Medzinárodná porota Ceny Oskára Čepana vybrala finalistov

Medzinárodná porota Ceny Oskára Čepana (COČ) 2020 sa zhodla na štyroch finalistoch, sú nimi: Ludmila Hrachovinová (1984), Daniela Krajčová (1983), Kristián Németh (1983) a Jozef Pilát (1992). Posudzovala portfóliá 36 umelcov a umelkýň do veku 40 rokov, svoj výber zostavila na základe dôslednosti, vôle objavovať, precíznosti, humoru a tvorivých ambícií autorov. V 25-ročnej histórii ceny zasadali odborníci a odborníčky poroty online po prvý raz. Výstava aktuálneho ročníka sa uskutoční v Novej synagóge v Žiline v termíne od 02.10. do 06.12.2020, meno laureáta/laureátky bude známe 13. novembra tohto roku. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.

„Väčšina z prihlásených umelcov artikuluje svojou tvorbou bystrú kritiku spoločnosti a jej inštitúcií. Kalibrovaním silného umeleckého prejavu a jazyka prepožičiavajú hlas spoločným obavám ohľadne aktuálnych tém dneška. Niektorí cez intervencie do dystópií prítomnosti naznačujú alternatívne budúcnosti. Iní hľadajú utópie budúcnosti a projektujú ich na plátno každodenného života v lokálnom kontexte. Spytujú javy vecí, a usilujú sa prísť na to, čím by sa niekedy mohli stať. Prihlásených umelcov znepokojuje nielen to, čo je odvnímateľné, ale aj ako je to odvnímateľné, a ako sa to, čo je reprezentované, zhmotňuje/stelesňuje. Vo svetle týchto skutočností sa do popredia dostáva napríklad aj maľba v spojení s performance, v súlade s už osvojeným vedomím, že umenie nie je tvorené iba pre zrakový vnem, ale využíva telo, aby bolo prítomnejšie a uviedlo do pohotovosti všetky zmysly,“ uviedla vo svojom vyhlásení porota, ktorá zasadala vo štvrtok 23. apríla. Keďže jej zloženie je medzinárodné, – od Minneapolisu cez Oslo, Berlín až po Prahu – zasadali jej členovia a členky vzhľadom na aktuálnu situáciu online. V celoročnom projekte, akým COČ je, bolo dôležité, aby nedošlo k časovým posunom pri žiadnej z fáz jeho realizácie. Vďaka technickým vymoženostiam bolo možné pristúpiť k výberu finalistov v pôvodne stanovenom termíne.

"Napriek počiatočnému rešpektu a veľkému pocitu zodpovednosti voči online výberovému konaniu prebehlo stretnutie nad očakávania dobre. Veľká vďaka patrí medzinárodnej odbornej porote, menovite Janovi Verwoertovi, Kathrin Bentele, Vjere Borozan, Bartholomewovi Ryanovi a Jarovi Vargovi za precízne a dôsledné naštudovanie portfólií a prípravu ešte pred samotným stretnutím, ako aj inšpiratívne, konštruktívne a niekoľkohodinové diskusie počas neho,” povedala riaditeľka Nadácie - Centrum súčasného umenia a zároveň Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová.

Členmi poroty Ceny Oskára Čepana 2020 sú Vjera Borozan (CZ) – historička umenia, kurátorka a pedagogička na Katedre teórie a dejín umenia pražskej AVU, Bartholomew Ryan (USA) – nezávislý kurátor a teoretik umenia, absolvent Center for Curatorial Studies / Bard College, Jaro Varga (SK) – umelec s medzinárodným presahom a kurátor súčasného vizuálneho umenia, Kathrin Bentele (CH) – kurátorka a publicistka, v minulosti aktívna v Artists Space New York, Kunsthaus Glarus a aktuálne KW Berlín a Jan Verwoert (NL) – kritik a publicista v oblasti súčasného vizuálneho umenia a kultúrnej teórie, profesor na Oslo National Academy of the Arts a Piet Zwart Institute v Rotterdame.

Laureát/laureátka Ceny Oskára Čepana 2020 získava finančnú satisfakciu v hodnote 5000 Eur, dvojmesačný rezidenčný pobyt v rámci programu Residency Unlimited v New Yorku a samostatnú výstavu na Slovensku. 

Finalisti Ceny Oskára Čepana 2020 a verdikt poroty:

Ludmila Hrachovinová (1984, Bratislava)
V roku 2008 získala magisterský titul na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Katedra maliarstva, 4. ateliér prof. Ivana Csudaia) a v roku 2017 na Royal Institute of Art v Stockholme. V rokoch 2019 a 2020 študovala na Städelschule, Staatliche Hochschule für Bildende Künste v nemeckom Frankfurte. Samostatne svoju tvorbu prezentovala na výstavách v Maďarsku, Viedni, vo Švédsku, Nórsku, Českej republike a na Slovensku (2020 – Silent Immediacy, Knoll Gallery, Budapešť; 2019 – Limits of Navigation, Galéria mladých, Nitrianska galéria), v rámci skupinových prezentácií vystavovala v Nemecku, Belgicku, Česku, Švédsku, Dánsku, Grécku, Fínsku, Taliansku a na Islande (2020 – Rundgang 2020, Städelschule, Frankfurt nad Mohanom; 2019 – Fast Kotzen, Pilotenkueche AIR, Lipsko ai.). Aktuálne je súčasťou tímu HotDock Project Space v Bratislave.

POROTA: „Maliarska prax Ludmily Hrachovinovej prehovára k súčasnému diskurzu, rozvíjanému okolo ‚zániku rozpúšťania‘ a zároveň ‚rozširovania‘ média maľby vo vzťahu k jej fyzickým okolnostiam a telám ľudí, ktorí s ňou trávia čas. Tieto experimenty a skúšanie vzbudili zvedavosť poroty do tej miery, že by ich chcela zažiť na mieste výstavy finalistov. Spôsobom spolu-fungovania maliarskeho povrchu a performujúcich tiel v priestore vyzdvihuje Hrachovinová to, čo môže (z)bežnému pohľadu uniknúť, a síce, že maľba, podobne ako tanec, je k času sa vzťahujúca skúsenosť a čas je hodnotnou integrálnou súčasťou vnímania fyzického maliarskeho diela.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu

Daniela Krajčová (1983, Žilina)
Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, na Katedre Intermédií a multimédií pod vedením Doc. Anny Daučíkovej a Vysokú školu múzických umení v odbore animácia. Doktorandský titul získala na VŠVU s prácou na tému Spomienky na židovskú komunitu formou ručnej animácie. Zúčastnila sa rezidenčných pobytov v Rumunsku, Slovinsku, Rakúsku, Francúzsku, Anglicku a v Mexiku, jej dielo bolo súčasťou mnohých skupinových aj samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí (2020 - Behind the railings, Liptovská galéria P.M.Bohúňa, Liptovský Mikuláš; 2019 - Maps of friendships, Altán Klamovka, Praha; Place of nearness, space of separation, Kabinet T, Zlín; Dancing on the ruins, Nová Cvernovka, Bratislava; Flora pondtemporary, St. Polten, Austria). Daniela Krajčová sa dostala do finálového výberu COČ aj v roku 2016.

POROTA: „Nenápadne ambiciózne projekty Daniely Krajčovej zapájajú ľudí za účelom vytvorenia experimentálnych dokumentov, ktoré pracujú s médiami ako kresba a maľba, spolu s animáciou a inštaláciou. Komunity sa stávajú aktívnymi spoluúčastníkmi v procese tvorby a kontextualizácie diela. Slovenské sestričky pracujúce v Rakúsku, imigranti, ľudia poznačení spomienkami na strádanie v koncentračných táboroch – každý z nich rozpráva svoj vlastný príbeh. S nenútenými, no bohatými výrazovými prostriedkami, spontánnym okom a živými líniami, vypovedajúcimi o silných biografických naratívoch, Krajčovej zladená maliarska forma a spoločenská angažovanosť sa stali jediným a neoddeliteľným celkom, činiac prístupnosť politickou hodnotou a začleňujúc svedectvo ako hodnotu komunálnu.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu

Kristián Németh (1983, Dunajská Streda)
Autor je študentom doktorandského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) u Martina Piačeka. Magisterský titul získal v Ateliéri IN Prof. Ilony Németh. Z jeho posledných samostatných prezentácií rezonuje výstava v At Home Gallery v Šamoríne Monument of Possible Fall, ale aj No Balance v Schemnitz Gallery v Banskej Štiavnici, alebo Vatican Archives v Novej Cvernovke v Bratislave (2019). V rámci skupinových výstav predstavil svoje dielo v minulom roku napríklad na Queer Arts Festival v Thessaloniki (Lab’Attoir; kurátor: Thomas Diafas, Marie Tomanová), alebo na výstave Reflect What You Are (České centrum New York, USA; kurátori: Thomas Beachdel, Marie Tomanová).

POROTA: „Kristián Németh prináša intenzívne meditácie o vžitej povahe katolicizmu v rámci súčasnej slovenskej spoločnosti. Výpoveď umelca operuje naprieč médiami a nachádza vyjadrenie v nazeraní cez inštaláciu. Jeho ikonografický záber siaha od náboženstva k životnému štýlu; vnímavo zaznamenáva diapazón polôh na škále „obeť-svätec“. S mimoriadne zušľachťujúcim prístupom k materiálu a hustotou alegorických odkazov prepožičiava život erotickému telu, ktoré by cirkev zahalila, vymazala, alebo poprela. Jeho dielo do seba včleňuje architektúru a „tvár miesta“ ako prídavné stavebné kamene, podporujúce výpoveď jeho zmyslových (až zmyselných) bádaní.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu

Jozef Pilát (1992, Poprad)
Autor je aktuálne doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) pod vedením Martina Piačeka. Magisterský titul získal na Akadémii výtvarných umení vo Varšave (2013-2018), na oddelení maľby u profesora Wojciecha Zubala, so špecializáciou na umenie vo verejnom priestore. V rokoch 2015 až 2016 študoval na Univerzite umení v Berlíne , v maliarskom ateliéri Prof. Valerie Favré. Vystavoval prevažne v Poľsku, ale aj vo Fínsku, v Česku a na Slovensku (2019 – I Will Be There Even If It Kills Me; kurátor: Kaja Werbanowska, Promocyjna Gallery, Varšava; Let’s Make Paradise Together; kurátor: Kateryna Filyuk, IZONE, Kyjev; Anty Gold Rush, Obrońców Stalingradu 17, Szczecin či Entrotopia 1.0., kurátor: Ville Laksonen, Rantakasarmi Gallery, Helsinki).

POROTA: „Jozef Pilát si získal pozornosť poroty konzistentnosťou svojho umeleckého jazyka a schopnosťou uchopiť a kondenzovať lokálne naratívy, čerpajúc zo svojho rodného prostredia Šunavy, do precíznych skulpturálnych gest. Jeho dielo reprezentuje istý druh ‚kolízie‘ utópie s distópiou, miesta s ne-miestom, zmyslu s nezmyslom, a to všetko v sprievode subtílnej irónie, reflektujúcej a prekrúcajúcej zaužívané kultúrne vzorce.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu