Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Piatacký ateliérový projekt rieši zložité zadanie konverzie rozľahlého bratislavského brownfieldu.
"Práca Tomáša Kadáka a Mateja Megu preukázala komplexné riešenie územia s kompozičnou kvalitou, hodnotným verejným priestorom a sofistikovaným systémom zelene," uvádza sa v zápisnici Ceny profesora Hrušku.
Prácu uvádzame so skráteným autorským textom:
Navrhovaná lokalita na území bývalých tovární Juraja Dimitrova má množstvo problémov, na ktoré sme pri návrhu územia museli reagovať.
Náš koncept sme postavili na rozčlenení územia na jednotlivé bloky, ktoré sú vymedzené komunikáciami, prepájajúcimi už existujúce cesty v okolí územia. Vznikla dopravná sieť, ktorej hlavným nosným prvkom je komunikácia prepájajúca Vajnorskú a Račiansku radiálu. Ďalším dôležitým prvkom dopravy je zavedenie električky do územia.
V zóne Dimitrovky prevláda najmä polyfunkčná zástavba. Na východe zóny, v kontakte s radiálou Vajnorská sme sa rozhodli umiestniť administratívu a služby. Zástavba tvorí zároveň bariéru pred hlukom z frekventovanej komunikácie. Na západnej strane pozemku prevažuje funkcia bývania. V centrálnej zóne prevláda polyfunkcia, ktorej podiel graduje v miestach ťažiskových verejných priestorov. Funkciu športu a kultúry umiestňujeme najmä na juhozápade zóny, kde využívame aj existujúcu budovu, ktorá je aj chránenou pamiatkou.
Návrh zelene sa opiera najmä o dve zóny. Park na severovýchode územia spolu s administratívou tvorí bariéru pre funkciu bývania a izoluje ho od rušnej radiály. Druhá významná zóna zelene sa tiahne na juhozápade lokality. Ide prevažne o izolačnú zeleň, ktorá chráni lokalitu od hluku železnice. Túto zeleň sme posilnili a "vtiahli" do zástavby. V zóne sme navrhli miesta pre šport a rekreáciu.
Hmotovo-priestorová koncepcia je založená najmä na vytváraní vnútroblokov. V kontakte so zeleňou navrhujeme aj bodové objekty, umiestnené aj v zeleni, ktoré pomáhajú zmierniť prechod medzi zeleňou a zástavbou. V hmotovej koncepcii uplatňujeme prvok gradácie. Zástavba postupne stúpa smerom k ťažiskovým priestorom. V mieste námestia, ktoré je v kontakte s parkom, počítame aj s výškovou dominantou. Významné ťažiskové priestory sa nachádzajú najmä v kontakte s električkovou traťou a v okolí pamiatkovo chráneného objektu.
Práca vo formáte ISSUU:
Podklady: Tomáš Kadák a Matej Mega