Fenomén kultúrnej identity v procese kultúrne udržateľného rozvoja - aplikácia na území Južného Podhradia

Predstavujeme výňatok z dizertačnej práce Eriky Foltinovej, ktorá nám môže priblížiť viaceré zaujímavé informácie, ktoré nie každý pozná.

Úvod (doc. Ing. arch. Jana Gregoroá)

Ak chceme zaručiť objektívnu a realizovateľnú ochranu pamiatkovo chráneného územia, ktoré má rovnomerne zachovanú historickú štruktúru, a zároveň je narušená jeho najexponovanejšia časť, musíme toto územie podrobne analyzovať. Až na základe poznania môžeme stanoviť diferencovaný systém ochrany a obnovy a rozhodnúť sa pre „mäkký“ alebo „tvrdý regulatív“.

Historické jadro Bratislavy je už vyše päťdesiat rokov pamiatkovo chránené, ale, žiaľ, jeho súčasný stav nesvedčí o tom, že bol spôsob ochrany dostatočne účinný. Aby sme pochopili, čo sa v meste za posledné polstoročie dialo, pozrime sa na krátku rekapituláciu histórie jeho vzniku.

História vzniku mesta 

Pri hradisku na vrchu brala sa už začiatkom stredoveku začala formovať sídelná štruktúra využívajúca rovinný terén východne od horského masívu. V začiatočnom štádiu využívala inundačné územie Dunaja na svoju ochranu a opevnenie budovala iba v severovýchodnom oblúku v priamej nadväznosti na hrad. Neskôr koncom stredoveku sa vybudovaním hradieb po celom obvode mesto od hradu oddelilo. Na území medzi sídlom a hradom sa postupne vytvárali nove osady, neskôr mestské štvrte. V období baroka sa mesto rozrástlo o koncipované areály šľachtických sídiel so záhradami a cintorínmi a vytvára sa aj zárodok priemyselných enkláv, ktoré sa naplno rozvinuli v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Vznik výrobných zón sa v prvom štádiu viazal no vodný tok riečky Vydrica, kde sa začínalo rozvíjať najmä mlynárstvo. Neskôr sa industriálne zóny začínajú koncentrovať v blízkosti novovznikajúcej komunikačnej siete. Najväčší rozmach prišiel až s cieleným budovaním železničnej trate a postavením Starého mosta koncom storočia. Vytvoril sa tak prstenec závodov, nových mestských štvrtí východne od pôvodného jadra mesta. Jednou z významných lokalít sa stala oblasť medzi Zimným prístavom a Starým mostom (vtedy mostom Františka Jozefa 1.), kde podniky ťažili zo strategickej polohy pri Dunaji. Tu vyrástlo Kablo, Klingerova továreň, rafinéria Apollo, Mestská elektráreň a mnohé iné.

Fenomén kultúrnej identity v procese kultúrne udržateľného rozvoja

Aplikácia na území Južného Podhradia

Princípy a postupy:

- Overenie výberu územia – pocitová mapa
- Analýza podkladových materiálov súťaže regulatívy výskum Vydrica

Pocitová mapa

- Hodnotiaci proces
- Priradenie farby (podľa legendy) miestam na mape mesta

Najlepšie hodnotené miesta: - Hrad - Historické centrum - „zelené“ časti (parky, záhrady

Južné Podhradie

- Postupné formovanie identity a charakteru (pridávaním vrstiev)

- Pochopenie kontextu prostredia – potreba poznať historický vývoj a kultúru

Najvýznamnejšie vývojové obdobia lokality (schémy):

Južné Podhradie – zhodnotenie:

- najidentickejšia časť mesta (spolu s hradným návrším)

- podnož hradu (v diaľkových pohľadoch)

- architektúra reagujúca na podmienky lokality, funkčné a sociálne využitie

- hlavné identické znaky:

typ a charakter zástavby
väzba na Dunaj
dominanty – tradičné + novodobé, objemové + výrazové, významové

→ Charakteristický obraz mesta – hrad na brale + kompaktná podnož

→ Asanácia JZ časti podhradia – negatívny zásah do obrazu mesta

Možné prístupy k riešeniu územia

- Nejednotný názor na spôsob a formu zástavby

- Súčasť MPR Bratislava, platný ÚP zóny z roku 2006

Východiská:

- hradný kopec + hrad
- historické jadro
- fragmenty pôvodnej zástavby + ich prezentácia
- charakter zástavby
- ucelená architekonicko-urbanistická štruktúra

Cieľe:

- Navrátenie zaniknutého
- Eliminácia novodobých dominánt, zvýraznenie zanikajúceho
- Akceptovanie základných charakteristík a zachovanie tradičnej štruktúry
- Akceptovanie súčasného stavu, tvorba novej kultúrnej identity

Nová zástavba:

- citlivý prístup k existujúcemu kontextu
- stavby ukotvené v historicite miesta
- zachovanie časovej a kultúrnej kontinuity

Variant 0: Navrátenie pôvodnej identity

- Výrazné zmeny územia po asanácii (najmä dopravné)

- Nie je možné vrátiť územie v plnom rozsahu

→ pri tvorbe identity potrebné zohľadniť novú kultúrno-identickú vrstvu

Variant 1: Eliminácia novodobých dominánt, zvýraznenie zanikajúceho

- Výskum → zelené časti mesta (parky, záhrady) = obľúbené lokality

- Zeleň bola vždy prítomná – dvory, záhrady, sady, vinice

→ sprístupnenie fyzickej podstaty originálu
→ eliminácia novodobých dominánt – vegetačné fasády
→ prezentácia reliktov formou ucelených celkov
→ trasovanie zohľadňujúce pôvodnú uličnú sieť
→ sprítomnenie pôvodných funkcií vo fragmentoch zástavb

Eliminácia novodobých dominánt
Zvýraznenie tradičných dominánt
Prezentácia fragmentov pôvodnej zástavby
Prepojenie na Dunaj
Prepojenie s historickým jadrom

Variant 2: Akceptovanie základných charakteristík a zachovanie tradičnej štruktúry

- Akceptovanie základných charakteristík a historickej vrstvy

- Kompaktná štruktúra zástavby

→ eliminácia novodobých dominánt – vegetačné fasády
→ prezentácia fragmentov zástavby v parteri
→ strešná krajina – miera intenzity kultúrnej identity
- šikmé strechy – historické jadro, ekologický aspekt
- ploché strechy – reflexia moderných objektov na nábreží
→ ucelený výraz tradičného mesta (ochrana vizuálneho predpolia + výšky zástavby)

Eliminácia novodobých dominánt
Zvýraznenie tradičných dominánt Kompaktný výraz hradnej podnože
Prepojenie na Dunaj Prepojenie s historickým jadrom
Využitie južného svahu

Variant 3: Akceptovanie súčasného stavu, tvorba novej kultúrnej identity

- Akceptovanie existujúcej zástavby

- Bloková forma zástavby

→ objemovo väčšia štruktúra – stále podnož hradu
→ prezentácia fragmentov zástavby v parteri
otvorený parter – prelínanie s verejným priestorom
uzavretý parter – samostatné enklávy
→ strešná krajina – miera intenzity kultúrnej identity

→ extrémny prípad – nová zástavba pohltí existujúcu
- podnož hradu sa stane dominantou

Bloková zástavba korešpondujúca so zástavbou na nábreží
Prepojenie na Dunaj
Prepojenie s historickým jadrom (strešná krajina) + nábrežím (štruktúra zástavby)
Využitie južného svahu

Bloková zástavba korešpondujúca so zástavbou na nábreží
Prepojenie na Dunaj
Prepojenie s modernistickým nábrežím (štruktúra zástavby + strešná krajina)

Závery a odporúčania

V zmysle stanovených cieľov:
- Kultúrna identita je tvorená postupne pridávaním rôznych vrstiev, ktoré na seba kontinuálne nadväzujú a rešpektujú kontext prostredia, v ktorom vznikajú
- Kultúrna identita je proces – kým nevhodným odstránením určitej vrstvy identitu potláčame, pridaním novej kontextuálnej vrstvy ju dokážeme podporiť (až vytvoriť novú hodnotnejšiu identitu)

- Nová architektúra vznikajúca v kontexte historického prostredia by mala byť nadčasová v zmysle kultúrnej udržateľnosti – „nadčasová architektúra je architektúra kontinuity; neprináša manifest, ale vytvára most medzi minulým a budúcim“ (Špaček et al. 2013)

Bibliografia:

Gregorová, J.: Nekoncepčná koncepcia obnovy. Pamiatkovo chránené územia v historickom jadre Bratislavy. In: Urbanita 2/2012, str. 30
Foltinová, E. : Fenomén kultúrnej identity v procese kultúrne udržateľného rozvoja. Dizertačná práca FA STU, 2014