Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
19. jún 2019
0
1953

Bol som pri tom, alebo vertikalizácia na FA STU

Prvé výberové konanie na obsadenie miest vedúcich Vertikálnych ateliérov očami člena komisie Petra Moravčíka
Bol som pri tom, alebo vertikalizácia na FA STU

Pred nedávnom sme uverejnili oznam o výberovom konaní na Fakulte architektúry STU s cieľom umožniť vytvorenie "Vertikálnych ateliérov". Začína sa nový typ výučby ateliérovej tvorby, v ktorom sa študenti viacerých ročníkov môžu vzájomne učiť, navzájom si konkurovať. Podporuje vznik nových spoluprác. Tímová spolupráca, ale i konkurencia pomáhajú lepšie sa priblížiť podmienkam s ktorými sa absolventi stretnú v praxi. Nie je to iba atraktívny typ štúdia pre študentov, ale aj prestížna pozícia pre architektov-pedagógov. Prihlásilo sa 35 jednotlivcov a kolektívov, z toho 9 uchádzačov z externého prostredia. 

Téma vertikálnych ateliérov a výberové konanie na obsadenie ich vedúcich osobností na Fakulte architektúry je v posledných rokoch jednou z najzaujímavejších výziev spojených s výukou našej profesie. Preto sme sa mimoriadne potešili možnosti nahliadnuť na priebeh výberového konania aj “zvnútra”. Priamo od člena výberovej komisie Petra Moravčíka:

Už viac než rok žijeme v dobe zázrakov, ktoré sa dejú v celospoločenskom meradle. Nepredstaviteľné sa stáva realitou. Postaviť sa za dobrú vec, nech sa zdá akokoľvek nereálna, má silu zmiesť kamenný palác ako domček z karát. Radi voláme po revolúcii. Ale nejde nám o akciu efemérnu, povrchnú, málo hĺbavú, nasilu drsnú. Máme na mysli aktívnu rýchlu evolúciu. Veď urýchľovať môže znamenať úprimne pochopiť, pravdivo pomenovať, racionálne premyslieť a nekompromisne nastaviť nové podmienky. Napríklad aj na kvalitnejší, záživnejší a efektívnejší proces formovania mladej študentskej duše.

Do kaleidoskopu neuveriteľných skutočností s dosahom na našu širšiu akademickú a profesionálnu obec zapadla aj výzva na obsadenie miest vedúcich vertikálnych ateliérov na FA STU.

Otvorená pre interných, ale aj externých záujemcov. To, čo poväčšine všade inde už dávno funguje a na čo sa dlho odhodlávali predchodcovia cez prototypy ateliéru praxe, sa aktuálny dekan FA STU, Prof. Ing.arch. Pavel Gregor, PhD., odhodlal zrealizovať.

Úprimne som sa tomu potešil – téma vertikálnych ateliérov predsa nenechá chladným nikoho, kto zblízka, či z trochu väčšej vzdialenosti monitoruje dianie v našej alma mater. Sám som zvažoval využiť túto takmer dejinnú príležitosť a vstúpiť na lákavé ihrisko s novými čiarami a pekne strihnutým trávnikom. Úprimne, nakoniec som nenašiel dosť odvahy a zvaľujúc vinu na prirodzenú prísnu autocenzúru – som sa do výberu neprihlásil. Hrou osudu som sa však ocitol na druhej strane – v komisii pre výber uchádzačov. A podávam krátku správu z nej.

Téma vertikalizácie výuky naprieč ročníkmi je jedným silným motívom tejto aktivity. Nemenej atraktívnym je však aj možnosť vstupu do hry externým architektom,  ktorí môžu - hoci aj nemusia - vniesť do miestami stojatých vôd akademickej priehradnej nádrže moment zdravej a žiadanej konkurencie. Na prezentácie sa prihlásilo 35 jednotlivcov a kolektívov, z toho 26 viacmenej známych mien z interného prostredia FA STU, 9 z prostredia externého. Vôbec tu pritom nejde o súboj na život a na smrť medzi interným a externým prostredím. Veď v rámci interného stavu už teraz pôsobí v rôznych formách úväzku veľa vynikajúcich osobností so zázemím kredibilnej praxe. Ľubo Závodný so systematickou precíznosťou, Števo Polakovič so šarmom sebe vlastným (gut gut impact to school), Vladimír Šimkovič a Márius Žitňanský napriek takmer neverbálnej komunikácii pri prezentácii, Andrej Alexy a Michal Bogár zas naopak sympatickými rétorickými kreáciami – títo všetci potvrdili svoju opodstatnenosť vedenia majstrovskej dielne nielen širokospektrálnosťou svojej vlastnej činnosti, ale aj originalitou a myšlienkovou bohatosťou výstupov svojich študentských zverencov.

Veľmi milo prekvapili iné mená akademickej platformy. Práve z ich strany boli mnohé prezentácie brilantne pripravené aj odprezentované. Vystúpenie architekta Jozefa Bátora bolo po formálnej aj obsahovej stránke vysloveným zážitkom, rovno oprávňujúcim k autonómnemu vedeniu  ateliéru. Martin Uhrík obohatil paletu rozmýšľania o architektúre parametrickým spôsobom pixelov a voxelov a potvrdil, že takýto fenomén výuky na akademickú pôdu práve v polohe majstrovského ateliéru patrí.  Veľmi osviežujúco zapôsobilo duo šarmantných dám doc. Evy Kráľovej a architektky Zuzany Zacharovej, ktoré v súzvuku nespochybniteľnej skúsenosti a dynamickej kreativity predstavili koncept narábania s pamiatkami a industriálnym dedičstvom. Katarína Fejo s kolegom Tomášom Hanáčkom výstižnou grafikou, brisknou úvahou a závanom nadnárodnej úrovne odprezentovali koncept prelínania urbanizmu do architektonického objektu a späť. Z najmladších adeptov osviežili scénu Lukáš Šíp a Tibor Varga s témou drevenej architektúry, vzťahom pravdivosti konštrukcie a jej výrazu v architektúre.

Externisti boli zastúpení ostrieľanými harcovníkmi realizácie s nespochybniteľným kreditom architektonickej praktickej aj myšlienkovej erudície. Martin Kusý a Pavel Paňák sú v koži majstrovského ateliéru na škole dávno doma a už ich prezentácia textov - základných postulátov výuky - by mohla byť úvodom do štúdia architektúry. Martin Jančok a Michal Janák sústredili záujem na mesto Bratislavu  a zadanie ateliéru sformulovali do konkrétnej ideovej výzvy rozvoja pre Petržalku v opačnom garde aktuálnej paradigmy. Kto pozná ich hĺbavý prístup k práci, mohol by sa na výstupy tešiť. Do Bratislavy sa zapozeral aj kolektív Maroša Fečíka, Martina Hudeca a Kataríny Bergerovej s témou mestského bloku, či renesancie pojmu mestského paláca. Nečakaným oživením konkurzu boli mladistvé kolektívy (Richard Kilo/Matej Honč, Marián Lucký/Michal Buranovský) len nedávnych absolventov, ktorí by sa s neskrývanou radosťou podľa vlastných slov radi po krátkom vzopätí v praxi vrátili  - ako majstri (?) - na hravú platformu slobodomyseľnej akademickej nezávislosti.

Nie všetky externé vstupy boli excelentné. Práve tie výborné však mali dostať šancu na uplatnenie. Veď išlo o jedinečnú možnosť zvýšiť kvalitu po ústavoch celoplošne a nekompromisne – systémom vyššia kvalita vyhráva. Na tom nie je nič nelegitímne, ani asociálne.

V čomsi sa teda ambícia z úvodu textu pri výbere nenaplnila. Zámer malej revolúcie ostal na polceste. Len preto, že sa stále odvolávame na systémového administratívneho molocha, ktorý prikazuje to a to, zakazuje to a ono. Kontraproduktívne sa javí štatistická premisa, že v záverečnom počte 24 finálnych pozícií mohli byť len dve pre vstup z exteriéru. A že doplňovať nespochybniteľne kvalitné jadro vybratých jednotlivcov a tímov vďaka takejto neobjektívnej matematike bolo treba lovením v stojatých interných vodách. Niektorých to možno do budúcna znechutí, iní podľahnú sebaklamu o svojej kvalite, keď to tentokrát ustáli. 

Celá agenda sa v úvodnej sezóne týka najbližších dvoch rokov. Akcia vertikálny ateliér je teda v zábehu. Treba si vážiť, že sa vôbec rozbehla. Aj keď mohla byť určite celoplošne radikálnejšia v  nárokoch na kvalitu vedúceho a nepopulárnych dopadoch pri nevyhnutej personálnej rekonštrukcii. Sociálny rozmer pri súťažení – a výber súťažou určite je – nie je na mieste, lebo devalvuje základné hodnotiace kritériá. Možno stačí prípadnú budúcu komisiu rozšíriť o viac nezávislých (rozumej externých) členov a dať jej autoritu rozhodujúceho, nielen poradného orgánu. A popri verejnom zábere uchádzačov možno aj vytipovať užší okruh pre tento typ majstrovsko – akademickej výuky vhodných vyzvaných kandidátov.

Jemná skepsa je teda na mieste, koniec sveta sa však určite nekoná.

 Peter Moravčík

 

Pozn. red.: Ďakujeme veľmi pekne Petrovi Moravčíkovi za priblíženie výberového procesu. Mali by sme sa viac rozprávať, informovať, diskutovať o témach, ktoré sú spojené s našou prácou (a nielen s ňou). Vedeniu fakulty držíme palce, aby celý proces úspešne pokračoval, ďalej sa rozvíjal a pomohol ku zvýšeniu kvality vzdelávania. (Lebo myšlienka vertikálnych ateliérov je výborná. Ak sa časom deformuje, môže byť posunutá aj do zjednodušenej podoby, ktorá sa u niektorých ateliérov uplatnila v minulosti - viď obrázok :-)

Autor článku

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím