Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Antonín Raymond, pôvodne Antonín Reimann, sa narodil v roku 1888 na Kladne. Od roku 1903 žila rodina v Prahe, kde absolvoval reálku a začal študovať na odbore architektúry pražskej techniky. Štúdium však nedokončil a po zložitých rodinných pomeroch odišiel koncom roku 1910 do USA. Tu sa v roku 1914 oženil so svojou osudovou ženou Noémi. Cez jej kontakty sa dostal do ateliéru F.L. Wrighta. Prvú svetovú vojnu strávil v Európe a v roku 1919 sa vrátil do USA, do Wrightovho ateliéru. V roku 1920 poveril Wright Raymonda vykonávaním autorského dozoru na stavbe hotela Imperial v Tokiu. Tam si otvoril samostatnú kanceláriu. Zemetrasenie v Tokiu v roku 1923 radikálne zmenilo život v Japonsku. Len v Tokiu zahynulo okolo 45.000 ľudí. Celé mesto prestalo existovať. Iba hotel Imperial zostal stáť. Odvtedy získal Raymond dôveru Japoncov a množstvo zákaziek. Pôsobil v Japonsku do roku 1937.
Cez druhú svetovú vojnu žil v USA a v tých rokoch začal u neho pracovať slovenský architekt Ladislav Rado. Od roku 1946 bol Rado Raymondovým partnerom a viedol ateliér v USA. Antonín Raymond odi šiel na základe pozvania MC Arthura budovať Japonsko, kde žil striedavo až do smrti. Spolu s Radom realizovali v rokoch 1948 – 52 budovu Reader´s Digest v Tokiu, ktorá bola označovaná ako prvá európska stavba v Japonsku. Antonín obnovil svoj úspešný ateliér v Tokiu. V tých rokoch pracovali u neho aj budúci významní japonskí architekti Joshimura a Maekava. Dokonca aj Kenzo Tange strávil krátku dobu v jeho ateliéri.
Antonín Raymond sa preplietal od začiatku svojej tvorby medzi štýlmi, ktoré by mohli vyhovovať jeho zámeru Práve v tých rokoch sa dial prerod architektúry od klasiky a secesie k moderne. Najprv to bola neogotika pri Woolworth mrakodrape v New Yorku. Potom Hoffmannova geometrická secesia, Peretovský konštruktivizmus a od začiatku tridsiatych rokv aj čistý funkcionalizmus. Na jeho tvorbe zanechal stopy aj štýl F.L. Wrighta, tradičná japonská architektúra či valašská ľudová architektúra. Po druhej svetovej vojne dospel pri sakrálnych objektoch k ponímaniu domov ako jedinečných sochárskych objektov. Od dvadsiatych rokov ovládal prácu s betónom preto mu bol v povojnových rokoch blízky brutalizmus.
Spolok architektov Slovenska pripravil v roku 2011 výstavu o živote a diele architekta Ladislava Rada. Profesor Peter Lizoň spracoval podklady pre výstavu a katalóg. Zorganizoval dve výstavy Radovho diela v USA. Vďaka jeho osobným kontaktom a výskume sme získali informácie o jeho diele. Teraz po oslovení k spolupráci sme doporučili Galérii Jaroslava Frágnera kontaktovať profesora Lizoňa k spracovaniu príspevku do katalógu o spolupráci týchto dvoch architektov. Súčasne sme poskytli fotografie Radových prác s portrétom pre katalóg. Vďaka spolupráci SAS a GJF sa aj česká verejnosť dozvedela o významnom slovenskom architektovi, ktorý so svojim štúdiom, praxou u Bohuslava Fuchsa, štúdiom u Waltera Gropia a dlhoročnou spoluprácou s Antonínom Raymondom v USA a Japonsku, šíril odkaz československej modernej architektúry po svete.
J.M. Bahna