Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Ceny sa odovzdávali v šiestich kategóriách - Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér.
Laureáti sú nasledovní:
• Rodinné domy: Rodinný dom pod kalváriou, Kaplnská ulica, Veľké Úľany, autori: Peter Šercel, Andrej Švec
• Bytové domy: Bytové domy Avana, Bezručova, Stupava, autori: Matúš Polák, Martin Rezník
• Občianske a priemyselné budovy: Materská škola Guliver, Poľovnícka ulica, Banská Štiavnica, autor: Richard Murgaš
• Obnova a prestavba: Obnova interiéru rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach, autor: Tomáš Bujna
• Interiér: Interiér obchodu Slávica, Laurinská, Bratislava, autor: Andrej Olah
• Exteriér: Turistická lávka a prístrešok na kopci Straník, Žilina, autori: Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovič, Peter Lenyi, Ondrej Marko, Marián Lucký
Dá sa vôbec vybrať a oceniť najlepšia architektúra?
Architektúra chvalabohu nemá iba jednu tvár. Iba jeden model hodnotenia kvality. Má rôzne podoby. Jej sila spočíva predovšetkom v rôznorodosti, otvorenosti a neobmedzenosti hľadania ciest i predklania možných dobrých riešení. Toto bolo treba zohľadniť aj pri hodnotení.
Dôležitá je komplexnosť a presvedčivosť výpovede. Profesionálne zvládnutie diela. Aby stavba nebola iba pekná, ale aj dobre fungovala. Preto sú častokrát hodnotenia poroty po osobnej návšteve diela iné - oproti tomu ako to vyzerá na obrázkoch.
Zaujímavé je porovnať aj rôzne cesty, ktoré vedú ku kvalitnému výsledku.
Všetky nominované diela majú svoje vnútorné kvality. Dá sa odlíšiť kvalitné, od menej kvalitného. Vyzdvihnúť povšimnutiahodné veci.
Ťažšie je určiť absolútneho víťaza. Jedného jediného. Ľahko je to urobiť v prípade, ak niektoré dielo výrazne vyčnieva nad ostatnými. Horšie je to vtedy, ak je viacero diel porovnateľnej kvality. Vtedy je výber víťaza možno ovplyvnený aj posolstvom, ktoré chce porota odkázať verejnosti.
Skúsim stručne zhodnotiť, ako sa mi javia jednotlivé kategórie v tomto ročníku súťaže aj s predstavením laureátov:
Rodinné domy:
Traja zástupcovia, každý iný. Jeden mestský príklad, dva vidiecke. Ukážka portfólia, ako sa to dá robiť rôznym spôsobom, ale omnoho lepšie ako to, čo sa stavia bežne a s čím sa denodenne stretávame okolo seba. Všetky nominované diela môžu byť príkladom pre individuálnych stavebníkov, ako sa to dá robiť profesionálne, s jasným konceptom ihneď na začiatku, bez dodatočných improvizáciií (ako je na Slovensku zvykom). Každá z nominácií je silná, má svoj vlastný charakter. Prezentované príklady sú zároveň však aj racionálne, neokázalé a ekonomicky efektívne riešenia.
Víťaz: Rodinný dom pod kalváriou, Kaplnská ulica, Veľké Úľany, autori: Peter Šercel, Andrej Švec (podrobný profil tu)
Ak architekt robí pre seba, alebo pre svojich blízkych, je to asi to najťažšie zadanie. Na druhej strane, má možnosť slobodne prejaviť svoju osobnosť a vlastné názory na kvalitné bývanie.
Bytové domy:
Tohto roku sa nám ťažšie hľadali príklady kvalitného bývania v tomto typologickom druhu. Nie z dôvodu množstva prihlásených bytoviek. Ale preto, lebo z hľadiska komplexnosti chýbajú diela, ktoré by okrem kvalitných bytov poskytovali aj ďalšie atribúty kvalitného bývania. Porota vybrala z predložených prác dve realizácie. Dosť rozdielne. Každá z nich má aj silné stránky, aj niektoré veľmi diskutabilné črty. Z hľadiska kvality samotných bytov predstavovali však to najlepšie, čo sme navštívili. Z hľadiska urbánneho a z hľadiska vytvárania podmienok pre sociálne interakcie a z hľadiska života vo verejnom priestore majú diela prihlásené bytové domy značné rezervy.
Víťaz: Bytové domy Avana, Bezručova, Stupava, autori: Matúš Polák, Martin Rezník (podrobný profil tu)
Zapamätateľný, čistý, jednoduchý bytový dom levitujúci 'na nožičkách'. Určite neodkráča, lebo obyvatelia by to asi nedovolili. Civilné, jednoduché a čisté riešenie kde cítiť architektonickú gramotnosť autora.
Občianske a priemyselné budovy
Výber nominácií v tejto kategórii je vždy ťažký. Stretáva sa tu množstvo stavieb, rôzneho určenia i rôznych foriem...
Kvalita občianskych stavieb je relatívne vernou vizitkou úrovne architektúry v tej-ktorej krajine. Práve občianske stavby by mali prioritne pokrývať najzaujímavejšie spektrum stavieb slúžiacich verejnosti a odrážať jej kultúrnu úroveň. Porota nemala možnosť hodnotiť celkovú úroveň stavieb tohto typologického druhu na Slovensku, navštívila iba špičkovú vzorku toho, čo sa v poslednom období postavilo.
Konkurencia v tejto kategórii bola silná. Do finále sa dostali traja kvalitní, sebavedomí kandidáti. Tri funkčne i formálne ucelené riešia, ktoré budú určite dobre slúžiť účelu, pre ktorý sú určené. Dvaja investori sú súkromí - osvietení. Vsadili na profesionalitu pri spolupráci s architektom. Vyplatilo sa. Jedna zákazka je prekvapivo štátna a platená z verejných prostriedkov. Tu sa ukazuje, že oproti bežnému štandardu verejného obstarávania sa dá niekedy urobiť aj dobrá vec.
Víťaz: Materská škola Guliver, Poľovnícka ulica, Banská Štiavnica, autor: Richard Murgaš (podrobný profil tu)
Cieľ bol jasný. Zodpovednosť na každej strane osobná, nedeliteľná. Nie je kde uhýbať. Treba len tvrdo robiť. Výsledky sa preukázateľne dostavili. Jeden z najpresvedčivejších príkladov realizácie, ktorá perfektne funguje, výborne slúži svojmu účelu a robí radosť všetkým, ktorí dielo používajú.
Obnova a prestavba
Taktiež rôzne spektrum príkladov. Veľmi diskutovaná kategória. Mnoho sa hovorilo o pravdivosti a transparentnosti zásahov.
Víťaz: Obnova interiéru rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach, autor: Tomáš Bujna (podrobný profil tu)
Pekný príklad intervencie v historickej sakrálnej stavbe. Nový autorský vklad v dialógu s pôvodným prostredím. Staré a nové v harmonickej jednote.
Interiér
Vyrovnané spektrum veľmi slušných diel. Zasa poteší, že okrem súkromných investorov je tu aj príklad organizácie financovanej štátom. Aj keď tu predsa ide o menšie prekvapenie, lebo SNG patrí medzi tých málo inštitúcií, ktoré majú nasadený dlhodobo slušný štandard kvality toho, čo robia.
Víťaz: Interiér obchodu Slávica, Laurinská, Bratislava, autor: Andrej Olah (podrobný profil tu)
Interiér obchodu s dizajnom v parteri mestského paláca. Patinu a obmedzenia vyplývajúce z pamiatkovej ochrany objektu vnímal architekt ako výzvu a nie ako prekážku.
Exteriér
Mesto i krajina. Dva rozdielne prístupy intervencie vo verejnom priestore. Jeden v rušnom urbanizovanom území hlavného mesta, kde sa bežne chodí i v oblekoch s kravatou i v lodičkách s vysokými podpätkami. Druhý na temene kopca, vo voľnej krajine, vysoko nad mestom. Súkromný i verejný investor. Primeranosť i tvárnosť a vývojaschopnosť riešení.
Víťaz: Turistická lávka a prístrešok na kopci Straník, Žilina, autori: Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovič, Peter Lenyi, Ondrej Marko, Marián Lucký (podrobný profil tu)
Od workshopu k realizácii - exteriérová intervencia. Jednoduché, minimalistické, dobre fungujúce riešenie, ktoré je zároveň aj reverzibilné (dá sa nahradiť iným, bez zanechania výraznejšej stopy v krajine).
Cenu verejnosti v online hlasovaní získali Maroš Fečík a Filip Kandravý za za Postprodukčné štúdio Framehouse v Bratislave (podrobný profil tu)
Nové ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry udelila Slovenská komora architektov súčasnej primátorke Leopoldova Mgr. Terézii Kavuliakovej a jej predchodcovi bývalému primátorovi Leopoldova JUDr. Milanovi Gavorníkovi za vypísanie najväčšej architektonickej súťaže na verejnú budovu od éry vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Záver
Mottom tohto ročníka CE.ZA.AR 2016 by mohla byť primeranosť a profesionalita. Zdá sa, že trend sa všeobecne posúva smerom od okázalosti a demonštrácie - k takým “celkom normálnym hodnotám”. Čo je asi to najlepšie posolstvo. Dôležitá je prioritne “hlava” a až potom tehly, betón a ostatné…
Porota pracovala v zložení:
Ing. arch. Lukáš Kordík (architekt, Slovenská republika)
Architekt a urbanista absolvoval štúdium na Fakulte architektúry STU v Bratislave a ročné štúdium na EA Lyon vo Francúzsku. Je spoluzakladateľom ateliéru GutGut, ktorý od roku 2007 úspešne pôsobí na domácej aj zahraničnej architektonickej scéne. Popri práci vo vlastnom ateliéri pôsobil ako asistent Jána Studeného v ateliéri III A3 na Katedre architektonickej tvorby VŠVU a ako hosťujúci pedagóg na FA STU v Bratislave. Spoluzakladal OFCA (Office for collaborative architects), ktorý napomáha výmene vedomostí v rámci neformálnej profesionálnej komunity ako pokračovanie stretnutia v rámci výskumného projektu City Vision Europe. O svojej práci prednáša doma i v zahraničí. K jeho známym realizáciám, ktoré nesú pečiatku architektonického ateliéru GutGut, patrí bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote alebo päťchaty pri Seneckých jazerách.
Ing. arch. Štefan Moravčík (architekt, Slovenská republika)
Po ukončení štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave pôsobil v Slovenskej akadémii vied na Ústave stavebníctva a architektúry v Bratislave, neskôr na Inštitúte urbanizmu a územného plánovania v Banskej Bystrici. V roku 1991 založil vlastný architektonicko-urbanistický ateliér, kde pôsobí dodnes a venuje sa mnohým významným architektonickým projektom i urbanistickej a územnoplánovacej problematike. Získal viaceré významné ocenenia: je dvojnásobným laureátom Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR, laureátom Národnej ceny za architektúru – Ceny Dušana Jurkoviča a podarilo sa mu získať i nomináciu na Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – Mies Van Der Rohe Award. Okrem vlastnej architektonickej činnosti sa venuje aj publikačnej a vydavateľskej činnosti. Je vydavateľom architektonického portálu www.archinfo.sk.
Prof. Ilona Németh, DLA (výtvarníčka, Slovenská republika)
Vstúpila na výtvarnú scénu Slovenska začiatkom 90. rokov a odvtedy tam má svoje pevné miesto. Študovala na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Jej inštalácie sú charakteristické konfrontáciou prírodných a technických materiálov a vypovedajú o ľudskej (aj ženskej) existencii, často provokujú a evokujú silné emocionálne zážitky. Objekt Polyfunkčná žena (pôvodne vytvorený pre Výročnú výstavu SCCA) sa v roku 1996 dostal do prestížnej Ludwigovej zbierky súčasného umenia v Budapešti, kde sa podľa slov jej kurátorky stal základným kameňom feministického diskurzu zbierky. V roku 2001 bola Ilona Németh vybratá, aby reprezentovala Českú a Slovenskú republiku na 49. Bienále umenie v Benátkach (s J. Surůvkom) – v spoločnej inštalácií Pozvanie na návštevu kulminuje jedna línia autorkinej tvorby, v ktorej sa prelína súkromné s verejným, reálny život s umením. Németh je držiteľkou Ceny Mladý slovenský výtvarník a ceny Mihály Munkácsy Prize ministerstva národného kultúrneho dedičstva v Budapešti. Je zastúpená v maďarských i slovenských výtvarných zbierkach.
Doc. Ing. arch. Antonín Novák (architekt, Česká republika)
Po ukončení gymnázia bol v roku 1981 prijatý na Fakultu architektúry VUT Brno. Štúdium obhájil diplomovou prácou na Katedre občianskych stavieb. V roku 1991 pracoval vo viedenskej kancelárii prof. Arch. W. Holzbauera a podieľal sa na vypracovaní plánov Administratívneho strediska IBM vo Viedni a Správneho centra Austria bank taktiež vo Viedni. Po týchto zahraničných skúsenostiach založil s Ing. arch. Petrom Valentom projekčnú kanceláriu Atelier DRNH, ktorý získal viac než dve desiatky cien, nominácií a odmien v rôznych architektonických súťažiach. Bol členom Vedeckej a umeleckej rady dekana FA VUT Brno a Obce architektov a menovaný členom Rady študijného programu na FA VUT, kde neskôr pôsobil ako externý pedagóg. Spolu s ateliérom Kuba & Pilař architekti založil Cenu Johna Hejduka pre najlepšie bakalárske práce študentov FA VUT Brno. Je autorom textov pre mnohé odborné periodiká. Od roku 2010 je vedúcim Ateliéru navrhovania Novák – Balda na Fakulte umenia a architektúry Technickej univerzity v Liberci. V roku 2013 obhájil habilitačnú prácu na FA ČVUT v Prahe a spolu s arch. Valentom vydal knihu „Sloupky o architektuře“ a knihy „Dům a krajina I.“ a „Dům a krajina II.“
Roman Rutkowski (architekt, Poľsko)
Vyštudoval Fakultu architektúry Technickej univerzity vo Vroclave. Je majiteľom architektonického ateliéru, ktorý nesie meno Roman Rutkowski Architekci. Zaoberá sa projektmi rôzneho charakteru: od výstav cez rodinné domy a bytové priestory až po väčšie architektonické a urbanistické projekty nielen doma, ale i v zahraničí. V roku 2012 sa dostal na zoznam 40 najlepších európskych architektov do 40 rokov „Europe 40 under 40“. V súčasnej dobe vyučuje na Technickej univerzite vo Vroclave, v rokoch 2010 až 2012 prednášal na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2005 dokončil doktorát, ktorý je zameraný na spojenie architektúry z konca XX. storočia a konceptuálneho umenia 60-tych rokov. Je kritikom architektúry, prispieva do mnohých časopisov, vrátane „Architektura-murator“ a „Autoportret“ v Poľsku, „A10 – new European architecture“ v Holandsku a „ERA21“ v Českej republike. Ako nezávislý odborník spolupracuje s Cenou Európskej únie za súčasnú architektúru – „Mies van der Rohe Award“ a „European Public Space Award“. Mnoho rokov pôsobil ako kurátor rôznych umeleckých a architektonických výstav, prednášok a ďalších akcií.
Jan Šépka (architekt, Česká republika)
Po absolvovaní „Fakulty architektury na ČVUT“, pokračoval v štúdiu na „Akademii výtvarných umění“. V tom čase založil spolu s Michalom Kuzemenským spolok „Nová české práce“. Od roku 1998 bol jedným z členov ateliéru HŠH. Medzi najvýznamnejšie ocenené projekty, na ktorých sa podieľal, patrí napríklad úprava „Horního náměstí“ v Olomouci, realizácia „Arcidiecézního muzea“ v Olomouci, 3. miesto v architektonickej súťaži na novú „Národní knihovnu“ v Prahe alebo realizácia výdlažby „Jiřského náměstí“ na Pražskom hrade. Od roku 2004 pôsobí ako pedagóg – vedúci ateliéru na „Fakultě architektury ČVUT“ a od roku 2009 vedie vlastnú projekčnú kanceláriu „Šépka architekti“. V súčasnej dobe je i členom komisie „Nadace české architektury“.
Juri Troy (architekt, Rakúsko)
Vyštudoval Technickú univerzitu v Innsbrucku a „Academy of Fine Arts“ vo Viedni. V roku 2003 založil svoj vlastný ateliér vo Viedni a viac ako 10 rokov na to i vo svojom rodnom meste Bregenz. Je prednášajúcim docentom na Technickej univerzite vo Viedni, konkrétne na Odbore územného a udržateľného dizajnu. Architektonická online platforma „Archilovers" ocenenila jeho dielo 37m dom cenou „Best Project 2015".
Záznam z galavečera si môžete pozrieť v archíve RTVS, alebo kliknutím na nasledujhúci obrázok: