Selce - základné tézy územného rozvoja

Základné tézy a zásady územného rozvoja katastra obce Selce: 

• Chceme žiť v zdravom a dobre spravovanom území. 
• Musíme chrániť pôvodný prírodný fundus, potrebný pre kvalitné životné prostredie. Aj všetky ostatné prvky, ktoré majú vplyv na kvalitu života. Vrátane kultúrno estetických aspektov. Jednoducho všetko dobré a cenné, čo máme.
• Nové rozvojové aktivity nesmú kvalitu života obyvateľov obce zhoršovať, ale naopak musia ju zlepšovať.
• Všetky rozvojové aktivity musia byť premyslené a dobre plánované. Je potrebná ich seriózna a nezávislá analýza i zhodnotenie vplyvov na prostredie. Ak sú pre Selce a ich obyvateľov prínosom a zlepšujú kvalitu ich života a životného prostredia, tak je možné pokračovať na ich príprave. Ak nie, tak takéto aktivity treba odmietnuť. Nové rozvojové aktivity vyžadujú dobré a transparentné plánovanie. Vždy s dostatočným predstihom (aj s analýzou ich vplyvov na sídelný organizmus).

Miesto, poloha, krajina...

Ktoré aspekty sú pre Selce jedinečné a v prípade ich poškodenia nenahraditeľné? Čo vytvára najlepší východiskový predpoklad pre to. aby sa tu dobre žilo?

Miesto, poloha, krajina - sú to najlepšie, a najcennejšie čo máme! (Nedajú sa nahradiť).

Selce majú jednu veľkú výhodu. Obec, aj jej kataster zatiaľ patrí k takým, ktoré vytvárajú jedny z najlepších podmienok pre kvalitu života. Prírodné prostredie, ktoré nás obklopuje (ak si ho budeme chrániť) nám môže dlhodobo zabezpečiť kvalitný, pokojný a zdravý život.

Krajina, jej charakter a príroda sa dajú chrániť, alebo ničiť. Treba pamätať, že to najlepšie, čo máme, sme dostali vo východiskovej neporušenej podobe. Udržiavalo "sa to" (keď tu ešte nebol človek) “samo” a  “zadarmo”. 

Krajina sa formovala tisíce, milióny rokov... Hory, lesy, zdravá voda, čistý vzduch, zdravé životné prostredie boli v najlepšej kondícii predtým, ako sme začali do nich zasahovať. 

Je zrejmé, že našim pričinením, čím ďalej tým viac prírodných prvkov a živej krajiny ubúda. A pribúda našich zásahov. Nie iba tých dobrých. Práve naopak. Mnoho ničíme. Zásahy ktoré robíme sú necitlivé. Veľká časť z našich aktivít má taký charakter, že strácame natrvalo hodnoty, ktoré sa už nedajú vrátiť.

Niečo z toho, čo robíme sa napraviť ešte dá. Niečo má taký charakter, že náprava je už nemožná.

Rozumní ľudia svoje prostredie nielen využívajú, ale prioritne si ho chránia a zveľaďujú

Ekonomický faktor

To najlepšie čo máme nič nestálo. Máme to zadarmo.

Príroda si seba samu udržiavala počas tisícročí v rovnováhe. Všetko harmonicky fungovalo. Dosiahlo to podobu, ktorú obdivujeme ako “krásnu nízkotatranskú krajinu”, ktorú nám mnohí závidia. Všetci sa spoločne zhodneme, že v takomto prostredí by sa celkom dobre mohlo žiť. Že je to jedno z najlepších východísk pre kvalitný život.

Voda si formovala svoje údolia a korytá. Inundačné územia a koridory potokov sa prirodzene formovali. Rastlinné a živočíšne spoločenstvá sa reprodukovali a udržiavali obdobným spôsobom.

Počas posledného tisícročia ľudia postupne pretvárali krajinu do dnešnej podoby. V súčasnosti žijeme v krajine, ktorá je v mnohých častiach spravovaná ľudskými zásahmi. V dosť veľkej časti sa našťastie zachoval prírodný ráz krajiny.

Žiaľ veci sa zhoršujú. Ak sa nebudeme starostlivo o zverené prostredie starať, znehodnotenie bude pokračovať.

Príroda má zaujímavú vlastnosť. Ak je “v poriadku”, neporušená, dokáže sa “udržiavať sama”. Nestojí žiadne peniaze. Aj, keď ju necháme “len tak” - ako fungovala tisíce rokov. Naopak, najviac peňazí stojí to, do čoho sme nerozumne zasiahli. Udržiavanie našich zásahov, ktoré nie sú v súlade s “prirodzenými pravidlami”.

Zdravé životné prostredie má nepochybne svoj ekonomický rozmer:

Ak sa budeme vystríhať takých zásahov do krajiny, ktoré si vyžadujú neustále vynakladanie námahy i finančných prostriedkov, vieme nielen obmedzovať riziká, ale aj udržiavať kvalitu životného prostredia s minimálnymi (alebo optimalizovanými) nákladmi.

Minimálne všeobecné zásady rozumného rozvoja

Pre dobré spravovanie zvereného územia treba len dodržiavať “zdravý rozum” a niekoľko niekoľko jednoduchých zásad. Napríklad:

• Nestavať a nepovoľovať výstavbu v blízkosti vodných tokov, tam kde je ich prirodzené inundačné (záplavové) územie, vrátane brehových porastov.
• Nestavať na nestabilných a zosuvných územiach. Zamedziť aj ďalším civilizačným aktivitám spôsobujúcich eróziu rôzneho druhu.
• Nestavať tam, kde narúšame pôvodný, rastlý charakter krajiny. (Či krajinu prvotnú, alebo druhotnú kultivovanú hospodársku). Nestavať v biologicky citlivých územiach. 
• Nestavať na nových plochách “v prírode”, ale práve naopak zveľaďovať a kultivovať nevyužité, narušené a spustnuté plochy v urbanizovanom prostredí a v jeho tesnej blízkosti.
• Stavať citlivo, premyslene a kvalitne.
• Celý rozvoj riadiť koncepčne pomocou dopredu spracovaných regulačných dokumentov (UPD). Každé územie má byť pred povoľovacím konaním spracované (a regulované) aspoň (v podrobnosti) na zonálnej úrovni. Regulatívy nemôžu platiť paušálne na celé plochy, ale musia byť stanovené obcou individuálne, presne na miestne špecifiká. 
• Nepovoľovať teréne úpravy v extraviláne a v prírodnom prostredí. Uprednostniť prírodnú (rastlú) konfiguráciu terénu a krajiny. V týchto lokalitách sú iba v nevyhnutných prípadoch umožnené v ojedinelých nevyhnutných prípadoch iba reverzibilné formy objektov (po ich odstránení nezostáva v krajine stopa).
• Uprednostňovať všeobecný prospech pred parciálnymi, individuálnymi záujmami. Nové rozvojové aktivity nesmú kvalitu života obyvateľov obce zhoršovať, ale naopak musia ju zlepšovať.
• Koordinovať formu a štruktúru novej zástavby aj iným spôsobom ako tradičnými územnoplánovacími nástrojmi. Napríklad aj vytvorením záväzných zásad a regulatívov pre verejné priestranstvá obce. Vytvorením mechanizmu pre harmonizáciu, koordináciu a zosúladenie jednotlivých stavebníkov a ich investičných zámerov. Napríklad vo vzájomných vzťahoch na okolie, na susedský kontext (vrátane kontaktných prvkov, oplotenia, úprav spoločných a verejných priestranstiev, zelene, výsadieb). A podobne...

Máme to, čo mnoho ďalších sídiel nemá. Pri rozumnej správe zvereného územia a dodržaní a rešpektovaní horeuvedených pravidiel, môžu byť Selce mimoriadne kvalitným miestom pre život.

Je len otázkou, či si zverené územie ochránime, udržíme a zveľadíme, alebo ho postupne znehodnotíme a zničíme?

Územný plán, územnoplánovacie a regulačné dokumenty sú základným nástrojom pre správu územia

Územný plán sídelného útvaru je základným územnoplánovacím nástrojom. Je mimoriadne potrebný a rieši vzťahy na makroúrovni.

Vidíme však v praxi, že iba takáto mierka nestačí na reguláciu nežiadúcich zásahov. Každé územie určené pre výstavbu musí mať preto výstup v podobe podrobnejšieho regulačného plánu, ktorý stanovuje pravidlá pre investičné aktivity a využitie územia na zonálnej úrovni.

Územnoplánovacím orgánom je obec. Preto aj spracovanie a odsúhlasenie územnoplánovacích dokumentácii musí byť nezávislé. Prebieha pod kontrolou samosprávy. Samozrejme prostriedky potrebné na spracovanie analýz, návrhov a dokumentácie môže poskytnúť externý potencionálny záujemca. Výber spracovateľa, vyhodnotenie a záverečný nezávislý verdikt (určenie pravidiel a rozhodnutie) sú však (a musia zostať) v kompetencii obce. Prvoradým kritériom každého hodnotenia by mala byť vždy kvalita života obyvateľov obce a trvalá udržateľnosť prostredia.

Základný predpoklad k dlhodobému zdravému a kvalitnému životu i k dobre spravovanej krajine

Čo by malo byť našim prioritným cieľom? Ako by mal vyzerať “Selčiansky chotár”?:

Človek k (fyzickému) prežitiu potrebuje zdravý vzduch, čistú vodu, fungujúcu prírodu… Ku kultúrnej integrite aj harmonické urbanizované prostredie (ideálne uprostred peknej krajiny...).

Motto:

Akékoľvek nové aktivity nesmú kvalitu života obyvateľov obce a prírodného prostredia zhoršovať, ale naopak musia ich zlepšovať

Niekoľko ďalších parciálnych poznámok k skutočnostiam, ktoré je potrebné zohľadniť pri plánovaní a tvorbe pravidiel, usmerňujúcich a regulujúcich rozvoj obce Selce:

Pri zásahoch do prostredia treba zohľadňovať aj “nemerateľné” (nielen bilančné) hľadiská. Napríklad estetické. Či už týkajúce sa živej prírody a krajiny. Alebo aj technických a kultúrnych prvkov. Najkrajšie prvky i súbory (a spoločenstvá) chrániť (aj keď nespadajú pod legislatívnu ochranu). Nie ich iba technicky využívať.

Okrem živých prírodných prvkov je cenný aj neporušený charakter a morfológia krajiny. Úpravy terénu vo voľnej krajine je potrebné úplne vylúčiť a pohyb motorových dopravných prostriedkov obmedziť na najnevyhnutnejšie minimum. Ak niekde dôjde k porušeniu pôdneho krytu a nevhodnému zásahu, ihneď je potrebné vykonať nápravu na náklady vinníka.

Najdevastujúcejšie stopy zanechávajú v krajine stroje a mechanizmy.  

V extraviláne a vo voľnej krajine stavať reverzibilne. Bez trvalých základov a podľa možností bez zásahov do reliéfu krajiny. Aby bolo možné hocikedy, keď pominie opodstatnenosť stavby vrátiť terén a prírodu do pôvodného stavu.

Veľká časť “chotára” je v ochrannom pásme NAPANT-u: 

Tu je potrebné v maximálnej miere obmedziť ďalšiu urbanizáciu.

• Nestavať na nových plochách. V prípade odôvodnených požiadaviek rekonštruovať a zveľaďovať jestvujúce zastavané areály v rámci ich vlastných územných areálových rezerv.
• Uprednostniť iba sústredené funkcie určené pre služby verejnosti. V ochrannom pásme NAPANT-u nie sú žiadúce ďalšie stavby pre individuálnu rekreáciu (chatky) a akýkoľvek iný extenzívny stavebný rozvoj (najmä komerčné developerské aktivity).
• Nepovoľovať v prírodnom prostredí teréne úpravy a iné nežiadúce zásahy do obrazu krajiny. Zachovať prírodnú konfiguráciu terénu a krajiny.
• Zásada: žiadne trvalé stavby na nových plochách. Žiadne oplotenia. V nevyhnutných prípadoch sú možné iba reverzibilné formy objektov (po ich odstránení nezostáva v krajine stopa).
• V ochrannom pásme NAPANT-u je nežiadúci pohyb motorových dopravných prostriedkov (autá, motorky, štvorkolky…), s výnimkou nevyhnutných lesohospodárskych a iných oprávnených zásahov (povolenia udeľuje obec). Dopravná obsluha územia bude prebiehať iba po v súčasnosti vybudovaných oficiálnych komunikáciách. Parkovacie miesta bude v oprávnených prípadoch možné dobudovať iba v priamej väzbe na tieto komunikácie - v ich bezprostrednej blízkosti. V ochrannom pásme NAPANT-u je nežiadúce stavať akékoľvek individuálne garáže alebo prístrešky pre autá… Ďalší pohyb motorových dopravných prostriedkov je mimo jestvujúcich oficiálnych ciest a priľahlých parkovísk nežiadúci. Účelová obsluha územia (lesohospodári, poľovné združenie a pod.) bude prebiehať v osobitnom obmedzenom režime prostredníctvom povolení vydávaných pod kontrolou obce.
• Pre poznávanie prírody treba uprednostniť to, čo v rámci Rakúsko-Uhorska bolo uzákonené už dávno počas Márie-Terézie: V krajine je umožnený “voľný pohyb pre všetkých, pohybujúcich sa pešo a koňmo”. V súčasnosti by to mohlo byť rozšírené ešte o turistiku na lyžiach a bicykloch :-)

Voda a vodné toky:

Je zrejmé, že bez čistej vody ľudia neprežijú...

Selce majú šťastie, že ležia na rozvodí. Chotár začína na hrebeni Starohorských vrchov. Vodné toky, ktoré tu pramenia majú (mali) mimoriadne čistú, pramenitú, v zásade pitnú vodu.

Voda, ktorá územie Seliec opúšťa, už taká nie je. 

Svedčí to o tom, že k vode a k vodným tokom sa správame necitlivo, až barbarsky.

Voda a vodné toky by mali byť tým najkrajšími a najkvalitnejšími priestormi v (každej) obci. Nič cennejšie, príjemnejšie a lepšie pre zdravé (a hodnotné) životné prostredie neexistuje.

V Selciach to žiaľ vyzerá inak. Zo živých vodných tokov sa stávajú kanály. Stoky na na rýchle odvedenie toho, čo v nich tečie.

Už nemáme neporušené, pekné potoky, s ich meandrami, súvisiacim rastlinstvom a biologicky aktívnym prostredím, ktoré zabezpečovalo prirodzené čistenie vody. Čím ďalej tým viacej brehové porasty ničíme, korytá zasypávame, zužujeme, obkladáme kameňmi a betónujeme. Z potokov sa stávajú neživé kanály, z brehov odkladiská odpadu.

Výstavba v blízkosti potokov (dokonca niekedy priamo vo vodnom toku) znižuje ich priepustnosť v prípade “veľkej vody” a záplav. Stav je kritický. Ani trochu nezodpovedajúci tomu, ako by sme sa ako “inteligentní” (i ekologicky cítiaci) ľudia mali správať. 

V územnom pláne je nutné vodné toky, vrátane ich okolia, silno chrániť. (Taxatívne, vymedzením a záväznými regulatívmi). To čo sa dá, revitalizovať. Zachrániť všetky zachované zvyšky biotopov. Vrátiť sa k princípom pôvodného (a stále platného) územného plánu. Revidovať nevhodné, čiastkové úpravy, vytrhnuté z celkového konceptu.

Na čo sa zabúda:

Je potrebné regulovať aj zásahy do územia a krajiny, ktoré nie sú definované priamo v stavebnom zákone. Ale z hľadiska tvorby krajiny i obytného prostredia sú dôležité a obec má právo (i povinnosť) ich regulovať. 

Sú to napríklad (stavebné) objekty bez pevných základov, dlhodobejšie na jednom mieste umiestnené mobilné objekty, hospodárske prístavby… atď. 

V súčasnosti sú veľkým problémom najmä “mobilné domy”, ktoré nie sú v stavebnom zákone taxatívne vymenované. Regulácia je možná územnoplánovacími nástrojmi a vypracovanými pravidlami pre ich umiestňovanie a používanie.

Potrebné je ustanoviť ohlasovaciu povinnosť umiestnenia takýchto objektov. Obec dá povolenie iba na dobu určitú, ktorá by sa musela každoročne predlžovať… Poriadok a prehľad o území je možné zabezpečiť takýmto spôsobom (ktorý sa bežne používa na obecnej úrovni vo vyspelých štátoch EU).

(Štefan Moravčík ANNO MMXIX)

Podrobnejšie stav, riziká i zásady regulácie približuje nasledovná obrazová príloha

Súčasný stav:

Pripájame niekoľko snímkov dokumentujúci vodné toky a ich okolie. Aj v častiach, kde sa zachovali rezíduá prírodného stavu, aj v častiach, kde  dokumentujeme atak novej výstavby, ktorý ničí všetky prírodné kvality a priamo zasahuje do samotného toku (so všetkými rizikami obmedzenia prietoku a vzdutia záplavových vôd).

Časti, kde sa čiastočne zachoval pôvodný  meander Selčianskeho potoka:

Ukážky necitlivej zástavby  atakujúcej pôvodný biokoridor, bez rešpektu k prostrediu:

Grafické schémy znázorňujúce súčasný stav i možnú podobu úprav:

Charakteristický profil pôvodného usporiadania vodného toku a jeho okolia. Potoky v katastri tečú (tiekli) v prírodných meandroch, v prirodzene vyformovanom innundačnom území.

V prípade "veľkej vody" sa prebytočný objem mohol rozliať do priľahlého rozšíreného profilu vodného toku. Bol tam dostatočný priestor na akumuláciu nadbytočnej nárazovej vody i na jej spomalenie.

Vodné toky sú v súčasnosti atakované výstavbou a s ňou súvisiacimi terénnymi úpravami až na hranicu samotného toku. Je to nielen v rozpore s viacerými predpismi o odstupe od vodných tokov a o nutnosti zachovania nevyhnutného obslužného koridoru pre potrebné úpravy v prípade nutnosti (priebežná údržba ale aj živelné pohromy) a umožnenie prístupu mechanizmov. Prietočný profil vodného toku sa neúmerne zmešuje. Pri jednostrannej zástavbe na polovicu...

Pri obojstannej zástavbe je zrejmé, že ak by sme chceli zachovať kapacitu akumulácie a prietočnosti profilu porovnateľnú s pôvodnou, prírodnou konfiguráciou, s priľahlým akumulačným územím, tak by vzdutie hladiny pre rovnaký objem vody dosahovalo neúmernú výšku!

V prípade nevyhnutnosti "urbánnych" úprav okolitých svahov je omnoho vhodnejším spôsobom plynulá stupňovitá úprava, ktorá môže lepšie integrovať vodný tok aj v blízkosti obytného územia. Zachováva zároveň aj veľkú prietočnú kapacitu, aj možnosti citlivejšieho formovania priľahlého biokoridoru so zachovaním značnej časti svojich vitálnych i krajinárskych kvalít.

V prípade potreby budovania masívnych protipovodňových úprav je najvhodnejšou cestou umiestniť hrádze na vonkajšom okraji prirodzeného meandrového toku taku tak, aby zostal zachovaný celý biokoridor. Umožní to maximálnu protipovodňovú ochranu. Súčasne je možné zachovať biologickú, krajinársku i esterickú funkciu vodného toku. Hrádza i brehy umožňujú vytvoriť (v prípade citlivého prístupu) araktívny oddychový a rekreačný koridor.

V rámci zelených hraníc zostáva pásmo s prísnym zákazom zásahov do prírodného charakteru biokoridoru (s výnimkou kvalitnej krajinárskej revitalizácie).

Vodu sa vyplatí rešpektovať vo všetkých jej podobách. Nesmieme zabudnúť aj "veľkú vodu" (ktorá vždy bola a bude). Problém "veľkej vody" bude v územnoplánovacom procese a správe zvereného územia čoraz dôležitejší (riziká rastú najmä vďaka neustále sa zmenšujúcej  vodozádržnej schopnosti krajiny a klimatickým zmenám).

Veľká voda sa logicky koncentruje tam, kde to predurčujú spádové pomery územia. Tieto miesta musia byť určené prioritne pre využitie v režimoch, ktoré sú v súlade s prírodnými a hydrologickými podmienkami.

Ak vode umožníme možnosť voľného plynutia, priestor na rozliatie sa, spomalenie, alebo akumuláciu v prirodzených príbrežných nivách, tak krajina bude môcť prirodzene reagovať aj na dynamické nárazové záťaže, ktoré sú súčasťou prírodných cyklov.

(V najexponovanejších polohách je žiadúce pripraviť aj priestory na suché poldre, ktoré by boli schopné zachytiť "extrémne veľké vody" a ochrániť zastavaný intravilán. Aj takéto umelé zásahy je možné urobiť prívetivými, krajinnému obrazu blízkymi úpravami. Dá sa to však iba na geomorfológiou predurčených miestach, ktoré musia zostať trvale nezastavané!). 

Aj dobrý územnoplánovací dokument môže byť postupom času znefunkčnený dodatočnými úpravami. Jednotlivosti sa nedajú riešiť bez toho, aby sme si uvedomili ich dosah na celok! Vodu musíme rešpektovať. Vždy si svoju cestu nájde. Aj tadiaľ kadiaľ bežne netečie...