Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Architekti a politika.
Bohumil Kováč
K napísaniu tejto krátkej úvahy ma viedol pohľad na kandidátske listiny na primátorov, starostov a poslancov v komunálnych voľbách, ktoré sa nedávno uskutočnili. A hlavne ich výsledok, keď mnohí tieto pozície na základe hlasov voličov, medzi nimi určite aj mnohých architektov zaujmú. V prvom rade im treba všetkým poblahoželať a v tejto práci pre verejný záujem popriať úspech, veľa zdravia a dobrých vzťahov.
Svedčí to o tom, že architekti majú záujem veci verejné aj aktívne ovplyvňovať. Je to úplne v súlade Etickým poriadkom SKA, kde záverečné ustanovenie čl.3 autorizovaným architektom ako povinnosť ukladá a „...zapájať sa vhodným spôsobom do občianskych aktivít ako občan i odborník, vo svojich postojoch rešpektuje ľudské práva a podporuje verejné povedomie o architektúre, urbanizme a územnom plánovaní a šírenie dobrého mena architektúry a architektov.“
Diela architektúry a urbanizmu sú nielen odrazom majstrovstva svojich autorov, ale aj odrazom spoločensko-ekonomických pomerov. My architekti práve preto citlivejšie vnímame otázky štátnej a komunálnej politiky, pretože sa priamo alebo nepriamo dotýkajú našej profesie. Je preto úplne pochopiteľné, že sú to aj architekti, ktorí sa uchádzajú o miesta v politike. A dúfam, že architekti sa aj vo väčšej miere ako je bežný štandard zúčastňujú volieb aj ako voliči.
Pozitívne doklady o činnosti architektov v komunálnej politike nachádzame aj v minulosti. O kladnom výsledku pôsobenia architekta na čele mesta svedčí napr. príklad Milana Hladkého, za ktorého primátorovania v Bratislave (1964-9) bol na tú dobu prijatý mimoriadne progresívny Beňuškov územný plán, ktorý založil súčasnú koncepciu hlavného mesta a najmä ho zviditeľnil vyhlásením medzinárodnej súťaže na Petržalku (1966).
Konferencia Urbanizmus a politika v roku 1995, ktorá sa uskutočnila v Bratislave, sumarizovala prvé skúsenosti odboru urbanizmus, ktorý u nás spadá do odborných spôsobilostí architekta, s veľkou či malou politikou po r.1989. Poukázala na vzájomnú spätosť urbanizmu a politiky, ale aj na potrebu zachovania osobnej odbornej slobody architektov.
Na rozdiel od poslancov sa našim kolegyniam a kolegom primátorom, starostom či starostkám stane zvolenie ich novým povolaním. Vzniknú tak medzi nami aj nové vzťahy. Tu ale prijmime spoločnú výzvu - architektonická komunita a poslanci-architekti, buďme stavovsky korektní a uvážliví voči architektom primátorom či starostom. Platiť to bude samozrejme aj naopak. Aby na nás nepoukazovali v spoločnosti ako na nesúdržnú a rozhádanú komunitu. Tým nevyzývam k falošnej kolegialite, ale aby naše vzájomné práva na pluralitu názorov ostali v rámcoch etiky vzájomných vzťahov. Aby tak bolo šírené naše dobré meno, lebo vieme že žiaľ nie vždy nás spoločnosť vníma kladne...
Od našich volených zástupcov očakávame podporu záujmov architektonickej a urbanistickej kvality, ktorej tézy chceme presadiť slovami architektonickej politiky. Očakávame podporu legislatívneho ukotvenia pozícií mestských (hlavných) architektov alebo podobných inštitúcií. Ďalej je to podpora a iniciatíva pri vypisovaní architektonických a urbanistických súťaží. V tomto zasa môžu očakávať našu podporu. Máme šancu ukázať, že aj verejný priestor - zrkadlo našich miest - bude vyzerať tak ako sa patrí na mesto, obec či mestkú časť, na čele ktorých stojí architekt.
Kolegyne a kolegovia architekti v komunálnej politike iste zistia, že to nebude len o architektonickom obraze obce či mesta, ale aj o fungovaní iných viditeľných ale aj menej neviditeľných vecí, ktoré síce s architektúrou a urbanizmom nesúvisia, ale sú pre život mesta dôležité. Okrem hájenia verejného záujmu budú na svojich postoch súčasne nepriamo aj reprezentatami našej architektonickej komunity. Preto bude veľmi dôležité, že keď o štyri roky príde chvíľa verejného odpočtu sľubov a plánov, aby spoločnosť slovo „architekt“ vyslovovala s úctou a rešpektom a aby sa potvrdila prejavená dôvera. To je veľký záväzok a zodpovednosť architekta v politike aj voči svojmu profesijnému stavu. Ale je to aj záväzok nás ostatných im v tom pomáhať, je to náš spoločný záujem.
Architektom na neľahkej ceste v komunálnej politike okrem úspechu želajme tiež, aby v nej ich tvorivá duša architekta neutrpela, ale naopak, aby oni vdýchli politike nový a kreatívny dych.