Príprava komplexnej obnovy NKP mestského opevnenia v Trnave – pilotný projekt Katedry UNESCO pre obnovu architektonického dedičstva na STU v Bratislave (1. etapa)

Historické mesto Trnava je okrem sakrálnych objektov známe aj vzácnou tehlovou rano-stredovekou architektúrou, ktorá sa od 80. rokov 20. storočia prezentuje tak pri obnove meštianskych domov, ako aj pri obnove unikátneho systému mestského opevnenia, ktorý na svoju dobu patril k výnimočným v  strednej Európe. Miera zachovania hradbového opevnenia je jedinečná z hľadiska európskeho kontextu a z tohto dôvodu je dlhodobo predmetom vysokého záujmu o jeho obnovu tak zo strany odborníkov, ako aj vedenia mesta. Z uvedených dôvodov zadalo Mesto Trnava v roku 2021 vypracovanie koncepčného materiálu “Predprojektová príprava pre komplexnú obnovu mestského opevnenia v Trnave“. Jedná sa o viacetapový projekt, spracovávaný ako pilotný projekt Katedry UNESCO pre obnovu architektonického dedičstva (Interdisciplinárny prístup pri obnove architektonického dedičstva – nástroj kultúrnej udržateľnosti). Katedra bola akceptovaná na Sekcii pre vyššie vzdelávanie UNESCO v Paríži až v januári 2022, ale už dva roky vykonáva aktivity, ktoré sa zaoberajú špecifickými projektmi súvisiacimi s obnovou architektonického dedičstva. Autorský kolektív preto pozostával z odborníkov z Fakulty architektúry a dizajnu a Stavebnej fakulty STU Bratislava, ktoré tvoria odborné jadro predmetnej Katedry UNESCO.

Projekt pozostáva z viacerých etáp. Prvá etapa bola spracovaná ako “Predprojektová príprava pre komplexnú obnovu mestského opevnenia v Trnave – časť architektúra (1. etapa)“ v Bellušových ateliéroch na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Hlavným koordinátorom projektu je doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. (Katedra architektúry SvF STU Bratislava - Katedra UNESCO pre obnovu architektonického dedičstva na STU). Autorský kolektív tvoria Ing. Jakub Hanzl, Ing. Martin Poliak, KARCH SvF STU Bratislava a doc. Ing. arch. Eva Vojteková, PhD. FAD STU Bratislava. Ďalšie etapy sa spracovávajú následne, počíta sa s druhou aj treťou etapou návrhu koncepčnej obnovy.

Obnova mestského opevnenia prebieha od začiatku 20. storočia. Do 80. rokov 20. storočia sa problémy obnovy týkali najmä riešenia havarijného stavu a odvrátenia hrozby zrútenia niektorých narušených úsekov. V tomto období boli preto využívané najmä konsolidačné metódy obnovy. Daný stav zotrvával až do 80. rokov, kedy sa začala na čiastočne zachované fragmenty nadzemných častí MO využívať ojedinelá metóda obnovy architektonizovanej ruiny. Vďaka profesionalite odborníkov, ktorí ju v danom období aplikovali, sa vyznačuje výnimočnou kvalitou prevedenia tak z hľadiska pamiatkového ako aj architektonického. Autorom tohto ojedinelého princípu obnovy tehlovej ruiny je Ing. arch. Ivan Staník (bývalý hlavný metodik KPÚ Bratislava). Touto metódou sa jednotne obnovovali jednotlivé objekty opevnenia. Po dlhoročných výskumoch bolo možné konštatovať, že stredoveká etapa, ktorá sa v stave ruiny prezentuje, bola koncipovaná ako pravidelný princíp typových veží, bášt a kurtín, rozmiestnených v relatívne rovnakých rozostupoch, rešpektujúcich zásady stredovekej obrany mesta na obdĺžnikovom pôdoryse. Atypické boli iba predbránia a neskoršie barbakany. Z uvedeného dôvodu bolo možné aplikovať rámcovú metódu architektonizovanej ruiny na čiastočne zachované objekty typových veží, ktoré  (ak sa aj nezachovali v dostatočnej miere), bolo možné analogicky obnoviť podľa ostatných zachovaných objektov tohto typu [2].

V 90. rokoch už bolo možné regulovať princípy obnovy celého mestského opevnenia aj s jeho priľahlými časťami priekop, či hradbovej uličky vo vnútri hradieb. Regulačný materiál vypracovaný v 90. rokoch [3] umožnil následnú realizáciu jednotlivých častí opevnenia. Zistilo sa však, že regulatívy obnovy neboli dostatočne podrobne navrhnuté na to, aby sa počas realizácie jednotlivých častí zachoval jednotný architektonický princíp, nakoľko bolo zrejmé, že pri dotváraní zaniknutých častí už budú potrebné aj architektonické zásahy. Postupným obnovovaním tohto unikátneho opevnenia sa jeho atraktivita zvyšovala, čo spôsobilo aj zvyšovanie nárokov na jeho intenzívnejšie využitie v súvislosti s priľahlými územiami a ich väzbami na okolie mesta.

Predmetná 1. etapa predprojektovej prípravy pre komplexnú obnovu mestského opevnenia v Trnave nadviazala na už spracované koncepčné materiály [1, 3] a zároveň upresnila predstavu o dotvorení ostávajúcich neobnovených častí opevnenia tak, aby pokračovali v jednotnej línii obnovy z hľadiska metodického ako aj architektonického. Koncepčný materiál variantne rieši architektonické návrhy jednotlivých objektov v zmysle intenzívnejšieho využitia potenciálu unikátneho opevnenia, vymedzujúceho historické jadro od ostatnej časti mesta.

Podkladom pre vypracovanie 1. etapy obnovy mestského opevnenia bolo digitálne zameranie celého MO aj s priľahlými územiami tak v 2D ako aj 3D výstupoch, ktoré bolo vypracované doc. Ing. Marekom Fraštiom, PhD. a doc. Ing. Mariánom Marčišom, PhD. z Katedry geodézie zo Stavebnej fakulty STU Bratislava. Predmetom samotnej predprojektovej prípravy bol aj návrh kategorizácie objektov celého mestského opevnenia podľa zvolenej metódy obnovy, návrh odporúčaní a variantné návrhy tých častí opevnenia a jeho priľahlého územia, na ktoré síce je stanovená rámcová metóda pamiatkovej obnovy, ale konkrétna predstava o prezentácii je nejednoznačná. Špecifickým problémom je návrh prezentácie zaniknutej južnej časti mestského opevnenia pri City Aréne, kde sa počíta s realizáciou náznaku časti opevnenia prostredníctvom reverzibilného kovového umeleckého diela v architektúre. Miera prezentácie zaniknutého úseku južnej časti mestského opevnenia bola v materiáli riešená variantne. Návrhy rešpektovali a čiastočne aktualizovali už spracované Zásady ochrany a obnovy MO [4], ako aj Územný plán CMZ - Zmena 01/2019 ÚPN CMZ TT [5]. Počas hľadania variantov riešení vybraných objektov MO sa na vizualizáciu využívali už zhotovené 3D zobrazenia z geodetického zamerania. V rámci tejto etapy sa riešili lokality brán (vychádzajúce už z princípov obnovenej Dolnej brány), južný úsek s areálom Západoslovenského múzea a amfiteátra, priestor juhozápadného nárožia pri Evanjelickom kostole a Krajskom súde s nevyužitou výpadovou bránkou a priestor severozápadného nárožia so zaniknutou vežou pri Koniarkovej galérii.

Predmetom riešenia v ďalších etapách bude podrobný návrh regulatívov a návrh vzorkovníka. Podrobné regulatívy obnovy riešené v architektonickej aj urbanistickej dimenzii by sa mali premietnuť do platného ÚPN CMZ Trnavy, čím by sa stali záväznými pre nasledovné stavebné aktivity v rámci mestského opevnenia a jeho priľahlého územia. Súčasťou tejto etapy by mal byť aj návrh jednotného informačného systému, návrh prezentácie hradbovej uličky spevnenými plochami, obnova priekop formou parkov (vo vybraných polohách aj s náznakom vody). Návrh regulatívov bude skoordinovaný s riešením dopravy a funkčným využitím priľahlých priestorov.

V ďalšej etape sa počíta sa a s vyhotovením vzorkovníka materiálov, dizajnu nových zásahov a atypických technologických riešení , ktoré sa budú jednotne využívať v rámci obnovy celého opevnenia. Takýto vzorkovník dlažieb a prvkov mobiliáru bol vyhotovený na nádvorí radnice kvôli efektívnej realizácii verejných priestorov MPR Trnava ako výstup koncepčného materiálu, vypracovaného kvôli zjednoteniu návrhu obnovy verejných priestorov celého historického jadra Trnavy [1].

Práca bola vzhľadom na rozsiahly problém  náročná na koordináciu a grafickú ilustráciu pri hľadaní základných východísk, ako aj konkrétnych riešení. Návrhy obnovy vybraných častí riešených v 1. etape boli riešené variantne a pravidelne konzultované zástupcami KPÚ Trnava a objednávateľom MsÚ Trnava. Ďalšie etapy prác budú stanovené na základe priorít KPÚ Trnava a MsÚ Trnava.

O výsledkoch ďalších etáp tohto špecifického projektu budeme v blízkej budúcnosti tiež informovať.

doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
doc. Ing. arch. Eva Vojteková, PhD.

Použitá literatúra:

1. Architektonicko-urbanistická štúdia koncepcie architektonicko-priestorového dotvorenia mestských priestorov MPR a OP Trnava (G+G Projekt, Gregorová, Gregor, Ondrejková a kol.), 2016
2. STANÍK, Ivan: Pôvodný zámer výstavby stredovekého opevnenia Trnavy a jeho postupná realizácia. Trnava a počiatky stredovekých miest, Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, 12, Trnava 2009
3. Návrh konceptu pamiatkovej obnovy a revitalizácie hradbového systému MPR Trnava (G+G Projekt, Gregorová, Staník a kol. 1997)
4. Zásady ochrany, obnovy a prezentácie trnavského mestského opevnenia (KPÚ Trnava, Grznár), 2019
5. ÚPN CMZ - Zmena 01/2019 ÚPN CMZ TT. Záväzná časť VZN č.57. Dostupné online: https://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment2/ourak/ourak_vzn_57_zmeny.pdf. Smerná textová časť a výkresy. Dostupné online: https://www.trnava.sk/sk/clanok/uzemny-plan-cmz