Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Porota ocenila predovšetkým polyfunkčnú urbanistickú štruktúru, ktorá ma potenciál stať sa rozšírením centra Bratislav. Navrhovaná zástavba je sebestačná a bohatá na verejné priestory. Dôležitým bodom práce bolo zakomponovanie národných kultúrnych pamiatok do návrhu riešeného územia
Prácu predstavujeme s upraveným autorským textom:
História územia
Prístav je dnes jedným z posledných zvyškov najstaršej priemyselnej zóny v Bratislave. V 70. rokoch tu bolo viac ako 20 menších tovární. Práve blízkosť Dunaja prirodzene súvisela so vznikom priemyselnej zóny, plavba mala dlhoročnú tradíciu. Ľavostranné nábrežie prešlo zásadnou zmenou v poslednom desaťročí 19. storočia.
Po vzniku Československej republiky to bola spolu s Komárnom práve Bratislava, ktorá prevzala úlohu centrálnych lodeníc a prístavov. Rozvoj bratislavského prístavu sa sústredil na vybudovanie bazénov a rozširovanie železničnej siete, neboli tu žiadne skladiská ani žeriavy alebo prekladacie zariadenia. Najväčšiu slávu prístavu prerušilo bombardovanie rafinérie Apollo v roku 1944. Bomby zasiahli aj prístav a potopili takmer všetky lode. Z celkovej dunajskej flotily ostalo necelých desať plavidiel. Škody vznikli aj v Dome lodníkov a dielni.
Po vojne začalo z prístavu postupne ubúdať na úkor inej výstavby. Hodnotná budova Skladu č. 7 je dnes na konci nábrežnej promenády nákupného centra Eurovea. Rekonštrukciu skladu nedokončili ani po ôsmich rokoch od jej začatia. Ešte v 90. rokoch tu chceli zriadiť pobočku Technického múzea, ani túto príležitosť sa však Bratislave nepodarilo využiť.
V priestore medzi dnešným Slovenským národným múzeom a Mostom Apollo vznikol priestor na kotvenie asi 250 lodí. Na také malé mesto, akým bol vtedajší Prešporok (menej než 100-tisíc obyvateľov), to bolo úctyhodné číslo. Uhorsko, ako časť vtedajšej cisárskej monarchie, sa finančne na rozvoji prístavu prakticky nepodieľalo. Jeho prevádzka a rozvoj boli v rukách súkromných paroplavebných spoločností.
Návrh
Zeleň
Zeleň je zastúpená formou línií a parkových plôch. Každá časť parkovej línie je priradená k rôznemu využitiu v rámci verejného priestoru. V širšom kontexte pás zelene prepája námestia, ktoré predstavujú lokálne kultúrne centrá.
Funkčné riešenie
V súčasnosti sa v území nachádza niekoľko objektov technického a priemyselného charakteru. Návrh počíta s asanovaním a relokáciou niektorých štruktúr a ich nahradením objektmi s mestotvornou funkciu. Súčasťou riešeného územia sú národné kultúrne pamiatky, zakomponované do priestoru ako aj historické prvky, ktoré svojím zachovaním a novým využitím prinášajú lokalite pridanú hodnotu. Navrhnutá časť by sa mohla stať prostredníctvom navrhovaných funkcií a mestskej štruktúry rozšírením centra Bratislavy.
Urbanistické riešenie
Riešenie sa zameriava na zvýšenie podielu zelene v území a na podporu verejných priestorov. tie sú radené v hierarchickom usporiadaní podľa doležitosti ich funkcie. Navrhnutá časť mesta by mala byť rozmanitá, udržateľná, polyfunkčná, prístupná zmenám, maximálne sebestačná a bohatá na verejné priestory, zeleň, šport, umenie a zábavu. Dôležitým bodom práce je zakomponovanie národných kultúrnych pamiatok do návrhu riešeného územia.
Doprava
Dopravné t'ahy v lokalite sú pomerne frekventované. Prístavná ulica je vnímaná ako tranzitná tepna a je výpadovkou na diaľnicu D1. Problémom územia je však stála nadradenosť automobilovej dopravy nad rozvíjajúcou sa cyklistickou a pešou dopravou. Električková trať v mieste Prístavnej a Košickej ulice je v návrhu uvažovaná ako mimoúrovňová. Koncepcia sa snaží odľahčiť vnútromestskú dopravu a obyvateľom zo satelitných obcí ponúka mestskú hromadnú dopravu ako jednu z možností prepravy do centra mesta. Vďaka lepšiemu prepojeniu mestských liniek a železnice dokáže mestská časť lepšie zvládnuť alarmujúci nápor automobilovej dopravy.
Súčasťou návrhu je systém podzemných garáží, aby bolo možné pokryť súčasný i novovzniknutý dopyt po voľných parkovacích miestach.
Kompletnú prácu vo formáte ISSUU si môžete prelistovať tu:
Podklady: Archtung a František Šeliga