Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
21. máj 2016
0
431

Do Zlína zavítal cyklus Architekti CZ

V poradí už tretí diskusný večer českých architektov, ktorý nadväzuje na knihu s rovnakým názvom dvadsať rozhovorov Architekti CZ, hostil 11. apríla 2016 zlínsky Baťov inštitút. Tiež vzhľadom k regiónu sa hovorilo hlavne o tradícii a prefabrikácii ako o možných nástrojoch architektúry.
Do Zlína zavítal cyklus Architekti CZ

Zaplnené foyer kultúrneho komplexu 14ǀ15 sa mohlo tešiť na šesticu architektov, ktorí prijali pozvanie k diskusii. Na pódiu sa stretli architekt a herec David Vávra, známy tvorca sakrálnych stavieb Marek Štěpán či Svatopluk Sládeček, ktorý sa preslávil svojimi originálnymi domami. Nechýbala ani Jitka Ressová zo zlínského štúdia Ellement, kopřivnický architekt Kamil Mrva alebo Ondřej Chybík, jeden zo spoluautorov Českého pavilónu na minuloročnom EXPO. Celým večerom i diskusiou prevádzal Jaroslav Sládeček, autor spomínanej knihy rozhovorov. Jej vydanie podporila tiež spoločnosť KOMA Modular, ktorá zároveň napomohla úspechu celého cyklu ako jeho generálny partner.

Pokiaľ sa bavíme o tradícii v Zlíne, nejde nespomenúť tzv. baťovský domček. Ikonický zástupca medzivojnovej architektúry tohto mesta však nedokáže zakryť svoj vek a ani technický stav, ktorý zodpovedá hlavnému zámeru dočasnej výstavby. Nedávno dokončenú rekonštrukciu jedného takéto domu má na svedomí štúdio Ellement, a pretože vznikol naozaj podarený výsledok, je medzi ďalšími investormi záujem o rovnaký návrh. Jitka Ressová sa však  bezhlavému kopírovaniu dôsledne vyhýba, pretože ani klienti nemôžu byť rovnakí. Podľa nej má každý svoje osobité požiadavky, ktoré je možno do návrhu vhodne premietnuť a to aj napriek obmedzenej možnosti zásahu v prípade pamiatkovo chránenej baťovskej kolónie.

Prejavy tradičnej architektúry však môžu vyzerať úplne inak, obzvlášť v prípade novostavieb – na súčasnom projekte vinárstva Ondřej Chybík ukázal, že je možné pracovať napríklad s jej formou. Naopak materiály v jej pôvodnej podobe cielene používa Marek Štěpán, k čomu  poznamenal, že „tehlovú stenu radšej omietne priamo, bez zateplenia, a najlepšie ešte pôvodnou vápennou omietkou.“

Živú debatu rozprúdila téma architektonickej prefabrikácie, k čomu prispeli tiež pripomienky z publika. Jedna z otázok sa zamerala na existenciu zlomu či merítka, po ktorom prekročení už výsledná architektúra stráca „ľudskosť“. Príkladom by mohla byť napríklad rozsiahla panelová výstavba sídlisk. Ich uniformita je v poslednej dobe nahradzovaná žiarivými farbami zatepľovaných fasád. Napriek tomu sa David Vávra na jednej takej premene podieľal, neznamená to podľa neho výrazné zlepšenie – rovnako ako ostatní diskutujúci architekti totiž vidia problém skôr na úrovni medziľudských vzťahov.

Návštevníkov neskôr mohlo prekvapiť, koľko prítomných architektov má za sebou realizáciu s použitím modulov či prefabrikovaných prvkov. V podobe drevených panelov má s nimi skúsenosť Kamil Mrva, zatiaľ čo Freedomky sú už kompletne modulárnymi domami z pera Marka Štěpána. Najväčším znalcom bol však Ondřej Chybík, ktorý spolu s Michalom Krištofom navrhol Český pavilón na EXPO v Miláne v roku 2015 z veľkoformátových KOMA modulov. Rozrozprával sa preto o súčasných projektoch ich ateliéru aj o možnostiach, ktoré moduly ponúkajú.

Jednou z nich je tiež vynikajúca variabilita, ktorú vhodne demonštruje pripravovaná stavba centra modulárnej architektúry v areály firmy KOMA Modular – bude totiž postavaná práve z prvkov, ktoré boli použité na pavilón. To napokon ukazuje ďalšiu prednosť vizovických modulov, ktorou je bezproblémová zmena úžitkovej funkcie.

Pri pohľade do budúcnosti je práve prefabrikácia jednou z ciest, ktorou sa architektúra môže uberať. Inú možnosť načrtol Svatopluk Sládeček v podobe chytrých organických materiálov, u ktorých sa genetickou úpravou dosiahne požadovaného výsledku. Zatiaľ sme však vo svete betónu, tehál a modulov a ako poznamenal David Vávra, „každý z nich môže byť pekný a každý môže byť škaredý“. O záverečnú bodku sa postaral Marek Štěpán vetou, že podľa neho budúcnosť patrí architektúre bez architektov.

Cieľom diskusie Architekti CZ je predovšetkým vyvolať debatu na témy, ktoré prepájajú architektonickú profesiu s každodenným životom. Zámerom večera je priblížiť verejnosti ľudskú stránku osobností slávnych architektov, sprostredkovať osobné stretnutie s týmito poprednými postavami českej architektúry a zoznámiť sa s ich názormi a zásadami naživo.

Zdroj: KOMA Modular

Poloha na mape

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím