Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Čierne diery sa dlhodobo venujú technickým pamiatkam i priamo na svojej stránke. Článok o zimnom prístave bol uverejnený aj v Denníku N.
Zimný prístav z konca 19. storočia by raz mohol byť súčasťou promenády. Vo svete urobili zo žeriavov autentické kulisy, u nás ich rozoberajú.
Bratislava je mestom nevyužitých príležitostí. Pár krokov od centra preteká veľtok európskeho významu a centrum sa mu uzatvára radom budov, múrov a iných prekážok. Výnimkou je promenáda pri nákupnom centre Eurovea, o to viac však vynikne kontrast pri príchode z Hviezdoslavovho námestia. Pekné miesto, ale skúste si ho predstaviť otvorené smerom k rieke.
Podobnou, historickou nadstavbou promenády by raz mohol byť Zimný prístav z konca 19. storočia. Kedysi to bol jeden z najväčších prístavov v strednej Európe, konali sa v ňom aj Medzinárodné dunajské veľtrhy, na ktorých okrem výrobkov predstavovali najmodernejšie inovácie. Súčasné využitie prekladiska a zimoviska lodí pomaly upadá. Prejsť sa tu znamená pozorovať okrem práce aj hrdzu a prázdnotu.
V rozsiahlom areáli je niekoľko pamiatkovo chránených objektov vrátane remorkéra Šturec, poslednej dochovanej motorovej vlečnej riečnej lode na Slovensku. Nechýba vám lodné múzeum?
Ochrane sa bránili
Štátna akciovka Verejné prístavy, ktorej patria pozemky, a vlastník objektov Slovenská plavba a prístavy sa však o budúcnosti nebavia rady. V susedstve budujú developeri dva vežiaky Panorama City, areál Twin City a z bývalej stavomontážnej haly spravili nadšenci kultúrny priestor design factory. Zimný prístav je v závetrí. Rozvojový program predpokladá postupný útlm priemyslu v tejto mestskej časti, presunúť by sa mal do oblasti Malého páleniska a Vlčieho hrdla.
Nedávno rozobrali pracovníci prístavu dva zo štyroch starých žeriavov, aby z nich spravili násypky. V zahraničí – nemeckom Hamburgu alebo francúzskom Štrasburgu – urobili z historických žeriavov efektné kulisy moderných miest, kde prúdi život. V Štrasburgu sú žeriavy v noci nasvietené.
Kým sa rozhodovalo o ochrane ďalších objektov (dielne a lodného výťahu), aktivisti začiatkom roka zorganizovali fotografickú súťaž Zaostri na Zimný prístav, aby upozornili na ich hodnoty. Vlastníci totiž proti pamiatkovej ochrane namietali. A ministerstvo kultúry zvyklo v minulosti podobným námietkam vyhovieť, o čom svedčia pivovar Stein a petržalská Smaltovňa.
Klub ochrany technických pamiatok sa následne pokúsil zorganizovať jej vernisáž spojenú s diskusiou priamo v galérii, ktorá sa nachádza v prístave. Majiteľ pozemkov krátko pred konaním podujatie zakázal a muselo sa presunúť do Cvernovky. Dialóg sa nepodarilo nadviazať, no ministerstvo kultúry sa nakoniec rozhodlo dielňu a lodný výťah ochrániť.
Sny o ceste do Perzie
Prístav je dnes jedným z posledných zvyškov najstaršej priemyselnej zóny v Bratislave v okolí Továrenskej a Bottovej ulice. V 70. rokoch tu bolo viac ako 20 menších tovární, píše sa v nedávno vydanej knihe Moderná Bratislava.
Práve blízkosť Dunaja prirodzene súvisela so vznikom priemyselnej zóny, plavba mala dlhoročnú tradíciu. Ľavostranné nábrežie prešlo zásadnou zmenou v poslednom desaťročí 19. storočia. Najskôr sprevádzkovali Most Františka Jozefa (Starý most), potom začali budovať prístav. V dĺžke od dnešného Slovenského národného múzea po Most Apollo vznikol priestor na kotvenie asi 250 lodí. Na také malé mesto, akým bol vtedajší Prešporok (menej než 100-tisíc obyvateľov), to bolo úctyhodné číslo.
Zaujímavé je, že Uhorsko, ako časť vtedajšej cisárskej monarchie, sa finančne na rozvoji prístavu prakticky nepodieľalo. Jeho prevádzka a rozvoj boli v rukách súkromných paroplavebných spoločností.
Dunaj umožňoval otvoriť obchodné cesty smerom na východ. Organizátor veľtrhov – Orientálna spoločnosť – mal záujem vytvoriť lodnú cestu do Odesy, Rostova, Batumi až do Perzie a Turkmenistanu. Východná cesta sa však otvorila až po prvej svetovej vojne, keďže za Rakúsko-Uhorska nebol politický záujem orientovať sa smerom na Rusko, ale skôr na juh.
Sklad č. 7 a Dom lodníkov
Po vzniku Československej republiky to bola spolu s Komárnom práve Bratislava, ktorá prevzala úlohu centrálnych lodeníc a prístavov Viedeň a Budapešť. Rozvoj bratislavského prístavu sa sústredil na vybudované bazény a rozširovanie železničnej siete, neboli tu žiadne skladiská ani žeriavy alebo prekladacie zariadenia.
Skladové priestory sa nachádzali pri hlavnom toku od budovy dnešnej Filozofickej fakulty Univerzity Komenského po terajší Sklad č. 7, národnú kultúrnu pamiatku. Podľa plánov mali v týchto miestach vzniknúť tri impozantné budovy podobné Skladu č. 7. Ale svetová hospodárska kríza a druhá svetová vojna zámer prekazili.
V rokoch 1935 až 1940 v prístave zošikmili breh a zaviedli moderný lodný výťah, pomocou ktorého dokázali vytiahnuť lode na breh, bližšie k dielni. Dodnes je funkčný, len nedávno ním vytiahli z vody remorkér Šturec.
V čase Slovenského štátu sa tu architektovi Júliusovi Lehockému podarilo postaviť Dom lodníkov, ktorý nadväzoval aj na odkaz československého funkcionalizmu, hoci tento štýl nebol pre fašistický režim žiaduci. Dnes je Dom lodníkov ďalšou z chránených pamiatok prístavu, spolu s prečerpávacou stanicou, ktorú sme dosiaľ nespomenuli. Traduje sa, že stanicu sa podarilo ochrániť len vďaka náhode. Projektanti a plánovači Mosta Apollo si totiž mysleli, že budova s tehlovou fasádou je pamiatkou, a tak ju nedali zbúrať. V skutočnosti nebola.
Slávu ukončili bomby
Najväčšiu slávu prístavu prerušilo bombardovanie rafinérie Apollo v roku 1944. Bomby zasiahli aj prístav a potopili takmer všetky lode. Z celkovej dunajskej flotily ostalo necelých desať plavidiel. Škody vznikli aj v Dome lodníkov a dielni.
Po vojne začalo z prístavu postupne ubúdať na úkor inej výstavby. Hodnotná budova Skladu č. 7 je dnes na konci nábrežnej promenády nákupného centra Eurovea. Rekonštrukciu skladu nedokončili ani po ôsmich rokoch od jej začatia. Ešte v 90. rokoch tu chceli zriadiť pobočku Technického múzea, ani túto príležitosť sa však Bratislave nepodarilo využiť.
Zdroj: Martin Lipták, Čierne diery