Koľko peňazí stojí dobré námestie? Alebo o Fajnorovom námestí

Jana Németh v Denníku N píše o peripetiách tvorby verejných priestranstiev v Bratislave. Článok mapuje historický kontext, i záležitosti spojené s postupom po poslednej architektonickej súťaži. V nasledujúcich riadkoch prinášame niekoľko zaujímavých výňatkov. Celý článok si môžete prečítať na linku na začiatku odstavca.

...

Kedysi tam stál Landererov palác, trojpodlažný dom s dvoma krídlami, ktorý patril prvému bratislavskému kníhtlačiarovi. Štúrova ulica sa ešte nevolala Štúrova a pánovi Landererovi vo výhľade na Dunaj z jeho domu ešte nezavadzal žiaden starý ani nový most. Pod oknami mal utešený parčík a po uliciach sa preháňali konské záprahy. To sa písal rok 1760.

Šafárikovo námestie je také trochu čudné, zabudnuté, beztvaré miesto, ktoré zhmotňuje desaťročia nezáujmu o verejný priestor prakticky v akomkoľvek slovenskom meste. Teraz má po rokoch konečne plán, ktorý dokonca vzišiel zo súťaže. Na budúci rok by mal byť návrh parížskeho ateliéru Hansa-Michaela Földeaka už aj hotový. Zatiaľ má niekoľko prívlastkov: jednoduchý, zelený, rýchly a lacný. To, ako bude napokon vyzerať, udá tón akejkoľvek ďalšej debate a vzťahu mesta voči verejnému priestoru, a preto je rozhodujúce, aby bol napokon aj dobrý, transparentný, funkčný a aspoň trochu progresívny. Môže takým vôbec byť?

„Keď dostanete ako východisko málo času a málo peňazí, máte iba jednu možnosť, ako zadanie spracovať: ako ľahký projekt bez veľkej hmoty,“ hovorí Hans-Michael Földeak. Súťaž na revitalizáciu Šafárikovho námestia a Fajnorovho nábrežia, ktorú Staré mesto vyhlásilo v januári, našiel na webe a neváhal. Od začiatku si stanovil jasný cieľ – bude sa striktne držať podmienok – a to mu dovoľovalo urobiť celý projekt pomerne jednoducho.

Súťaž na Šafárikovo námestie (o súťaži sme podrobne informovali, odkazy nájdete pod článkom) nevyhral, skončil ako druhý v poradí za ateliérom 2021, ktorého návrh v spolupráci s Labak-om získal najviac hlasov od poroty. Földeak však získal prvé miesto v časti zadania na Fajnorovo nábrežie. Realizovať ide napokon obe časti. Mesto sa totiž s ateliérom 2021 (víťazom súťaže) nedohodlo na obchodných podmienkach, čo v preklade znamená na peniazoch.

Földeak ponuku prijal, napokon, dostal tak možnosť urobiť celé územie od Šafka až po dunajské nábrežie, čo vôbec nie je na zahodenie.

Idea je to dobrá, ľahko uchopiteľná, zelená. To, či bude fungovať, ovplyvňujú dva faktory: v čo najkratšom čase musí dôjsť aj k práci na Fajnorovom nábreží a čo je hlavné – nemôže z toho vo finále trčať pocit, že je to len lacná náhradka za niečo lepšie.

Keď ide o peniaze

Tento pocit, žiaľ, vznikol v momente, keď sa ateliér architektov 2021, ktorý súťaž na Šafko vyhral, s mestom nedohodol. Podstata problému má podľa Petra Lényiho z 2021 širší rozmer, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

To, že Staré mesto na Šafárikovo námestie a Fajnorovo nábrežie vôbec vypísalo súťaž architektonických návrhov, bol v slovenských podmienkach tak trochu zázrak. Prekvapením už však nebolo, že súťažné podmienky odradili viacero architektov. Mesto chce totiž námestie obnoviť za 300-tisíc eur, honorár na všetku projektovú dokumentáciu pre ateliér stanovilo na 18-tisíc eur, čo je dosť málo.

„Prihlásili sme sa, ale od začiatku sme si povedali, že náš návrh nebudeme ohraničovať výškou investície zo strany mesta. Nepovažovali sme ju za vhodnú. Chceli sme urobiť návrh, o akom sme presvedčení, že je dobrý a namieste. Investičný náklad sme teda prekročili, ale zdalo sa nám, že jeden z ekonomicky najsilnejších regiónov by to mal zvládnuť,“ hovorí Lényi.

Porota rozhodla, že ich projekt bol najlepší. Začali sa rokovania s mestom. Ateliér nechal podrobne oceniť projekčné práce a vyšlo mu z toho to, čo už tušil. Že namiesto 18-tisíc potrebuje aspoň 32-tisíc. „Vôbec nešlo o to, že by sme neboli ochotní urobiť to za nižšiu sumu, my sme toho neboli schopní. Je to honorár pre celý tím ľudí, od vodárov, elektrikárov, inžinierov až po administratívu, a nie je dôvod, prečo by to títo ľudia mali robiť zadarmo,“ vysvetľuje Lényi.

Mestu navrhovali aj rôzne kompromisné riešenia, na ničom sa však nedohodli. „Bol to stret dvoch legitímnych názorov – im išlo o hospodárnosť, nám išlo o výsledok, pri ktorom by bol rozdiel pár tisíc eur o päťdesiat rokov úplne zanedbateľný. Nestretli sme sa, a myslím, že je to škoda pre všetkých,“ hovorí Lényi.

Staré mesto sa stroho obhajuje tým, že ceny za projektovú dokumentáciu a realizáciu sú stanovené finančnými možnosťami mestskej časti a jej snahou je rozpočet dodržať.

Pozn. redakcie ARCHINFO: Zaslúži si mesto kvalitné mestské priestory, keď nie je ochotné venovať primeranú (aj ekonomickú) pozornosť koncepčným etapám, ktoré tvoria zlomok z ceny nákladov na realizáciu? Nemali by sa dlhodobo, s dostatočným predstihom pred akoukoľvek investíciou riešiť všetky mestské priestory - nielen občas a niektoré (česť výnimkám, ako bola architektonická súťaž ktorá iniciovala aj tento článok)? Každý rok sa v Bratislave (i iných slovenských mestách) investujú obrovské prostriedky na úpravy verejných priestranstiev. Aj sa minú na rôzne objekty, bagre, betón, asfalt ... niekedy aj zeleň. Koľko však z toho ide na "rozum". Na návrh, koncepciu, hľadanie čo najkvalitnejšieho a najkultivovanejšieho riešenia? 

Viac sa dočítate v originálnom článku.

P.S.: Rozhovor s Hans-Michael Földeakom si môžete prečítať zas tu.