Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Sledovanie dopadu na životné prostredie sa stáva v stavebníctve čoraz viac kľúčovou témou. Na rozdiel od zahraničia sa však na Slovensku stavajú zatiaľ len budovy v kategóriách energeticky efektívnych a udržateľných. Téma počítania zabudovaného uhlíka v budovách ešte nie je aktuálna, ale čoskoro sa to zmení - vyjadril sa v diskusii o vízii udržateľných miest na konferencii VÚB Atlas Fórum Pavol Kukura zo Slovenskej rady pre zelené budovy.
Podľa zdrojov Slovenskej rady pre zelené budovy trávi priemerný Slovák 90 % svojho času v budovách. Budovy spotrebovávajú štatisticky 40 % celosvetovej energie a generujú približne 37 % emisií CO2. „Keď hovoríme o 40 %, máme na myslí celoživotný cyklus budov, teda od vydolovania surovín, cez výrobu stavebných materiálov, ich transport, celkový proces výstavby vrátane použitých technológií až po následnú dlhoročnú prevádzku. Prevádzka budov spotrebuje necelú polovicu zo spomínaného percenta, na celosvetovej spotrebe energií sa podieľa na úrovni 15 %,“ vysvetlil počas diskusie VÚB Atlas Fórum Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).
„Ak máme na mysli dopad na životné prostredie, na Slovensku ide hlavne o energeticky efektívne budovy, na čo pamätá aj legislatíva, podľa ktorej musia všetky stavebné povolenia na novostavby spadať do energetickej triedy A0,“ hovorí Juraj Kukura. Dodáva však, že ide iba o prvý stupeň, za ktorým sa už objavujú aj prvé príklady výstavby z kategórie udržateľných budov s príslušnými LEED certifikáciami. Na Slovensku však ešte nie sú realitou uhlíkovo neutrálne budovy, pri ktorých sa dbá o maximálne zníženie vbudovanej energie a uhlíka počas výstavby, čo bude zohrávať kľúčovú úlohu pri smerovaní celkovej európskej vízie uhlíkovej neutrality.
„V zahraničí je dnes už úplne iná situácia. Keď si hľadá napríklad v Londýne veľká svetová firma prenájom, podmienka uhlíkovej neutrality administratívnej budovy patrí medzi najvýraznejšie požiadavky. Vedúce firmy sa už zaujímajú o zabudovaný uhlík v budove, pretože samotné razia stratégiu k vlastnej uhlíkovej neutralite. Toto u nás ešte nie je. Mnohé firmy sa už našťastie usilujú o udržateľnú certifikáciu typu LEED, ale tento výrazný posun nás jednoznačne čaká,“ uviedol pri príležitosti konferencie VÚB Atlas Fórum hlavný odborník na zelené budovy na Slovensku.
„Legislatíva na budovy prejde v najbližších rokoch veľkou zmenou. V EÚ bola navrhnutá revízia smernice o energetickej efektivite budovy, kde dnes máme takmer nulové budovy z hľadiska spotreby energie. Do roku 2030 je však pripravená legislatíva, podľa ktorej musia byť v Európe budovy s nulovými emisiami, ktoré budú povinné. Dokonca štátne budovy to budú musieť mať zabezpečené už do roku 2027,“ uvádza Pavol Kukura
Veľký dopyt po bývaní zatiaľ brzdí zelené stavebníctvo
V našej krajine máme pomerne dobrý stav certifikovaných udržateľných administratívnych budov. „Všetky sú ale privátne, nemáme ani jednu štátnu, resp. verejnú udržateľnú budovu. Dôvod však môže byť ten, že ide len o nové budovy, pretože postaviť novú budovu je výrazne menej náročné než zrekonštruovať budovu do udržateľného štandardu. A v štátnom a verejnom sektore sa v ostatných rokoch nič nepostavilo,“ vysvetľuje expert, ktorý dodáva, že v privátnom sektore je ešte priepastný rozdiel medzi budovami administratívnymi resp. priemyselnými a bytovými komplexmi. Status udržateľných bytových domov nie je z marketingového hľadiska zatiaľ nijako potrebný.
„Na Slovensku máme len dva bytové domy, ktoré sú certifikované. Proces udržateľnej výstavby je pochopiteľne omnoho náročnejší. A v bytovej oblasti, hlavne v Bratislave, toto úsilie nie je potrebné, pretože všeobecný dopyt presahuje ponuku. Stáva sa aj to, že developeri v počiatočnom štádiu ohlásia certifikáciu, ale neskôr ju zrušia, pretože predajú byty aj bez toho,“ približuje situáciu Pavol Kukura. Riešením by mohla byť väčšia osveta medzi obyvateľmi. Pomôcť môže aj ponuka zvýhodnených finančných produktov, motivujúcich ľudí k tomu, aby preferovali udržateľné resp. energeticky efektívne bývanie, čo sa týka aj rekonštrukcií svojich bytov a domov.