Európski architekti v Bratislave ukázali, ako môžu byť mestá zelenšie

Ako premeniť štvorprúdovku na plnohodnotnú mestskú štvrť, ako vzniká najvyššia drevená stavba na svete či návrh parku s meteostanicami na meranie teploty a znečistenia ovzdušia. Tak vyzerajú výzvy pre architektov z popredných európskych ateliérov, ktorí sa stretli 27. apríla 2023 v Bratislave na konferencii GREEN BUILDING SUMMIT 2023.

Najvýznamnejšie slovenské podujatie venované téme udržateľnosti v architektúre bolo tento rok
zamerané primárne na plánovanie zelených mestských štvrtí a príklady stavania moderných
drevených budov. O dôležitosti témy svedčí, že záštitu nad konferenciou spolu s primátorom
Bratislavy Matúšom Vallom prevzala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá vo svojom
príhovore vyzdvihla naliehavosť klimatickej krízy a ocenila zameranie konferencie na praktické
kroky ústiace k uhlíkovej neutralite

„Drevo má u nás historickú tradíciu a je to obnoviteľný zdroj. V ére udržateľnosti musíme využiť
každý nástroj na potrebnú zmenu,“ uviedla vo svojom príhovore prezidentka. Jasným prihlásením
sa k zelenému prístupu je aj projekt Prezidentská zelená pečať, ktorý si kladie za cieľ oceniť
nadštandardnú obnovu verejných budov smerom k environmentálnej udržateľnosti.

Drevostavby sa v zahraničí stávajú jedným z pilierov znižovania uhlíkovej stopy vo výstavbe
a hojne sa využívajú aj pri veľkých a náročných developerských projektoch. Architekti hrajú
v tomto smere nenahraditeľnú úlohu a aj na Slovensku čelia výzve začleniť využitie dreva ako
kľúčového obnoviteľného materiálu už do svojich ideových návrhov.

Množstvo rozmanitých a inšpiratívnych spôsobov, ako sa dá pristupovať k drevostavbám
v modernej architektonickej praxi, predstavili hostia Patrick Lüth z nórskeho ateliéru Snøhetta a
Mads Kaltoft z dánskeho ateliéru Schmidt Hammer Lassen Architects.

Patrick Lüth vo svojej prednáške hovoril o spôsoboch, ako nahrádzať v stavebníctve stále
populárny betón uhlíkovo neutrálnejším drevom alebo stlačenou zeminou. Spomenul tiež dánsku
legislatívu, ktorá predpisuje developerom maximálnu spotrebu CO2 na meter štvorcový.
Mads Kaltoft sa vo svojej prednáške venoval najmä výškovej budove Rocket and Tigerlis, ktorá
vzniká vo Švajčiarsku, bude mať 100 metrov a stane sa tak najvyššou drevenou budovou na
svete. Obaja spíkri sa zhodli, že okrem uhlíkovej neutrality majú drevené budovy výhodu aj v tom,
že poskytujú vyššiu kvalitu života vďaka lepšej akustike priestorov, vôni či nepotrebnosti ďalších
náterov v interiéri. Ako nevýhody spomenuli len možné vlhnutie a problém dodávateľských
reťazcov v stavebníctve, pre ktoré sú drevostavby stále skôr raritou.

Johannes Rebhahn z rakúskej firmy Wiehag, ktorá je priekopníkom v drevostavebníctve,
osvetlil proces spracovania a výroby stavebných komponentov z dreva. Zároveň prezentoval
návod na to, ako stavať drevostavby od prípravy, cez ujasnenie si záťaže a protipožiarnych
opatrení, voľby vhodného typu dreva, jeho úpravy pred montážou, až po nátery, logistiku či
manažment vody.

O tom, že Slovensko napriek tradícii v danej oblasti má čo doháňať, oboznámil účastníkov Pavol
Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC), ktoré
v spolupráci so Slovenskou komorou architektov (SKA) podujatie organizovalo. Predstavil
Iniciatívu za moderné drevostavby, ktorá „chce drevený stavebný materiál nielen popularizovať,
ale zároveň hľadať také riešenia, aby sa z komerčných drevostavieb stal štandard aj v našom
prostredí.“ Jednou zo zmien, ktoré presadzuje je zvýšenie povolenej požiarnej výšky
drevostavieb z 12,5 metra na 22,5 metrov. Pre porovnanie projekt vyššie spomínanej budovy
Rocket and Tigerlis vo Švajčiarsku má 100 metrov.

Potrebu legislatívnych zmien predostrela aj Milota Sidorová, podpredsedníčka pre územné
plánovanie z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Predstavila snahu upraviť normy
prirodzeného denného svetla z 50. rokov a počtu povinných parkovacích miest, ktoré dnes
limitujú architektov a developerov v kreovaní moderných priestorov s nižšími emisiami.

Dôležitou súčasťou udržateľnejších mestských štvrtí sú aj parky a mestská zeleň. O tom, že aj
v tejto oblasti existujú zaujímavé inovácie, prišiel porozprávať Philippe Rahm z francúzskeho
ateliéru Philippe Rahm architectes. Vo svojej prezentácii predstavil parky, ktoré pracujú
s rozmanitými ochladzovacími prvkami: bielymi povrchmi odrážajúcimi slnečné žiarenie,
ochladzovaním pomocou úprav prúdenia vetra, geotermálnymi vývodmi či inteligentným
manažovaním dažďovej vody. Ich zaujímavou súčasťou je však aj dôsledný monitoring, ktorý
o teplote, ale napríklad aj kvalite ovzdušia informuje aj verejnosť.

Inšpiratívne príklady z blízkeho zahraničia priniesol český architekt Ondřej Chybík z ateliéru
CHYBIK+KRISTOF Associated architects. Ukázal kreatívny prístup k rekonštrukciám v zmysle
zásad udržateľnosti: nebúrať - recyklovať - dať novú funkciu. Jeho ateliér v súčasnosti testuje aj
možnosť využitia recyklovaného betónu zo zbúraných objektov. Príklady znojemskej trafostanice,
fasády nábytkárskeho showroomu zo stoličiek či zatiaľ nerealizovanej veľkej drevostavby pre
Lesy ČR ukázali, že aj v našich podmienkach sa dajú dosiahnuť pozoruhodné výsledky.

Poslednou prezentujúcou bola Mia Scheel, architektka a riaditeľka dánskeho ateliéru Sweco
Architects. V úvode zapojením publika názorne ukázala potrebu spolupráce naprieč celým
sektorom pre dosiahnutie pozitívnych zmien s širokým spoločenským dopadom - od architektov,
cez developerov, výrobcov stavebných materiálov, až po zástupcov verejného sektoru.

Predstavila projekty transformácie štvrtí so zameraním na zvýšenie kvality života a naznačila aj
paralelu medzi bratislavskou Staromestskou ulicou a hlavnou tepnou dánskeho Odense, ktorá sa
premenila na novú štvrť pre cyklistov a chodcov. „Vy tu potrebujete viac regulácie. Čo poháňa
udržateľnú agendu dnes, nie sú estetické kritériá, ale zákonné pravidlá, ktoré treba dodržiavať,“
vyjadrila sa na adresu stredoeurópskych krajín. Jedným z jej najnovších projektov je
prebiehajúca výstavba prvej mestskej štvrte v Kodani, ktorá spĺňa všetkých 17 cieľov
udržateľnosti OSN.

O tom, že podujatie splnilo svoj účel a zaujalo aj slovenskú odbornú verejnosť, svedčia živé diskusie účastníkov, ktoré jednotlivé vystúpenia sprevádzali. „Po dnešnom dni stále dúfam, že by
bolo možné vytvoriť Nový európsky Bauhaus a nielen ako politický slogan; dovoľte mi zopakovať
jeho dôležité hodnoty - udržateľnosť, inkluzívnosť a, nezabúdajme na, krásu,“ uzavrela
konferenciu riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov Oľga Miháliková.