Medený hámor v Banskej Bystrici

V októbri sa naplní 520 rokov od uzavretia zmluvy medzi Uhorskou banskou komorou krakovským mešťanom Jánom Thurzom a augsburským bankárom Jacobom Fuggerom o Banskobystrickom mediarskom podniku. Aj keď zakladatelia podniku neskôr kontrolu nad podnikom stratili, podnik a výrobne, ktoré založili, nasledujúcich takmer 500 rokov úspešne prosperovali a šírili dobré meno podniku i mesta Banská Bystrica. Špičkou spracovateľských prevádzok podniku bola finalizačná výrobňa rozličných výrobkov z medi – Medený hámor v Banskej Bystrici.

Banskobystrický mediarsky podnik bol vo vtedajšom svete revolučne inovatívnou podnikateľskou jednotkou. Vysoká úroveň manažmentu sa prejavovala nielen vo výrobných a riadiacich procesoch podniku, ale sa uplatnila aj pri lokalizácii a priestorovom usporiadaní jednotlivých výrobných prevádzok.Možno konštatovať, že Medený hámor spĺňa charakteristiky priemyselného dedičstva podľa definície Charty priemyselného dedičstva: písomné dokumenty dokladujú, že od čias svojho vzniku perfektne fungoval a dlhodobo produkoval veľkokapacitné množstvá štandardizovaných výrobkov na svetové trhy ďaleko od materskej krajiny. Medený hámor spolu s pridruženou výrobou a obytnou osadou obsahoval znaky a prvky manufaktúry, z ktorej bol priamy prechod ku podniku továrenského typu. Vznik osady s jednoznačnou priamou väzbou na výrobný areál Medeného hámra dokumentuje veľmi rané štádium industrializácie krajiny. Preto mu prináleží prívlastok–historický priemyselný areál. Je materiálnym dokumentom stáročnej kontinuity techniky a technológií, skúsenosti a vývoja hutníckeho priemyslu medi na jednom mieste. Splnenie atribútov v zmysle Charty priemyselného dedičstva potvrdzuje, že Banskobystrický mediarsky podnik a jeho Medený hámor jednoznačne patria k priekopníckym výrobným prevádzkam ťažby a metalurgie medi, ktoré rozbiehali éru industriálnej civilizácie v Európe. Prezentujeme výsledky 10 ročného výskumu architektonických pozostatkov (objektov, areálov a ich torz), ktoré dokumentujú historické procesy, organizáciu a podmienky ťažby a spracovania medi v rozsahu pôsobenia historického Banskobystrického mediarskeho podniku. Areál Medeného hámra–ako vyvrcholenie spracovateľských procesov a miesto výroby finálnych výrobkov z medi – bol organickou súčasťou jeho ťažobných a výrobných procesov počas takmer 500 rokov. Preto výskum objektov a ostatných súvisiacich súčastí areálu Medeného hámra nadväzoval na výskum paralelne realizovaný v Španej Doline.Zároveň sa overovali možnosti konzervácie zachovaných reliktov a ich nového využitia pre potreby súčasnej spoločnosti. 

Projekt predstavuje:

-najvýznamnejšie medzníky histórie areálu Medeného hámra,
-dosiaľ zachované architektonicky a technicky hodnotné prvky a detaily, ktoré sú materiálnymi nositeľmi informácie o spôsobe výstavby i technológii výroby v hámri,
-6 architektonických vízií – štúdií možného využitia jednotlivých budov areálu na nové funkcie.

Návrh nových funkcií vychádza z premís:

-zachovať a využiť maximum dosiaľ existujúcich autentických častí objektov,
-zachovať tvarový výraz areálu, nemeniť jeho objemovú a priestorovú štruktúru,
-využiť a prezentovať maximum originálnych konštrukčných a materiálových prvkov,
novými architektonickými a prezentačnými prostriedkami oživiť „génia loci“ a tak sprostredkovať širokej verejnosti nielen históriu hámra ale najmä jeho mimoriadny civilizačný význam dosahujúci medzinárodnú úroveň.

Ako nové funkcie sa overovali popri seba-expozičnej funkcii tiež funkcie:

-vedecko-edukačného centra (v kooperácii s UMB),
-kultúrno-spoločenského centra (celomestského až regionálneho významu)
-verejného stravovania,
-prechodného bývania,
-podnikateľského inkubátora služieb, umeleckých remesiel alebo dizajnu
-multifunkčného obchodného a expozičného centra komerčného charakteru.

Budova nazývaná Hiarty (od nem. Herd) slúžila na finalizačné spracovanie medených produktov. Bola postavená zrejme už koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Dodnes zachované pôdorysné trojlodie objektu vzniklo úpravami počas 16. storočia. Je to pravdepodobne najstaršia tzv. odlievacia hala hámra (podľa V. Husáka). Dnes je zaklenuté pruskými klenbami a otvormi na odvod dymu (tzv. dymniky) vymurovanými z tehlového materiálu. Toto zaklenutie pochádza z obdobia po roku 1761, keď práve z areálu Medeného hámra sa na celé mesto rozšíril katastrofálne ničivý požiar, ktorý vážne poškodil nielen areál hámra ale celé mesto. Výrazná prestavba objektu je preto datovaná rokom 1761. Ďalšie archívne doložené prestavby sú z rokov 1818, 1843, 1850 a 1859 a súvisia so zmenami technológie výroby medi. Dnešný stav budovy Hiartov je výsledkom po asanácii v roku 1996. 

Hodnotné prvky a detaily stavby:

-prízemné časti obvodových murív a vnútorných stĺpov z lomového kameňa, tehlové pruské klenby s tiahlami z kovaného železa,  tehlové opravy a doplnky staršieho kamenného muriva, zachované oblúky vstupných otvorov do haly, v interiéri zreteľné oblúkové  okenné otvory neskôr zamurované.
-náznakovo čitateľný oblúčkový dekór pod omietkou na fasáde do ulice Laskomerská
-zachované tehlové nadokenné oblúky, ktoré boli zmeneé pri prestavbe po roku 1920.v zmiešanom  murive v časti fasády bez  strechy,
-drevený krov nad zaklenutou časťou objektu vešadlového typu (napriek jeho zlému technickému stavu) s dekoratívne ukončenými  čelami krokiev

Objekt dielní bol postavený v roku 1851 na mieste pôvodnej valcovne a hámra nakovanie a vypaľovanie tzv. mincových cánov (medených tyčí, z ktorých sa rezali platničky na razenie mincí.). Bezprostredná blízkosť vodného náhonu vypovedá o napojení tu umiestnenej technológie na energetický zdroj. Nový (dodnes zachovaný) objekt slúžil pomocným prevádzkam obslužných dielní a dosiaľ sa zachoval len s malými neskoršími úpravami.

Hodnotné prvky a detaily:

-dispozičný rozvrh vnútorných priestorov vrátane umiestnenia otvorov,
-drevené výplne okenných a dverných otvorov vrátane kovových mreží,
-lokalizácia dreveného schodiska do podkrovia (v súčasnosti už len v torzálnom stave)
-drevený trámový strop (v torzálnom stave)
-keramická krytina tzv. viedenského typu.

Hala elektrolýzy je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2710/3 Výroba elektrolýzy začatá v 1891, aktuálny výzor haly prezentuje stavebno-modernizačné zásahy z priebehu 20. storočia: funkcionalistické členenie a kovový materiál okenných výplní, vlnitá plastová krytina na pôvodnom strope, protišmykové dlaždice podlahy. V hale zachovaný pôvodný drevený krov rozponu 20 m, podopretý oceľovými stojkami, ktoré súčasne tvoria podporu jednej strany jazdnej dráhy zachovaného mostového žeriavu z pôvodnej technológie. Strešná krytina neudržiavaná – je v dezolátnom stave a ohrozuje trvácnosť veľkorozponovej konštrukcie krovu.

Hodnotné prvky

-drevená konštrukcia krovu
-oceľové stojky prútovej nitovanej konštrukcie podporujúce krov a žeriavovú dráhu
-nitovaná žeriavová dráha vrátane jej uloženia na obvodovom murive
-obvodové murivo južnej steny skladané z tehlových a kamenných pásov
-tvar a veľkosť okenných otvorov a ich výplní

Laboratóriá- Budova zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2710/3 stojí na mieste predošlého skladu medených platničiek. V 19. storočí adaptovaná na účely skúšobných laboratórií. Veľkopriestorová hala prekrytá dreveným trámovým stropom s novšími podpornými stojkami stojí na zasypanej sústave klenbených polí z tehlového a zmiešaného muriva. Zachovaná oceľová valcová nádrž výrobnej technológie. V dôsledku absentujúcej údržby strechy došlo k lokálnej deštrukcii stropu – stav ktorý má tendenciu naďalej pokračovať.

Hodnotné prvky:

-zachovaná dispozícia priestorov
-drevený trámový strop
-drevené okenné výplne skriňovej konštrukcie dvojité, so zasklením malorozmerovými sklenenými tabličkami vo východnej fasáde
-tvar zastrešenia
-zasypané podlažie klenbeného systému –vhodné otvoriť a prezentovať

Administratíva a pomocné prevádzky od počiatkov komplementárne dopĺňali výrobné činnosti Medeného hámra. Kým v období ručnej a manufaktúrnej výroby tieto činnosti boli vysunuté na okraj hámrom urbanizovaného územia (za cestu), v záverečnom výrobnej aktivity areálu sa skladové haly a administratíva primkli k výrobným halám elektrolýzy, kde sa pre ne zastavali voľné plochy areálu. Všetky novodobé stavby dokumentujú bežnú stavebnú produkciu svojho obdobia, technicky a kapacitne predstavujú aktuálne komerčne využiteľný potenciál, vo vzťahu k architektonicko-objemovej štruktúre historickej časti areálu sú zjavne bez kontextu a v areáli pôsobia rušivo. Perspektívne je možné ich ďalej využívať s podmienkou zmeny fasády v prospech historických objektov.

Budova usmerňovača elektrického prúdu
Budova vymedzuje severnú hranicu výrobného areálu. Postavená v roku 1927 v súvislosti so zapojením areálu cez trafostanicu do odbernej siete blízkych vodných elektrární Harmaneckej a Starohorskej sústavy (dovtedy si podnik vyrábal elektrický prúd vlastnou peltonovou turbínou.). V budove bola umiestnená sústava transformátorov a usmerňovačov na zabezpečenie jednosmerného elektrického prúdu nevyhnutného pre výrobný proces elektrolýzy. Budova postavená v čistom funkcionalistickom slohu je hodnotným architektonickým dokumentom výstavby priemyselných objektov v tomto slohovom prevedení. Budova doteraz nie je pamiatkovo chránená, aj keď jej hodnotové kapacita by si ochranu zaslúžila.

Hodnotné prvky:

-dispozičné a objemové riešenie objektu
-pôvodné okenné výplne sklobetónové s otváravými dielmi

Vodné náhony predstavovali kľúčový energetický fenomén Medeného hámra bol od jeho počiatkov. Hámru poskytovali ťažnú silu na pohon pracovných strojov (kolies, valcov a bucharov). Vodohospodársky systém náhonov bol vytvorený odrazením prívodného kanála (náhonu) z potoka Bystrička cca 2 km pred vstupom do areálu a pred samotným výrobným areálom sa rozvetvoval na dve vetvy, z ktorých sa napájali jednotlivé zariadenia kolesovní s hnacími kolesami. V areáli hámra sa nachádzalo približne 500 m vodných náhonov. Aj keď náhonový systém bol pre areál podmieňujúci, predsa nebol nemenný. Trasovanie náhonov sa v rámci areálu niekoľko ráz zmenilo – v závislosti od zmeny výrobného procesu a používanej technológie. Vývojový rad pravdepodobných zmien trasovania vodných náhonov v areáli je zostavený na základe historických popisov areálu a analýzou historických mapových dokumentov. (Ďurišová, 2006)

Predstavujeme jednotlivé návrhy:

Cieľom diplomovej práce Ing.arch. Natálie Michalovej bolo nájsť takú funkciu, ktorá zrozumiteľným spôsobom sprostredkuje informácie o 500 ročnej histórii tohto industriálneho areálu a vysvetlí význam jeho početných priekopníckych inovácií na poli metalurgie medi a iných neželezných kovov. 

Diplomová práca Ing.arch.Barbory Babockej. Návrh funkcie Obchodno-expzičného centra je umiestnený do skupiny objektov v centrálnej časti areálu Medeného hámra, v ktorých v ostatnom období fungoval tzv. Elektrolytický závod. Cieľom tohto variantu bolo overiť, či do zachovanej stavebnej štruktúry je možné umiestniť aj čisto komerčne organizovanú funkciu.