Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Antonín Raymond, pôvodne Antonín Reimann, sa narodil v roku 1888 na Kladne. Od roku 1903 žila rodina v Prahe, kde absolvoval reálku a začal študovať na odbore architektúry pražskej techniky. Štúdium však nedokončil a po zložitých rodinných pomeroch odišiel koncom roku 1910 do USA. Tu sa v roku 1914 oženil so svojou osudovou ženou Noémi. Cez jej kontakty sa dostal do ateliéru F.L. Wrighta. Prvú svetovú vojnu strávil v Európe a v roku 1919 sa vrátil do USA, do Wrightovho ateliéru. V roku 1920 poveril Wright Raymonda vykonávaním autorského dozoru na stavbe hotela Imperial v Tokiu. Tam si otvoril samostatnú kanceláriu. Zemetrasenie v Tokiu v roku 1923 radikálne zmenilo život v Japonsku. Len v Tokiu zahynulo okolo 45.000 ľudí. Celé mesto prestalo existovať. Iba hotel Imperial zostal stáť. Odvtedy získal Raymond dôveru Japoncov a množstvo zákaziek. Pôsobil v Japonsku do roku 1937.
Cez druhú svetovú vojnu žil v USA a v tých rokoch začal u neho pracovať slovenský architekt Ladislav Rado. Od roku 1946 bol Rado Raymondovým partnerom a viedol ateliér v USA. Antonín Raymond odi šiel na základe pozvania MC Arthura budovať Japonsko, kde žil striedavo až do smrti. Spolu s Radom realizovali v rokoch 1948 – 52 budovu Reader´s Digest v Tokiu, ktorá bola označovaná ako prvá európska stavba v Japonsku. Antonín obnovil svoj úspešný ateliér v Tokiu. V tých rokoch pracovali u neho aj budúci významní japonskí architekti Joshimura a Maekava. Dokonca aj Kenzo Tange strávil krátku dobu v jeho ateliéri.
Antonín Raymond sa preplietal od začiatku svojej tvorby medzi štýlmi, ktoré by mohli vyhovovať jeho zámeru Práve v tých rokoch sa dial prerod architektúry od klasiky a secesie k moderne. Najprv to bola neogotika pri Woolworth mrakodrape v New Yorku. Potom Hoffmannova geometrická secesia, Peretovský konštruktivizmus a od začiatku tridsiatych rokv aj čistý funkcionalizmus. Na jeho tvorbe zanechal stopy aj štýl F.L. Wrighta, tradičná japonská architektúra či valašská ľudová architektúra. Po druhej svetovej vojne dospel pri sakrálnych objektoch k ponímaniu domov ako jedinečných sochárskych objektov. Od dvadsiatych rokov ovládal prácu s betónom preto mu bol v povojnových rokoch blízky brutalizmus.
Spolok architektov Slovenska pripravil v roku 2011 výstavu o živote a diele architekta Ladislava Rada. Profesor Peter Lizoň spracoval podklady pre výstavu a katalóg. Zorganizoval dve výstavy Radovho diela v USA. Vďaka jeho osobným kontaktom a výskume sme získali informácie o jeho diele. Teraz po oslovení k spolupráci sme doporučili Galérii Jaroslava Frágnera kontaktovať profesora Lizoňa k spracovaniu príspevku do katalógu o spolupráci týchto dvoch architektov. Súčasne sme poskytli fotografie Radových prác s portrétom pre katalóg. Vďaka spolupráci SAS a GJF sa aj česká verejnosť dozvedela o významnom slovenskom architektovi, ktorý so svojim štúdiom, praxou u Bohuslava Fuchsa, štúdiom u Waltera Gropia a dlhoročnou spoluprácou s Antonínom Raymondom v USA a Japonsku, šíril odkaz československej modernej architektúry po svete.
J.M. Bahna