Spolok architektov Slovenska má 25 rokov

V sobotu 10. marca 1990 sa na svojom II. zhromaždení stretli architekti Slovenska. Po prvom zhromaždení, konanom 16. decembra 1989, hľadali cesty k formovaniu novej demokratickej stavovskej organizácie. Akčný výbor architektov Slovenska na základe diskusie predložil návrhy a predstavy o nových spôsoboch združovania sa v novej organizácií. Účastníci stretnutia, ktorých bolo takmer 700, sa dohodli na zrušení Zväzu slovenských architektov a založili Spolok architektov Slovenska. Schválili stanovy a program Spolku so záverečným uznesením zakladajúceho zhromaždenia SAS.

Po 25. rokoch prezídium Spolku uskutočnilo spomienkové stretnutie k tomuto významnému jubileu. Pred stretnutím prebehlo aj spoločné rokovanie Prezídia Spolku a Predstavenstva komory, kde sa nastolili perspektívy ešte užšej spolupráce obidvoch organizácií. Po rokovaní čelných predstaviteľov Spolku a Komory sa uskutočnilo samotné výročné zhromaždenie.

V úvodnom slove bilancoval činnosť i výhľad do budúcnosti:

Juraj Hermann, prezident SAS

V reflexiách a reminiscenciách zhrnuli svoje poznatky a skúsenosti:

Imrich Ehrberger, Marián Marcinka (Obdobie pred vznikom Spolku architektov Slovenska)
Štefan Šlachta, prezident SAS v.r. 1990-1994 a 2002-2008
Ivan Gürtler, prezident SAS v.r. 1994-1996
Martin Kusý, prezident SAS v.r. 1997-2002
Ján Bahna, prezident SAS v.r. 2008-2014
Juraj Hermann, prezident SAS od 2015

Úvodné slovo prezidenta Spolku prinášame v plnom znení:

SAS – tradícia ktorá zaväzuje

Slovenská architektúra a urbanizmus dnes

Architektúra je zhmotnením ekonomického, spoločenského, a kultúrneho vývoja spoločnosti v ktorej vzniká. Preto je i súčasná slovenská architektúra len zrkadlom našich spoločenských podmienok, odrazom relatívne obmedzených ekonomických zdrojov a viacnásobných zásadných politických a spoločenských premien v krátkej histórii samostatnej slovenskej architektúry.

Keď by sme mali v stručnosti zhodnotiť vývoj slovenskej architektúry a urbanizmu od vzniku obnoveného Spolku architektov Slovenska, teda za uplynulé štvrťstoročie, treba konštatovať, že začiatok tohto vývoja , deväťdesiate roky po spoločenskom uvoľnení boli pomerne nešťastné. Slovensko sa zaplavilo množstvom nevkusných sakrálnych stavieb a dôsledky tejto premárnenej šance cítime dodnes a budeme cítiť i v budúcnosti. Dopyt po individuálnom bývaní sa začal riešiť nekontrolovanou dezurbanizáciou miest, najmä Bratislavy. Vznikli satelitné sídliská rodinných domov prevažne nedobrej kvality bez náležitej technickej a sociálnej infraštruktúry a bez verejných priestorov. Tento trend žiaľ, aj keď v obmedzenej miere pretrváva dodnes. Rozvoj bankového sektoru priniesol so sebou vznik mnohých bankových budov s často pompéznou, neprimeranou architektúrou, ktorá neodpovedala ekonomickým podmienkam slovenskej spoločnosti. Táto architektúra sa morálne opotrebovala rovnako rýchlo, ako zanikli mnohé bankové domy, ktoré iniciovali vznik tejto architektúry. Do nášho prostredia vstúpili zahraniční investori, ktorí priniesli nový medzinárodný trhový pohľad na architektúru obchodných centier a prenajímateľných administratívnych budov. Je až neuveriteľné, ako rýchlo sa spotrebováva táto architektúra. Obchodné centrá sa zásadným spôsobom prestavujú po kratšej, ako pätnásťročnej prevádzke. Viaceré administratívne budovy, ktoré vznikli od roku 2 000 sú dnes vybývané a prázdne. Veľmi rýchlo sa skracuje život niektorých typologických druhov stavieb a ich architektúry. Je to iste globálny problém a Slovensko je jeho prirodzenou súčasťou. Kolektívne bývanie je výlučne riadené pravidlami trhu, teda predajom bytov do osobného vlastníctva. Komunálne nájomné byty privatizáciou prakticky zanikli a ich nová výstavba tvorí iba marginálnu časť architektonickej produkcie. Skoro úplne sa vytratila úloha štátu ako osvieteného investora verejných stavieb, z ktorých by mohli vzniknúť aj špičkové diela, ktoré by reprezentovali našu architektúru na Slovensku i v zahraničí.

Urbanizmus a územné plánovanie našich sídel je poznačené 40 ročnou legislatívou vytvorenou pre podmienky iného spoločenského zriadenia. To spôsobuje ťažkopádnosť procesov v územnom plánovaní, z toho vyplývajúcu užívateľskú nezrozumiteľnosť územnoplánovacej dokumentácie a keď k tomu pridáme neskoordinovanosť správnych orgánov a ich podliehanie tlakom rôznych záujmových skupín a politických strán, tak musíme konštatovať, že situácie nie je dobrá. Našim mestám a najmä Bratislave zúfalo chýba podrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia na zonálnej úrovni, ktorá by precízne regulovala zástavbu a rozvoj mestského prostredia. Samosprávne orgány nechávajú mnohokrát vypracovať a financovať podrobnejšiu územnoplánovaciu dokumentáciu investorom a developerom operujúcim v danom území. V takýchto prípadoch je verejný záujem mesta a jeho obyvateľov väčšinou až na druhom mieste a vlastnícke vzťahy v území sú jediným koncepčným determinantom urbanistickej tvorby.

A aké je postavenie nás architektov po roku 1990 v trhovom prostredí, v ktorom žijeme? Z celospoločenského pohľadu sme málo viditeľní a doposiaľ žiaľ i málo zaujímaví. Naša spoločnosť nedoceňuje význam našej tvorby a jej celospoločenský prínos. Vyberá si častokrát našu prácu na základe jediného degradujúceho a potupného kritéria najnižšej ceny. Je tristné a pre nás architektov obzvlášť frustrujúce, keď toto kritérium ako jediné relevantné používa štát vo verejných obstarávaniach. Vyspelejšie kultúry vedia doceniť význam kvalitnej architektúry a architekti sa tam nachádzajú na vyššom mieste hodnotového rebríčka spoločnosti, ako je to u nás.

Napriek nášmu postaveniu v spoločnosti a ekonomickým podmienkam na Slovensku môžeme s miernym optimizmom konštatovať, že slovenská architektúra napreduje a pribúda špičkových diel, ktoré dosahujú európsku úroveň. Súčasná ekonomická a spoločenská situácia na Slovensku neumožňuje, aby u nás vznikla architektúra, ktorá by udávala trend vo vývoji súčasnej svetovej architektúry. To však neznamená, že nemáme byť hrdí na to, kam sa naša architektúra za štvrťstoročie od poslednej spoločenskej zmeny posunula.

Žijeme v slobodnej otvorenej spoločnosti, čo nám umožňuje spoznať nielen cez informačné technológie a časopisy, ale i osobne vidieť a zažiť nové trendy vo vývoju európskej i svetovej architektúry. Kultúrne vplyvy prirodzene cítime intenzívne i z okolitých štátov. To všetko vytvára určitú pestrosť našej súčasnej architektúry. Zároveň nové možnosti tejto informačnej doby umožňujú stierať rozdiely medzi tvorbou kvalitnej architektúry v metropole a v jednotlivých regiónoch Slovenska. Je pre nás obzvlášť dôležité, aby sme pod týmito globálnymi vplyvmi pri architektonickej tvorbe vždy vychádzali z konkrétneho génia loci, z tradície nášho architektonického hmotného kultúrneho dedičstva, z prvkov slovenskej krajiny, aby sme si zachovali a vytvorili miestnu originalitu a identitu. Len vtedy zostaneme slovenskí a budeme aj pre zahraničie zaujímaví.

Postavenie SAS v súčasnosti

Za štvrťstoročie, ktoré uplynulo od znovu založenia Spolku architektov Slovenska, prešiel nielen Spolok svojim vnútorným vývojom, ale hlavne sa diametrálne zmenili vonkajšie podmienky slovenskej spoločnosti, v ktorej náš Spolok pôsobí. Pred 25 rokmi bol SAS ako nástupnícka organizácia bývalého Zväzu slovenských architektov jedinou stavovskou organizáciou architektov na Slovensku s prakticky monopolným postavením vyjadrovať sa k otázkam rozvoja architektúry na celospoločenskej, kultúrnej i politickej úrovni. Spolkový časopis PROJEKT -slovenská architektonická revue vychádzajúci od roku 1959, bol jediným odborným domácim periodikom venujúcim sa architektúre, ak nepočítame úzko odborný časopis Architektúra a Urbanizmus, ktorý s riedkou periodicitou vydávala Slovenská akadémia vied.

Spoločenské zmeny po roku 1989 priniesli s demokratickým vývojom spoločnosti i uvoľnenie trhu aj s architektúrou. Vznikli nezávislé subjekty, ktoré začali cielene využívať architektúru nielen ako kultúrny fenomén, ale hlavne ako predmet podnikania. Spomeniem tu časopis Arch o architektúre, Eurostav so svojimi komerčnými katalógmi rodinných domov, spoločnosť JAGA s dnes úspešným časopisom ASB, a rada lifestylových magazínov, ako napríklad Atrium a iné. Tieto subjekty začali súperiť na mediálnom a reklamnom trhu využívajúc architektúru s cieľom byť prvý a čo najviac na seba upriamiť pozornosť. Postupne vznikajú rôzne mimo spolkové aktivity, výstavy a konferencie venujúce sa urbanizmu a architektúre, či už na komerčnej báze, alebo ako dôsledok rozvoja neziskového aktivizmu v pluralitnej spoločnosti, Sú to napríklad Mestské zásahy, Dni architektúry a dizajnu, Salóny drevo stavieb, Konferencie o ekologicky trvalo udržateľnej architektúre, Konferencie o verejných priestoroch v mestách a iné.

V roku 1992 z iniciatívy Spolku architektov Slovenska bola založená Slovenská komora architektov, na ktorú spolok delegoval úlohy spojené s výkonom povolania architekta, urbanistu a krajinného architekta. Členské základne oboch stavovských organizácií sa zdvojujú a do značnej miery prekrývajú. Na škodu veci značná časť kolegov architektov však považuje zo zákona vyplývajúcim členstvom v Komore svoju potrebu angažovanosti a kolektívnej spoluúčasti na dianí v architektúre a urbanizme za saturovanú.

Po roku 1989 obnovená Cena Dušana Jurkoviča, ktorá vlani oslávila 50-ročné jubileum dnes nie je jedinou cenou, ktorou sa na Slovensku oceňujú architektonické diela. Máme tu Stavbu roka, Cenu časopisu ARCH, CE-ZA-ARa. Vznikajú ďalšie ceny, ktorými sú architekti oceňovaní mimo Spolku architektov, Krištáľové krídlo, Osobnosť stavebníctva a architektúry.
Aké je miesto a postavenie SAS v strede všetkých týchto prúdov a aktivít dnes? Čím sa odlišujeme, čím sme jedineční, potrební a svojim spôsobom nezastupiteľní i do budúcnosti?

Je to presne opak toho, na čom sú založené všetky tieto iné organizácie a aktivity. Nie sme podnikateľský subjekt, nepotrebujeme meniť naše stanovy a zásady aby sme boli niekomu poplatní, aby sme dosahovali zisky. Sme slobodní a nezávislí. To nám umožňuje formovať Spolok architektov Slovenska, ako vrcholný odborný orgán rozvoja architektúry na Slovensku, a ako vrcholný a nezávislý mienkotvorný orgán pri vytváraní názorov na významné problémy a otázky architektúry. K tomu nám pomáha naša jasná profilácia a partnerská deľba úloh a cieľov so Slovenskou komorou architektov. Komora je ťažiskovo zameraná na výkon povolania architekta – to bol hlavný dôvod prečo bola štátom zriadená zo zákona. Toto je však zároveň aj jej slabá a zraniteľná stránka, lebo aj keď si to nikto z nás nepraje, Komora môže zo zákona i zaniknúť alebo sa spojiť so silnejšou Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Preto je našou povinnosťou pestovať náš Spolok, ktorý je založený na dobrovoľnosti svojich členov, ako nezávislé občianske združenie. Spolok architektov Slovenska je teda jediná a jedinečná nezávislá stavovská organizácia všetkých architektov a priateľov architektúry s najširším spoločenským, kultúrnym, umeleckým a medzinárodným zameraním na Slovensku.

Smerovanie SAS do budúcnosti

Skôr ako budem popisovať hlavné ciele smerovania nášho Spolku, ktoré by som chcel presadzovať počas obdobia, keď budem vykonávať funkciu prezidenta SAS, chcel by som upozorniť na dve, z môjho pohľadu negatívne skutočnosti z minulosti, ktoré formujú a môžu výrazne ovplyvniť ekonomické fungovanie Spolku v budúcnosti.

V minulosti pravdepodobne podcenený význam súdneho sporu o budovu Spolku v Banskej Bystrici a jeho následné definitívne prehratie spôsobilo nielen stratu tejto budovy a ekonomické straty pre Spolok z toho vyplývajúce, ale znamená riziká pre Spolok i do budúcnosti. Reštitučné nároky uplatnené v roku 1991 prerástli v roku 1992 do súdneho sporu, trvajúceho nepretržite do roku 2012 a v ktorom Spolok využil všetky právne možnosti až po dovolanie k Najvyššiemu súdu. Z prehratého sporu o budovu vyplynul ďalší vážny súdny spor o náhradu ušlého zisku pre úspešného reštituenta. Podľa právnikov to zatiaľ vyzerá tak, že Spolok bude musieť skôr, či neskôr náhradu ušlého zisku zaplatiť, je len otázkou času, kedy k tomu dôjde a či to bude náhrada za ušlý zisk za dva, alebo až za desať rokov. Takéto finančné bremeno Spolok zo svojich terajších príjmov nebude môcť sám zvládnuť.

Druhou chybou z minulosti podľa môjho názoru bolo, že Spolok architektov Slovenska odmietol zobrať pod svoje krídla udeľovanie ceny za architektúru CE-ZA-AR. Prišiel tým nielen o významný marketing svojej činnosti u odbornej i laickej verejnosti, ale i o ekonomický sponzoring a príjmy z reklamy pre spolkový časopis Projekt, ktorý mohol mať exkluzivitu na zverejňovanie prihlásených diel, nominácií a výsledkov súťaží CE-ZA-AR a ostatných cien Spolku. Česká Obec architektu žije skoro výlučne iba z príjmov spojených s udeľovaním Ceny Grand Prix a z vydávania časopisu Architekt.

Aby hlas Spolku nezanikol v záplave aktivít iných subjektov, ktoré som popisoval v predchádzajúcej časti, mal by sa Spolok podľa môjho názoru viac otvoriť verejnosti. Mal by pribrať do svojej činnosti aktivity, ktoré by mohli priniesť publicitu a finančné zdroje z grantov a iných kultúrnych fondov. Financovať prevádzku Spolku ťažiskovo iba z kolísavých príjmov z prenájmu vlastnej budovy – Balassovho paláca je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Z tohto miesta by som sa chcel veľmi poďakovať Fondu výtvarných umení a Ministerstvu kultúry, ktorí finančne i osobnou angažovanosťou svojich predstaviteľov podporujú mnohé aktivity nášho Spolku. Myslím si, že by sa mal Spolok snažiť prebrať širšie spoločenské úlohy v kultúre Slovenska, ako je napríklad zriadenie Virtuálneho múzea architektúry Slovenska v spojení so Stálou galériou architektúry Slovenska. Tieto aktivity by mohli mať svoje trvalé miesto v podlubí a v nevyužitom suteréne Balassovho paláca. Na takéto kultúrne činnosti s celospoločenským dosahom by mohol Spolok žiadať o trvalé príspevky z programov Ministerstva kultúry SR.

Virtuálne múzeum a Stála galéria architektúry Slovenska by mohli vytvárať zázemie a podporu vzdelávacím aktivitám pre žiakov základných škôl i pre seniorov napríklad s názvom Spoznaj architektúru Slovenska. Tento širšie koncipovaný vzdelávací program ako je český Hravý architekt by mohol nájsť finančnú podporu na Ministerstve školstva a u sponzorov z ekonomickej sféry. Týmito aktivitami by mohol Spolok prispieť i k rozvoju architektonického turizmu, ktorý by ukázal Slovensko ako kultúrnu krajinu nielen s historickými pamiatkami, ale i s pamiatkami modernej architektúry.

Za ďalšiu významnú úlohu Spolku do budúcnosti považujem aktiváciu a začlenenie do SAS tých architektov, ktorí nie sú členmi Slovenskej komory architektov. Myslím tým architektov v schvaľovacích orgánoch štátnej správy a samosprávy, pamiatkárov a architektov z pamiatkových úradov a architektov v pedagogickom procese. Pre týchto kolegov by mal byť Spolok odbornou oporou pri výkone ich povolania a zároveň by mal pre nich vytvárať zázemie a platformu na odbornú diskusiu, výmenu názorov a skúseností. Prvý krok v tomto smere som urobil nedávno na celoslovenskom zasadnutí ICOMOS, ktorému som ponúkol spoluprácu so SAS.

Snažíme sa už teraz a aj v budúcnosti bude našou neustálou agendou priblížiť činnosť Spolku študentom architektúry a mladým architektom. Spúšťame internetový portál, kde môžu mladí architekti získavať informácie o činnosti Spolku, môžu tam viesť odborné diskusie. Spolok im môže pomôcť zorganizovať výstavu tvorby mladých architektov. Chceme aby po skončení vysokoškolského štúdia, skôr než sa budú môcť uchádzať o členstvo v SKA neboli bezprízorní, ale aby videli v Spolku zázemie pre svoj ďalší odborný rast napríklad formou účasti na workshopoch, ktoré plánujeme organizovať v spolupráci s Komorou a Úniou miest a obcí Slovenska. Je v našom záujme členskú základňu Spolku omladiť, aby SAS prirodzeným prílivom mladých ľudí dostával pre svoju činnosť nové impulzy z vnútra členskej základne.

Medzi zahraničné úlohy Spolku bude patriť podpora a starostlivosť o našich architektov  pôsobiacich v zahraničí, aby nestratili kontakt s domácou architektonickou scénou. Chceme im umožniť publikovať svoje práce a podeliť sa so svojimi skúsenosťami na internetovom vydaní Fóra architektúry, alebo v tlačenej forme v Projekte - slovenskej architektonickej revue. Tento rok chceme obnoviť udeľovanie Ceny Ladislava Hudeca, ako ocenenie pre architekta pochádzajúceho zo Slovenska za jeho architektonickú prácu v zahraničí.

Spolok bude i naďalej udržiavať a budovať spoluprácu s partnerskými organizáciami architektov v zahraničí, obzvlášť s našimi bezprostrednými susedmi v rámci krajín V4. Budeme sa i naďalej aktívne zúčastňovať na činnosti Medzinárodnej únie architektov UIA, čoho dôkazom je i moja účasť na stretnutí prezidentov II. Regiónu UIA v Záhrebe a Krakove, ako i naša účasť na 50. Bienále architektúry v Záhrebe.

Som presvedčený, že architektúra na Slovensku už dosiahla úroveň, ktorá ju oprávňuje výraznejšie sa prezentovať vo svete. K tomu bude slúžiť i pripravovaná výstava do Berlína o súčasnej architektúre na Slovensku. V rokovaniach s kompetentnými orgánmi by som chcel dosiahnuť, aby mal Spolok vplyv na podujatia, ktoré reprezentujú slovenskú architektúru v zahraničí a ktoré sa doposiaľ diali bez účasti Spolku architektov Slovenska. Konkrétne svetové výstavy EXPO, kde účasť Slovenska trvalo nedosahuje z pohľadu medzinárodnej architektonickej scény povšimnutia hodné výsledky. Alebo Bienále architektúry v Benátkach, kde namiesto našej architektúry vystavujeme radšej napríklad obsahy slovenských chladničiek.

V rokovaniach s Ministerstvom kultúry SR, ktoré sme už prvým stretnutím iniciovali sa budeme snažiť zlepšiť dlhodobé postavenie architektov a architektúry na hodnotovom rebríčku kultúrnej politiky štátu. Mám dojem, že i 25 rokov od spoločenskej zmeny našej kultúre výrazne dominuje kultúra hovoreného a písaného slova nad hmotnou kultúrou, ktorá má z pohľadu dejín častokrát trvalejšiu výpovednú hodnotu o spoločnosti a jej štátnom zriadení.

Netreba zvlášť zdôrazňovať, že SAS bude svojou výstavnou a publikačnou činnosťou, organizovaním odborných konferencií a udeľovaním Spolkových cien aj naďalej pokračovať v pozitívnom ovplyvňovaní a pestovaní architektúry na Slovensku. Budeme slovenskej verejnosti prezentovať architektov ako nielen tvorcov hmotnej kultúry našej spoločnosti, ale aj ako tvorcov jej ekonomických hodnôt. Dobrá, kvalitná a pekná architektúra má predsa vyššiu pridanú hodnotu, než s rovnakými finančnými nákladmi postavená priemerná stavba. V návštevníkoch našej krajiny prvý dojem o Slovensku formuje naša architektúra, urbanizmus našich miest a naše životné prostredie. Krásna architektúra a kvalitné životné prostredie vytvára prirodzený pocit hrdosti ľudí na svoju vlasť.

Juraj Hermann
Prezident Spolku architektov Slovenska
na roky 2015 - 2017

Pripájame ilustračnú fotogalériu zo stretnutia (všetky fotografie Andrej Trebatický).