Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Tento článok bol už uverejnený v odborných médiách i dnes v Denníku N. Opisuje roky obnovy Bratislavského hradu a problémy, ktoré nastali v súčasnosti.
Stanovisko k zmene procesu obnovy Bratislavského hradu na základe protestu Občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad
Slovenská laická aj odborná verejnosť je už dlhší čas konfrontovaná s množstvom informácií o obnove Bratislavského hradu. Prvá záplava informácií vznikla na základe protestu Občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad proti výstavbe garáží na hradnom vrchu, druhá vlna na základe dohadovania sa o spôsobe prezentácie vzácnych keltských pamiatok, ktoré sa v danej lokalite vďaka výkopovým prácam pre podzemné garáže našli. S druhou vlnou sa spája aj odstúpenie pracovníka KPÚ Bratislava z pozície hlavného metodika, ktorú vykonával od roku 2001. Turbulencia názorov, ktoré sa v minulosti kryštalizovali celé desaťročia, v tomto prípade trvala oveľa kratšie aj vďaka časovým obmedzeniam investora. Že nakoniec celá kauza dopadla, ako dopadla, je aj preto, že sa asi nie dostatočne zhodnotil celý proces obnovy Bratislavského hradu, ktorý sa začal v 50-tych rokoch minulého storočia a trvá až dodnes.
Celá obnova, prebiehajúca v samostatných vlnách, už od začiatku mala veľmi dynamický charakter. Názory obce pamiatkarov na obnovu hradu sa už od začiatku výrazne líšili od názorov architektov, ktorí v období ranej moderny tvorili zásadne v modernom štýle. Pre pochopenie celého problému sa asi nevyhneme krátkej rekapitulácii, kde si zopakujeme krátky stavebný vývoj hradu a ako sa uplatňovali metódy jeho obnovy od začiatku 50. rokov 20. storočia.
Stavebný vývoj hradu
Bratislavský hrad má bohatú históriu. Miesto bolo osídľované už od rímskej doby. Našli sa tu aj pozostatky stavieb z Veľkej Moravy, cez ranogotický hrad s obytnou vežou až po neskorogotický štvorkrídlový palác s dnešným priebehom opevnenia. Gotický palác bol dvojpodlažný, s reprezentačným arkierom na nádvorí a výraznou nárožnou vežou (dnešnou Korunnou vežou). Renesančné úpravy hradného paláca sa týkali najmä posunu hlavného vstupu do paláca a jeho vnútornej výzdoby.
Výraznou prestavbou prešiel hrad v období baroka. V prvej etape sa dvojpodlažný gotický palác nadstavil o jedno podlažie s nárožnými vežičkami a prístavbou traktu chodby do nádvoria paláca a následne sa nová hmota prefasádovala. V druhej etape sa pristavali objekty čestného nádvoria, hospodárskych budov na západnej terase, Tereziána, loptovne s francúzskou záhradou, so zimnou jazdiarňou a s ostatnými hospodárskymi budovami v areáli ohraničenom opevnením. Celý areál získal tak v interiéri, ako aj v exteriéri jednotnú barokovú podobu s honosným nástupným nádvorím v mieste predošlých padacích mostov cez suchú priekopu. Začiatkom 19. storočia hrad vyhorel a odvtedy postupne až do začiatku 20. storočia chátral, až sa z neho stala ruina.
Pamiatková obnova realizovaná do roku 2001
Ak chceme pochopiť, ako a prečo vôbec sa začala rekonštrukcia pôvodnej ruiny do funkčného rekonštruovaného objektu, treba vedieť, že v 50. rokoch 20. storočia, v období etablovania novej garnitúry ČSSR na jednej strane a na strane druhej konštituovanie uznávanej Československej pamiatkovej školy, sa do pozornosti dostávajú aj ruiny hradov v blízkosti miest. Tieto hrady sa vzhľadom na svoj kultúrno-historický potenciál stávajú predmetom záujmu. Preto sú 50. – 60. roky 20. storočia typické prvou vlnou obnovy hradov, ktoré boli zo stavu ruiny rekonštruované do svojho pôvodného slohového výrazu. Išlo predovšetkým o Zvolenský hrad, Trenčiansky hrad a tiež Bratislavský hrad .[1]
Genéza obnovy Bratislavského hradu sa začala v roku 1955, keď sa Zbor povereníkov a Pamiatkový ústav dohodli, že hrad by sa mal využívať ako pamätník slovenskej kultúry. Tým sa zabránilo vtedajším úvahám o možnom zbúraní hradu a jeho náhrade za novú výstavbu. Počítalo sa, že hrad bude rekonštruovaný do barokovej podoby.
Už v tomto období sa však rekonštrukcia hradu nestretla s pochopením zo strany architektov a pôvodný rekonštrukčný zámer obnoviť hrad do barokovej podoby sa zmenil. Zachované časti hradu boli rekonštruované, mnohé chýbajúce konštrukcie sa však vystavali ako novotvary, v modernom výraze. Tento princíp sa týkal tak dostavieb v exteriéri, ako aj v interiéri.
Výnimku tvorila nová strecha, ktorá sa aj napriek požiadavkám niektorých odborníkov (aby bola plochá a rešpektovala charakter ruiny) obnovila ako tradičná, sedlová, rešpektujúca tvar z obdobia baroka. V tejto etape obnovy sa aj napriek nesúhlasu niektorých umeleckých historikov (uprednostňujúcich obnovu jednotného výrazu objektu) pristúpilo aj k analytickým prezentáciám významných starších nálezov z obdobia gotiky a renesancie.
Po obnove paláca sa priebežne obnovovali aj iné objekty, ktoré tvorili kontext hradu. Obnovovali sa objekty kráľovskej gardy, juhozápadný bastión a bašta Luginsland. Za zmienku stojí aj náznaková rekonštrukcia archeologických nálezov z 9. a 11. storočia. Význam nálezu objektov z obdobia Veľkej Moravy v tomto období je možné prirovnať k významu keltsko-rímskych nálezov v súčasnosti. V tom období podobne ako dnes prebiehali odborné diskusie o spôsobe prezentácie týchto významných nálezov a zvolil sa princíp vyloženia v pôdoryse, aby nebolo potrebné vystavať krycí objekt nad prezentovanými originálmi, konkurujúci obnovovanej slohovej charakteristike celého hradného areálu.
Nedôsledné obnovovanie hradu do barokovej podoby sa zmenilo vystavaním kópie hospodárskeho objektu na západnej terase. Aj tomuto výsledku predchádzala architektonická súťaž, výsledkom ktorej boli rôzne typy novotvarov, ktoré neboli relevantnými odborníkmi akceptované. Rekonštrukciou barokového stavu západnej terasy (ktorú nakoniec schválilo Ministerstvo kultúry SR) sa oficiálne potvrdila koncepcia obnovy, nastolená už v 50. rokoch minulého storočia, ale vzhľadom na názorové nezhody vtedajších odborníkov nebola dôsledne zrealizovaná. Preto sa začal od 80. rokov spracovávať materiál „Bratislavský hrad NKP, hradný palác, Zámer obnovy pamiatky“, ktorý sa priebežne upresňoval do roku 2001. Zámer na základe vykonávaných výskumov jasne definuje spôsob obnovy barokových častí schodiska, záhrady…
Komplexná pamiatková obnova od roku 2001
Začiatok tohto tisícročia znamenal pre obnovu hradu významný posun v miere komplexnosti pripravovaných projektových dokumentácií. Na základe architektonickej štúdie obnovy hradného paláca z roku 1990 bola spracovaná projektová príprava rekonštrukcie paláca podľa Zámeru 2. etapy obnovy s cieľom eliminovať nekoncepčné zásahy do originálnej podstaty hradu, ktoré sa v predošlom storočí od seba značne líšili. Projektová dokumentácia bola vypracovaná na základe Záväzného stanoviska a rozhodnutia o zámere obnovy a reštaurovania objektu hradného paláca v Bratislave, vydaného Krajským pamiatkovým úradom Bratislava.
Od roku 2007 sa vedenie Národnej rady rozhodlo začať komplexnú obnovu. Celý proces sa výrazne zdynamizoval. Boli (na rozdiel od predošlých etáp obnovy) uvoľnené oveľa väčšie finančné prostriedky, ktoré sa museli v rekordne krátkom čase efektívne preinvestovať. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila výber odborníkov, ktorých referencie vytvárali predpoklad pre zdarný chod akcie.
Hlavný metodik z Krajského pamiatkového úradu presne stanovil v zmysle vypracovaného zámeru rozsah a typ doplňujúcich pamiatkových výskumov, ktoré mali zabezpečiť doplnenie poznatkov o doteraz nepreskúmaných častiach hradu. Začal sa architektonicko-historický, reštaurátorský výskum paláca. Archeologický výskum sa realizoval na nádvorí, v rámci objektu paláca a na severnej terase hradu (v súvislosti s výstavbou podzemných garáží). Už v tomto období (2008 – 2010) boli v rámci archeologického výskumu paláca nájdené konštrukcie stavby, ktorá bola metodikom vyhodnotená ako rímska. Keďže sa vtedy ešte nepredpokladal nález viacerých objektov z tohto obdobia, boli rímske pozostatky architektúr prezentované v kontexte iných nálezov v suterénnych priestoroch paláca. Výskumy priniesli množstvo nových poznatkov, ktoré boli priebežne zapracovávané do spôsobu prezentácie hradu.
Neskôr (2013 – 2014) sa na severnej terase zistila aj existencia viacerých objektov z rímsko-keltského obdobia, ktoré pravdepodobne boli súčasťou keltského oppida s nadnárodným významom. Systém prezentácie hradného areálu bol preto spresnený vzhľadom na priestorové vizuálne vnímanie jednotlivých častí hradu a definoval sa zvlášť pre interiér aj pre exteriér. V interiéri sa akceptovali analytické sondy a s tým spojené novotvary vnímané v rámci mikropriestorov jednotlivých miestností, v exteriéri, kde bola požiadavka obnoviť areál hradu slohovou rekonštrukciou dôsledne do barokovej podoby, boli analytické sondy prezentované iba do tej miery, aby sa baroková ucelenosť nemusela narúšať akýmikoľvek novými konštrukciami.
Z týchto východísk vychádzala aj spresnená rámcová metóda obnovy, kryštalizujúca sa takmer šesťdesiat rokov. Definovala základný rámec prístupu obnovy k slohovo zložitému areálu:
- prezentovať palác v barokovom výraze tak v exteriéri, ako aj vo významných priestoroch v interiéri;
- obnoviť celý hradný areál v exteriéri do barokového výrazu (kópie zimnej jazdiarne, loptovne, barokovej záhrady), bez novotvarov;
- prezentovať staršie kultúrne vrstvy formou analytických sond najmä v interiéri objektov, v exteriéri iba do takej miery, aby nenarušili ucelenosť rekonštruovanej podoby barokového hradného areálu, pričom objekty paláca, jazdiarne, loptovne, záhrady, ako aj opevnenia tvoria rovnocennú súčasť barokového areálu ako celku.[2]
Vo vzťahu k takto nastavenému systému obnovy bol spôsob prezentácie jednotlivých keltsko-rímskych nálezov navrhnutý nasledovne:
- nálezy pod palácom prezentovať v suteréne, vo vitrínach, v kontexte ostatných archeologických nálezov (zrealizované);
- nálezy pod jazdiarňou prezentovať v rámci objektu, s atypicky navrhnutou podlahou umožňujúcou prezentáciu murív vo vymedzených obdobiach (plánované);
- nálezy „pod gaštanmi“ – prezentovať v rámci samostatnej krycej stavby, navrhnutej v zemnom násype tak, aby sa architektonicky neprejavovala voči rekonštruovanej záhrade (plánované);
- nálezy medzi zimnou jazdiarňou a severozápadným bastiónom vzhľadom na problematickú polohu a mieru narušenia prezentovať tak, aby sa originály ošetrili a zasypali a náznak murív následné vyložil v pôdoryse (plánované). Práve tento spôsob prezentácie bol potom následne aktivistami kritizovaný. [6]
Vstup aktivistov Občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad do procesu obnovy
Metodikmi stanovený princíp obnovy hradu bol platný až dovtedy, kým sa neozvali aktivisti. Vytýkali kompetentným, že spôsob obnovy nie je nastavený tak, aby sa neničili vzácne pamiatky. Reagovali na skutočnosť, že sa dozvedeli o významných archeologických nálezoch štyroch objektov z keltsko-rímskeho obdobia (objavených v rokoch 2013 – 2014), ktoré sa podľa ich názoru nedostatočne chránili pri výstavbe podzemných garáží a vzhľadom na svoj význam nie sú adekvátne prezentované.
Napadli aj realizáciu podzemných garáží, ktoré nemajú čo pod hradným vrchom hľadať, a žiadali zmenu projektu na iné využitie priestorov plánovaných pre podzemné parkovanie. Pre objektivizáciu procesu bolo zvolané odborné grémium aj so zahraničnou účasťou, ktoré okrem iného konštatovalo, že je potrebné urýchlené zreštaurovanie nálezov. Naopak, k spoločnému návrhu na využitie podzemného objektu nedospeli. Nechcú však, aby stavebná jama zostala prázdna. Výsledok ich názoru na spôsob prezentácie archeologických nálezov uviedol riaditeľ KPÚ Bratislava 25. 3. 2015 nasledovne: „Odborné grémium sa zhodlo, že opatrenia, ktoré na zabezpečenie ochrany nálezov prijal Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, sú dostatočné… A hoci grémium odporúča urobiť prezentáciu všetkých nálezov formou krycích stavieb tak, ako to bolo v projekte v podstatnom rozsahu zapracované, zahraniční archeológovia nenamietali proti postupu zasypania jedného z nálezov a jeho priemetu v teréne.“ [3] Jeho názor podľa všetkého vychádza aj zo Záväzného stanoviska KPÚ Bratislava z 3. 11. 2015 [5]
Požiadavky aktivistov výrazne spochybňovali názory investora na intenzitu a spôsob využitia podzemných priestorov severnej terasy, ako aj názor generácií renomovaných odborníkov na spôsob obnovy hradu ako celku. Požiadavky investora sa však, žiaľ, nepodarilo zmeniť, tak sa hľadal kompromis inde – v dohode medzi odborníkmi.
Názory na zmenu sa týkali z hľadiska architektonického riešenia funkčného využitia podzemných priestorov plánovaných garáží. Požadovalo sa ich kultúrno-spoločenské využitie. Zmeny v riešení sa hľadali aj v spôsobe prezentovania významných archeologických nálezov. Tieto návrhy však napriek názoru metodika a odborníkov zo zahraničia opäť spochybňovali pôvodné názory na prezentáciu. Nesúhlasili najmä s nedostatočnou prezentáciou archeologického nálezu medzi zimnou jazdiarňou a severozápadným bastiónom. Ich požiadavky sa týkali preverenia možnosti prezentácie archeologických nálezov ako uceleného náznaku keltského oppida, prípadne aspoň prezentácie nálezu v severozápadnom bastióne in situ, s krycou stavbou. V zmysle zverejnených záverov odborného grémia (17. 3. 2015) napriek zverejnenej správe z 25. 3. 2015 [3] sa konštatuje… „že nehnuteľné archeologické nálezy majú byť prezentované ‘in situ‘ v nezasypanej podobe pod krycími objektmi. Odborné grémium odporúča v tomto zmysle dopracovať príslušné návrhy.“ [6]
Zásadná úloha profesie metodika v procese obnovy
Kto len trochu pozná prácu s pamiatkami, vie, že zmysel funkcie hlavného metodika spočíva v tom, že plní predovšetkým úlohu hlavného koordinátora multidisciplinárneho procesu (nie iba dozor na stavbe, ako si to väčšina laikov predstavuje). Ak trvá na svojom názore, je to preto, lebo vie chápať jednotlivé problémy v súvislostiach. A súvislosti problémov pri obnove Bratislavského hradu sa stále menili…
V 50. rokoch 20. storočia bol architekt Alfréd Piffl po stanovení metódy obnovy hradu do barokovej podoby uväznený. Jeho metóda obnovy bola v 70. až 80. rokoch 20. storočia zmenená modernistickými názormi na obnovu.
V 80. až 90. rokoch 20. storočia je architekt Andrej Fiala (s kolektívom) autorom materiálu „Bratislavský hrad NKP, hradný palác, Zámer obnovy pamiatky“. Rámcovú metódu obnovy vrátil do pôvodnej idey obnovy podľa prof. Piffla, upresnenej o množstvo nových poznatkov, získaných priebežnými pamiatkovými výskumami, vykonávanými na lokalite vyše štyridsať rokov. Koncipoval spôsob prezentácie archeologických nálezov z obdobia Veľkej Moravy (majúcich v tom období podobný nadnárodný význam ako súčasné nálezy z keltského obdobia) formou vyloženia v pôdoryse.
Od roku 2001 architekt Ivan Staník, autor „Záväzného stanoviska a rozhodnutia o zámere obnovy a reštaurovania objektu hradného paláca v Bratislave“ vydaného Krajským pamiatkovým úradom Bratislava pokračoval v koncepcii architekta Fialu. V zmysle rámcovej metódy obnovy celku, spresnenej na základe priebežne a paralelne vykonávaných pamiatkových výskumov od roku 2007, boli rekonštruované významné priestory do barokového alebo iného slohového výrazu. Táto opätovná rekonštrukcia bola podmienená odstránením modernistických novotvarov realizovaných v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Na základe výsledkov archeologického výskumu (v rokoch 2008 – 2010 pod palácom, 2013 – 2014 pod severnou terasou) identifikoval spolu s autormi archeologického výskumu keltsko-rímske stavby a následne koncipoval spôsob ich prezentácie „in situ“ formou krycích konštrukcií v interiéri jazdiarne, pod terénom skrytej krycej konštrukcie „pod gaštanmi“ a zasypaním a následným vyložením v pôdoryse medzi kópiou zimnej jazdiarne a severozápadným bastiónom opevnenia. (Tento názor na prezentáciu nakoniec nebol akceptovaný, prečo sa nakoniec vzdal svojej pozície metodika.)
Na prvý pohľad je jasné, že celý proces bol silne limitovaný predimenzovanými požiadavkami investora a predstavou o optimálnej prezentácii hradu, kde sa výrazne stretali názory rôznych profesií. Umeleckí historici sa snažili prezentovať hrad v ucelenom slohovom výraze.
Archeológovia chceli maximálne prezentovať všetky významné nálezy, často aj v prípadoch, keď sú neprezentovateľné z dôvodov inej nivelety, alebo ide o podzemné murivá, ktoré nikdy neboli prezentované neboli. Prípadne sú tie nálezy v priestorovej situácii, ktorá neumožní návštevníkovi pochopiť, čo vlastne vidí.
Architekti mali predstavu legitímneho vrstvenia štýlov, pri ktorých aj moderna mala právo reagovať na obnovu svojimi výrazovými prostriedkami. Výrazne protestovali proti odstráneniu moderných zásahov do pamiatky, realizovaných v rozpore s pôvodným zámerom obnovy architekta Piffla. Často neakceptovali pamiatkarské kritériá obnovy hradu, nachádzajúceho sa v krajine, ktorá má výrazne zničený pamiatkový fond na rozdiel od krajín, kde si pamiatky oveľa dôslednejšie chránia a obnovujú. V tomto kontexte totiž neobstojí ani argument, že inde sa to robí aj moderne. V súčasnej dobe globalizmu a opätovnej snahy hľadať svoje kultúrne korene sa rekonštrukčné metódy obnovy v kultúrnom svete stávajú legitímnou súčasťou architektonickej produkcie.
V tejto rôznorodej zmesi názorov je metodik ten, ktorý musí vyhodnotiť význam jednotlivých situácií, určiť hierarchiu dôležitosti prezentácie jednotlivých historických nálezov a vytvoriť logický a pravdivý spôsob ich prezentovania v snahe zachovať základnú líniu kontinuity procesu. Nejde o radcu, ale o vysoko špecializovaného odborníka, zodpovedajúceho v konečnom dôsledku za kvalitu výsledku. Je preto vysoko neprofesionálne, ak do tohto procesu vstupujú noví účastníci bez toho, aby si už stanovenú taktiku a stratégiu obnovy osvojili.
Vstup aktivistov na jednej strane inicioval transparentnosť procesu obnovy, na druhej strane však spustil aj vlnu spochybnenia rokmi kryštalizovanej rámcovej metódy obnovy (žiaľ, iniciovanú aj časťou odborníkov). Narušil sa tak logický systém prezentácie, akceptujúci aj požiadavky investora na intenzitu využitia.
Aj napriek výraznej medializácii je nakoniec výsledkom snaženia to, že garáže sa budú realizovať v plnom rozsahu a významné keltské pamiatky budú prezentované jednotlivo, v rámci samostatných krycích stavieb. Neumožnilo sa prehodnotenie projektovej dokumentácie, ktorá mala zvážiť opodstatnenie množstva parkovacích miest pre návštevníkov hradu vo vzťahu k už existujúcim podzemným garážam v západnom predpolí hradu, nevytvorili sa ideové riešenia prezentácie keltského oppida ako súboru stavieb z keltsko-rímskeho obdobia, ktoré by si však vyžadovali redukciu plochy rekonštruovanej barokovej záhrady, neakceptoval sa slohovo čistý výraz rekonštruovanej barokovej podoby severnej terasy, stanovený v rámcovej metóde obnovy.
Vybral sa nakoniec „kompromis“, v ktorom sa podzemné garáže realizujú v plnom rozsahu, významné archeologické nálezy sa prezentujú jednotlivo „in situ“ pod krycími konštrukciami, pričom nález medzi zimnou jazdiarňou a severozápadným bastiónom je aj napriek odporúčaniam zahraničného odborného grémia prezentovaný ako nezasypaný originál in situ (ktorého jednotlivé prvky sú problematicky prezentovateľné) s krycou stavbou, zamedzujúcou vnímanie jedného z mála zachovaných bastiónov opevnenia, ktorá v konečnom dôsledku naruší aj spôsob vnímania rekonštruovanej záhrady vo svojej slohovej čistote.
Na záver je možné konštatovať, že nie sú spokojní ani aktivisti, ani odborníci. Príliš veľa demokracie asi v určitých situáciách nie je vhodné. Iniciatívu aktivistov by bolo možné pochopiť, veď chceli iba vedieť, ako sa čo najlepšie dá hrad chrániť a prezentovať. Menej pochopiteľný je už postoj „slovenských odborníkov“, ktorí vlastne tak ťažko nastavený kryštalizačný proces obnovy svojich kolegov spochybnili. Doteraz nebolo vysvetlené, prečo sa nakoniec názor na spôsob prezentácie archeologického nálezu medzi jazdiarňou a severozápadným bastiónom líšil medzi zahraničnými a slovenskými účastníkmi odborného grémia. Nešťastne vybraný kompromis riešenia bol, žiaľ, nakoniec potvrdený aj rozhodnutím pamiatkovej komisie KPÚ Bratislava (rešpektujúcej oficiálne výsledky odborného grémia?), ktorá v období zasadania nebola kompletná…
V takto zjednodušenej retrospektívnej sonde do genézy obnovy hradu môžem iba nesúhlasiť s názorom, že odstúpenie metodikov od stále narúšaného spôsobu stanovenej obnovy je neštandardné. Kontinuita procesu obnovy architekta Piffla bola prerušená jeho uväznením, architekta Fialu jeho viacnásobným odstúpením a vrátením do pozície metodika a na záver architekta Staníka, ktorý doviedol spomínaný proces do takmer finálnej fázy. V závere však bol nútený čeliť názorom odborníkov, posudzujúcich problém iba z pohľadu svojej profesie. Tí z nepochopiteľných dôvodov získali väčšie kompetencie ako odborníci, ktorí na komplexnej obnove pracovali desaťročia.
Záver
Problém Bratislavského hradu sa však netýka iba hradu samotného. Ide o jeho zasadenie do okolitého kontextu. Od 60. rokov 20. storočia sa začína narúšať aj jeho historická silueta. Zbúrala sa historická zástavba podnože hradu (dnešná Zámocká, Staromestská, oblasť Vydrice a Zuckermandla), vystaval sa objekt Parlamentu, konkurujúci dominantnej pozícii hradu na kopci nad mestom. S výstavbou Parlamentu súviseli aj požiadavky na nové priestory, ktoré mal hrad dotovať pre nedostatočne dimenzovaný objekt dnešnej Národnej rady – kotolňa na hrade, výstavba kópie hospodárskych budov na západnej terase, podzemné garáže pod severnou terasou a iné.[4]
Nová výstavba Podhradia (v blízkej minulosti tiež oprávnene spochybňovaná aktivistami), na prvý pohľad s obnovou hradu nesúvisí. Nie je to však tak. Obnova najidentickejšieho územia mesta, tvorená hradom, jeho podnožou a súvislosťou s historickým mestom s nábrežím rieky je integrálnou súčasťou historického jadra, ktoré je v zmysle pamiatkového zákona súčasťou územia Mestskej pamiatkovej rezervácie. Preto sú názory na spôsob výstavby realizujúcej sa na území Zuckermandla v absolútnom rozpore s tým, ako sa v zmysle celosvetových konvencií na územiach tohto typu očakáva. Tak, ako sa darilo obnovovať historickú identitu hradu, tak sa nedarí Podhradie obnoviť do podoby akceptovanej pre pamiatkovo chránené územie. Namiesto toho, aby sa obnovil jeho historický výraz v súvislosti s realizujúcou sa barokovou podobou hradu, opätovne sa v areáli hradu presadzujú novotvary, ktoré sú v rozpore s dlhoročne nastavovaným spôsobom obnovy. Požiadavky si navzájom odporujú, nie je nastavený systém obnovy historického jadra ako celku.
Proces podľa všetkého stále nekončí, Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad sa rozhodla problém ničenia pamiatok na Bratislavskom hrade v dôsledku výstavby podzemných garáží a ďalších objektov riešiť aj mimo Slovenska. Obracajú sa na UNESCO svojím listom, v ktorom sa občania Slovenska sťažujú proti nakladaniu s veľmi vzácnymi historickými pamiatkami európskeho významu. Žiadajú pritom kanceláriu Národnej rady SR a pamiatkový úrad o pomoc pri ich záchrane… [7]
Na záver možno dodať iba toľko, že názory na spôsob obnovy hradov sa líšia tak v čase, ako aj v rámci jednotlivých krajín. Ak sa však zvolí určitý princíp, ktorý sa podarilo do značnej miery zrealizovať, treba ho dodržať. V opačnom prípade bude výsledný efekt nečitateľný, pamiatka nebude prezentovať seba a svoje skutočné hodnoty, ale rôzne názory odborníkov, ktorí sa zákonite pri dlhotrvajúcej obnove striedajú…
Stanovisko k zmene obnovy Bratislavského hradu na základe protestu Občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad podporili aj odborníci zaoberajúci sa obnovou hradov na území Slovenska:
Ing.Vladimír Kohút, Ing.arch. Martin Bóna, Ing. Peter Glos, Ing. Oto Makýš, Mgr. Michal Šimkovic
Mená doktorandiek, špecializujúcich sa na prezentáciu architektonického dedičstva, ktoré súhlasia so stanoviskom:
Ing.arch. Lýdia Chovancová, Ing.arch. Zuzana Ondrejková, Ing.arch. Silvia Petrášová, Ing. arch. Alexandra Škrinárová
Zdroje informácií
[1] Ondrejková, Z.: Obnova hradov na území Slovenska. Rukopis doktorandskej práce . FA STU Bratislava, školiteľ Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
[2] Gregorová, J.: Bratislavský hrad – peripetie obnovy (od obnovy častí po komplexnú obnovu barokového celku) In: Projekt ,4/5 2011, str. 19-25. Odborný garant monotematického čísla – Obnova hradov.
[3] http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/keltsko-rimske-nalezy-hrade-precizna-praca-bol-zaklad-uspechu.html
[4] Gregorová, J.: Nekoncepčná koncepcia obnovy. Pamiatkovo chránené územia v historickom jadre Bratislavy. In: Urbanita 2/2012, str. 30 – 35. Odborný garant monotematického čísla – Pamiatková ochrana
[5] http://www.bratislava-hrad.sk/files/download/3-11-2014-zavazne-stanovisko-kpu-ba-podzemna-garaz-dodatok-c1.pdf
[6] Závery odborného grémia k bodu 1: Archeologický výskum, 17.3.2015, vypracoval Mgr. Ivo Štassel
[7] http://www.petrzalcan.sk/bude-sa-unesco-zaoberat-poskodenim-nalezov-na-bratislavskom-hrade
Poznámka: Príspevok bol napísaný na základe dlhodobej spolupráce s architektom Fialom a architektom Staníkom. Tematike obnovy hradov na Slovensku bol venovaný aj workshop konaný v máji roku 2015 na Vedecko-výskumnom pracovisku FA STU Bratislava, podporený MK SR ako Projekt OSSD MK SR sekcie kultúrneho dedičstva, podprogramu 1.3. „ Aktivity kultúrnej politiky v oblasti torz architektúry“, odborný garant Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. Účastníci workshopu, ktorými boli renomovaní odborníci na obnovu hradov na Slovensku, sa k uverejnenému stanovisku tiež prikláňajú. Podobne sa k danému stanovisku prikláňajú aj doktorandky z FA STU Bratislava, zaoberajúce sa problematikou torz architektúry, obnovou hradov a architektonickou tvorbou pri obnove pamiatok.