcia. Na jej potlačenie – s argumentom „bratskej pomoci“ – pošle sovietske politbyro do Československa tanky. Okupačné armády „spriatelených vojsk“ prekročia hranice pred polnocou 21. augusta 1968 v akcii s názvom Dunaj, ktorá je najväčšou vojenskou operáciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Invázia je zneuctením medzinárodného práva i politickej suverenity Československa. V krajine zdvihne obrovský vzdor (najmä tzv. pasívnu rezistenciu) a aj v dušiach doteraz otvorených ideálom komunizmu vyvolá zdesenie a rozčarovanie. Lebo – otázkou Luďka Pachmana: „Lze přátelství na věčné časy vynutit napřaženou pistolí?“
Naša v poradí druhá „osmičková“ mikrovýstava je zámerne saturovanou plochou, hutnou intermediálnou kolážou, ktorá u diváka/diváčky predpokladá opakovanú návštevu. Väčšinu materiálu na „nástenke“ tvoria diela reflektujúce, niektoré aj ex-post, udalosti z augusta 1968. Ide teda najmä o politikum, ale sú tu i artefakty odkazujúce na širší rámec vtedajšej kultúry (feder(aliz)ácia, kult Alexandra Dubčeka, komunálny humor, západné vplyvy vo vizuálnej kultúre...). Ambíciou je čo najplnšie sprostredkovať občiansky étos, ktorý v kultúre i vo vizuálnom umení priniesla tzv. pražská jar i po nej nasledujúca invázia „spojeneckých“ vojsk. Filmami, fotografiami, plagátmi, karikatúrami, listmi rozhnevaných občanov, protestsongmi či „heslami z múrov“ predstaví jedinečný okamih našich dejín; dátum, ktorým sa viera v eventualitu socializmu s ľudskou tvárou prakticky zo dňa na deň rozplynula.
Trvanie výstavy: 21. august — 10. október 2018
Kurátorka: Petra Hanáková
Trvanie série výstav: 28. február — 31. december 2018
Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá
Grafický dizajn: Pavlína Morháčová, Braňo Matis
Sprievodný program výstavy
Streda 19. 9. | 18.00
August 1968
Filmové dokumenty vo výbere a s úvodom Petry Hanákovej.
Sprievodný program k „nástenkovej“ výstave Osmičky: August 1968, ktorá na malej ploche sprostredkúva étos občianskeho vzdoru, ktorý v kultúre aj vo vizuálnom umení predchádzal 21. augustu 1968, okupácii Československa „spojeneckými“ vojskami, a nasledoval aj po ňom.
Čas, ktorý žijeme (Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Jaroslav Pogran, Otakar Krivánek, Ivan Húšťava, Československo, 1968, 60 min., SFÚ); celovečerný dokumentárny film o obrodnom procese v Československu v roku 1968.
Čierne dni (Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč, Československo, 1968, 31 min., SFÚ); špeciálne vydanie filmového týždenníka s autentickými zábermi zo slovenských miest počas sovietskej okupácie v auguste 1968.