STUDIO ALCHIMIA – MOBILE INFINITIVO - MILANO 1981

K objektom pristupujem akoby to boli ľudské bytosti; rozosmievam ich.
- Alessandro Mendini

Tvorivá post-radikálna skupina Stúdio Alchimia Milano, často zatienená ikonoklasickou skupinou Memphis, sa stala referenčným bodom pre všetko, čo je v dizajne radikálne. Výrazne prispela k postmodernému  hnutiu v Taliansku. Koncepčné, umelecké a odvážne návrhy kolektívu zasiali semená a pripravili pôdu pre mladšie Studio Memphis Milano. Alchimia ovplyvnila generácie dizajnérov, ktorí ju nasledovali. Na rozdiel od Memphisu, ktorý bol internacionálny, boli zakladajúci členovia Alchimie všetko iba talianskej národnosti, ktorých avantgardná tvorba tvorí vrchol zberateľských aktívít v tak súkromných ako i v komunálnych svetových galériách. Spoločnosť Alchimia bola založená v roku 1976 súrodencami Alessandrom a Adrianou Guerierro v Miláne s víziou prvých návrhov pre „zhmotnenie niečoho, čo neexistuje“. V krátkom čase sa v kolektíve vyprofilovali dve ústredné osobnosti Alessandro Guerierrro a Alessandro Mendini, ktoré svoje aktivity smerovali „proti dizajnu“ (t.j. proti Bauhausu) vznikajúce v Miláne od konca 60. rokov. Zvlášť Mendini bol jedným z najvýraznejších teoretikov a obhajcov hnutia, ktorý koncipoval víziu hnutia v Manifeste Alchimie.

Manifest dizajn študia Alchimia

Pre skupinu Alchimia je dnes dôležitý samotný akt „kreslenia“. Kresliť, znamená proces vytvárania znakov, no neznamená „navrhovať“, ani „projektovať“: čo je slobodné a nepretržité vyjadrovanie myslenia, ktoré je vizuálne. „Motivované“ hnutie.

Alchimia ako skupina, ktorá tvorí kresby, interpretuje svoju úlohu ako poskytnúť druhým dôkaz „sentimentálneho myslenia“. Motivácia práce nespočíva v jej praktickej účinnosti, „krása“ predmetu je v láske a mágii, s akou je navrhovaná v jeho duši. Alchimia verí, že dnes muž i žena žijú v turbulentnom a nevyrovnanom stave, pričom ich životy sú charakterizované „detailami“: organizačnými, ľudskými, priemyselnými, politickými, kultúrnymi fragmentami...

Prechodné obdobie, v ktorom ich oboch zviera nedefinovaný strach zo straty mnohých hodnôt, ktoré boli kedysi považované za absolútne. Je nevyhnutnosťou znovu nájsť seba samého a Alchimia pracuje na hodnotách, ktoré sa považujú za negatívne: na slabosti, prázdnote, absencii bytia a hĺbky, ktoré dnes ustupujú tomu, čo je na povrchu, plné a násilné, ako veci, ktoré sa majú odstrániť. Ak prechodná povaha týchto čias neumožňuje istotu, a ak sa dokonca zdá, že filozofia zavrela dvere do budúcnosti, ak nie je možné predstaviť si všeobecnú a racionálnu transformáciu, skupina Alchimia sa sústreďuje na seba a hľadá detaily myslenia, zámerne iba signalizovať jeho básnické povolanie. Akt introverzie, minimálna tvorivá vôľa sa dosahuje mimo dosahu úsudku. Toto je „nová morálka“ Alchimie.

Alchimia sa nezaujíma o disciplíny, ak sú tieto posudzované podľa ich vlastných pravidiel. Dôležitejšie je preskúmať tie veľké prázdne miesta medzi nimi. V Alchimii sa nesmieš pustiť do sochárstva, architektúry, maľby, úžitkového umenia, divadla alebo niečoho iného. Projekt funguje nejednoznačne mimo seba, v stave odpadu, disciplinárnej, rozmerovej a koncepčnej ľahostajnosti: projekt je iba cvičením na kreslenie.

Alchimia verí, že pamäť a tradícia sú dôležité. Nová kresba je však bez rétorických duchov, zmrazených a dekantovaných Alchimiou vo formálnom a kaleidoskopickom štýle.
Alchimia verí v špecializáciu: „zmätené“ metódy tvorby a výroby môžu žiť bok po boku;  remeslá, priemysel, informatika, nové a zastarané techniky a materiály.

Alchimia verí v koncept „variácie“. Vzhľadom na nedostatočnosť kresby tvárou v tvár svetu sa samotná kresba stáva pokračovaním, bez začiatku, ani konca, bez uspokojenia. Jazykové a behaviorálne hry sa prelínajú, kombinujú a nekonečne opakujú v dvojrozmernom a trojrozmernom obrázku nakresleného objektu v systéme usporiadanej poruchy, platného iba „v sebe“. Vizuálna stránka prekonáva svoje kultúrne dedičstvo a presahuje rámec motivácie. Hodnotný obraz je očistený, zmrazený a „odstránený“ z umelcovej antropologickej a rituálnej váhy. Bezcieľne putovanie Fantázie vytvára reprezentačný mechanizmus vo večnom nútení človeka neustále prekresľovať obraz tohto sveta a jeho ozdobného pôvodu, ktorého sa Alchimia zmocňuje.

Alchimia považuje objekty za „normálne“ aj „abnormálne“. Ich obyčajná stránka z nich robí súčasť každodenného života, reality a potreby anonymity, zatiaľ čo ich mimoriadna stránka ich odvádza smerom k potrebe neočakávaného, ​​náhodného, ​​rozdielu a priestupku. 

Alchimia vníma kresbu ako cyklus: všetko, čo bude, už bolo a individuálna predstavivosť, základ prežitia sveta, môže cestovať všetkými spôsobmi cez všetky kultúry a miesta, pokiaľ funguje ako zamilovaný.

Alchimia verí, že projekt je chúlostivá vec, ktorá si nevyžaduje svoju prítomnosť, ale pristupuje a jemne sprevádza tých, ktorí ho milujú, na ceste životom a smrťou.

- Alessandro Mendini 1985

Alchimia predstavuje svoju prvú kolekciu nábytku s plastovými fóliami kompozitných dosiek na výstave „Bau.Haus uno“ v roku 1978, ktorá predstavuje diela Ettore Sottsassa ml., Alessandra Mendiniho, Andrea Branziho, Trix & Roberta Haussmanna, UFO, Michele De Lucchiho a Paoly Navone. Pravdepodobne najslávnejší príklad diel štúdia je kreslo Proust (1978). Mieša celý rad vizuálnych jazykov, aby kritizoval tvrdé línie modernizmu. postoj proti historickým formám. Mendini, inšpirovaný láskou k impresionizmu francúzskeho autora Marcela Prousta, čalúnil ozdobenú stoličku z barokovej obrody z 19. storočia, ktorá bola celá ručne maľovaná. Proust má svoje miesto v publikácii 100 Majstrovských dielach z Vitra Design Museum Collection a možno ho nájsť v múzejných zbierkach po celom svete. Mendiniho pohovka Kandissi, menej známa, ale rovnako vizuálne pôsobivá(1976) a Redesigned Thonet Chair (1976) sú ďalšími príkladmi Mendiniho bujarého úsilia o objavovanie klasických vzorov.

Študio Alchimia rástlo v priebehu 70. rokov minulého storočia  a  nakoniec sa k nemu pridali okrem iných aj Ettore Sottsass a Michele de Lucchi. 

V roku 1979 výstava „Bau.Haus due“ popri prácach starých členov zahŕňala textilné práce Daniely Puppy. Medzi hlavných členov Studia Alchimia patria dizajnéri Alessandro Guerriero , Alessandro Mendini, Bruno Gregori , Giorgio Gregori , Arturo Reboldi , Pier Carlo Bontempi a Carla Ceccariglia. Firmu riadili Adriana Guerriero-Reali, Tina Corti  a  Donatella Biffi. Dvaja nadaní a vysoko invenční architekti-dizajnéri sa nevedeli dohodnúť a zjednotiť v názore, či by sa ich experimentálne návrhy mohli vyrábať sériovo v priemyselnej produkcii. Dvojica, ktorá nedokázala prekonať svoje nezhody - Sottsass bol veľký a Mendini bol proti. Každý išiel svojou cestou. Sottsass založil Memphis v roku 1980 spolu so skupinou dizajnérov, ktorým sa Mendiniho filozofia dizajnu zdala príliš obmedzujúcou. Prezentácia na Benátskom bienále v roku 1980 bola reakciou na tieto snahy a poukázala do akej miery bola súčasná kultúra pripravená na radikálny dizajn. 

Vrchol týchto ocenení nastal v roku 1981, keď Studio Alchimia získalo prestížne ocenenie Compass d'Oro za svoj inovatívny prístup k výskumu dizajnu. Na rozdiel od štúdia Memphis sa Alchimia prezentuje na verejnosti i kolektívnymi prácami, čoho dôkazom je v roku 1981 výstava „Mobile Infinitivo – nedokončený nábytok“ ako jedna z mnohých sprievodných výstav veľtrhu nábytku v Miláne.

V rokoch 1980 až 1985 je Alessandro Mendini šéfredaktorom dizajnérskych časopisov Casabella, Modo a Domus. V roku 1982 Alessandro Guerriero a Alessandro Mendini  zakladajú prestížnu dizajnérsku školy Akadémie Domus a v roku 1984 zakladá Guerierro Nuova Alchimia so značkou Zabro.  Mendini do poslednej chvíle bojuje aby v disciplíne dizajnu dominovala sebe vlastná filozofia myšlienky. Jeho objekty sú bezpochyby futuristicko fantazijné a odvážne, ich cieľom je spochybniť bezduchosť, úzke definície funkcionalizmu a represívne normy dobrého vkusu.

V roku  1992  bola romantická aktivita Alchimie ukončená a tým sa jeho hrdinské dobrodružstvo skončilo.

Najzaujímavejšie bolo realizovať projekt MOBILE INFINITO v kolektíve viacerých autorov. Na konci každý z nás môže povedať, že bol dizajnérom, ale nikto nemôže povedať, že je autorom. Je to skutočne antihrdinský projekt – to sa mi páči. Ďalším dôvodom je, že išlo o akýsi spôsob znovuobjavenia „ vynikajúcej mŕtvoly“ v surrealistickom štýle.
- Alessandro Guerierro

Na jeseň 1983 v časopise Domus (kupoval som si ho ako študent od roku 1974 v predajni zahraničnej tlače na Leningradskej ulici v Bratislave za 80,00 Kčs) vyšiel komplexný článok o nových trendoch  tvorivých skupín Alchimia – Mobile Infinitiovi, Memphis a Alessi – Programma Sei. Starší kolega ma vyprovokoval, aby som ako jediný architekt z bývalej ČSSR, ktorý na vlastné oči videl exponáty štúdia Memphis, napísal informačný a osvetový článok do Výtvarného života. Po náročnej príprave farebných diapozitívov som priložil sprievodný text. Po dlhšom čase a niekoľkých urgenciách prišla z redakcie odpoveď, že môj príspevok je ideologicky nežiadúci a nie je v súlade so socialistickou morálkou moderného človeka. Takto zaúradovala štátna cenzúra. Neprináleží mi s odstupom času porovnávať ani hodnotiť. No nedá mi aby som si nezaspomínal na turbulentné 80. roky, ako mnoho mojich rovesníkov. Tvorivá skupina Alchimia so svojom negatívnym postojom k medzivojnovému Bauhausu, so svojským radikálnym, filozofickým postojom k výtvarnej tvorbe definovanej v manifeste, ostrým bojom proti masovej priemyselnej produkcii a malomeštiackej konzumnej spoločnosti sa nedostala do povedomia verejnosti tak, ako skupina Memphis. V čase jej tvorivého vrcholu, v našich končinách tobôž, Tu dlhé desaťročia bolo nežiadúce sa grupovať do skupín, búrať estetické a pedagogické normy, mať vlastnú filozofiu a písať manifesty.....

Ing. arch. Gürtler Andrej
október 2021
Bratislava

Zdroj:
https://www.casatigallery.com/designers/studio-alchimia/