Korene - praveké mesto pri Vrábľoch, druhá časť.

Ako žili ľudia v dobe bronzovej

V areáli opevnenej osady sme sa sústredili prevažne na odkryv obydlí. Zistili sme, že domy mali štandardizované rozmery. Ich dĺžka sa pohybovala v rozmedzí 10 – 15 m a šírka v rozpätí 6 – 8 m. Medzi domami sa nachádzala ulička široká približne 1 m. Je zaujímavé, že bola vyplnená prevažne kuchynským odpadom (rozbitými nádobami, zvieracími kosťami), nefunkčnými pracovnými nástrojmi a drobným lomovým kameňom. Zdá sa teda, že domáci odpad nebol sústredený na nejakom centrálnom mieste (smetisku), ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený v priestore medzi domami. Zápach rozkladajúceho sa odpadu musel byť v letných mesiacoch neznesiteľný...

V strede obydlí sa nachádzalo ohnisko (alebo pec), s dokladmi jeho viacnásobného obnovovania. Zachovali sa aj stopy viacerých dlážok nad sebou v podobe žltohnedých horizontálnych pásov udupanej hliny. Poukazuje to na existenciu viacerých prestavieb domu na tom istom mieste. Na základe typického keramického materiálu môžeme skúmané obydlia datovať do obdobia únětickej kultúry.

Do únětickej kultúry zaraďujeme aj zvyšky domu nachádzajúceho sa v inej časti opevnenej osady. Jeho nálezová situácia je jedinečná v stredoeurópskej oblasti. Vďaka tomu, že dom zanikol požiarom, sme boli schopní pozorovať detaily, ktoré sú obvyklé prevažne iba v močaristých oblastiach severozápadnej Európy. Pri postupnej preparácii deštrukčných vrstiev zhoreniska sme odkryli pomerne veľa zuhoľnatených kusov dreva. Išlo hlavne o architektonické články (brvná a dosky), ktoré poukazujú na to, že pri požiari deštruovala väčšina obvodových stien (vrátane strechy a povaly) dovnútra domu. Dokonca sme objavili aj stopy po zrútených regáloch, ktoré sa nachádzali pri stenách domu. Unikátom sú zachované zvyšky zuhoľnatených prútených košov, ktoré boli zrejme pôvodne uložené na povale domu a naplnené obilím.

Okrem dreva boli pri konštrukcii domu využité aj lomové kamene. Ich petrografická  analýza ukázala, že všetky pochádzajú zo Štiavnických vrchov. Preto môžeme oprávnene predpokladať, že skupiny prospektorov (vyhľadávačov určitých druhov surovín), pozostávajúcich z obyvateľov opevnenej osady vo Vrábľoch a z jej bezprostredného zázemia, privážali tento stavebný materiál pri spiatočných cestách z výprav do stredoslovenských rudných oblastí. Množstvo a veľkosť lomových kameňov nabáda k myšlienke, že pri ich transporte využívali vozy ťahané zvieracím (najskôr konským) záprahom.

Všetky preskúmané domy únětickej kultúry boli porušené zásobnicovými jamami nasledujúcej maďarovskej kultúry. V jednej z jám sa nachádzal keramický súbor až šestnástich nádob, obrátených prevažne hore dnom. Nálezová siruácia poukazuje na jednorazový rituálny akt (hostinu), po ktorom boli všetky výrobky z keramiky úmyselne poškodené a uložené na dno jamy.

Na dne inej jamy maďarovskej kultúry sa nachádzala pravdepodobne ženská lebka, ktorá bola uložená v hrncovitej nádobe. Opäť môžeme uvažovať o doklade určitého rituálu, počas ktorého zohrávala významnú úlohu práve ľudská lebka.

Záchrana lokality

Okrem týchto pozoruhodných výsledkov nás čakalo aj nepríjemné poznanie. Keď sme porovnali súčasnú hrúbku kultúrnych súvrství s hrúbkou zistenou počas výskumu Antona Točíka v roku 1967, zistili sme veľmi znepokojujúcu skutočnosť. Kým ním pozorovaná hrúbka kultúrnych vrstiev dosahovala takmer 300 cm, nami potvrdená súčasná mocnosť dosahovala len 50 – 100 cm. Za 45 rokov intenzívnej poľnohospodárskej činnosti (a erózie s ňou spojenej) sa zničilo viac než 2 m hrubé súvrstvie! Podstatná časť poznatkov o živote našich predkov je tak nenávratne zničená (najviac utrpeli najmladšie súvrstvia patriace maďarovskej kultúre; staršie vrstvy patriace hatvanskej a únětickej kultúre zostali doteraz nedotknuté). Tento fakt do značnej miery mení doterajší charakter výskumu. Zo systematického výskumu pre vedecké a dokumentačné účely sa chtiac-nechtiac stáva výskum záchranný.

Terénne práce, ale menšieho rozsahu, sa uskutočnili aj v hospodárskom zázemí opevnenej osady. Boli tu odkryté prevažne zásobnicové jamy patriace kultúre Kosihy-Čaka/Makó zo sklonku doby kamennej a kultúre únětickej a maďarovskej zo staršej doby bronzovej. Jamy prevažne tvaru zrezaného kužeľa mali hĺbku takmer 2 m a slúžili na skladovanie potravy (niečo na spôsob pravekých chladničiek). Keď sa ich funkcia skončila, boli naplnené bežným sídliskovým odpadom (napr. zvieracie kosti, rozbité nádoby, popol a iné).

Vykrádanie hrobov

Pozornosť sme sústredili aj na priľahlé pohrebisko. Preskúmali sme niekoľko hrobov, ktoré možno chronologicky zaradiť do únětickej kultúry. Všetky doteraz odkryté hroby boli porušené šachtami pravekých „vykrádačov“ („vykrádanie“ sa odborne nazýva sekundárne otváranie hrobov). Šachty boli smerované do tých častí hrobu, kde bolo možné pri pochovanom jedincovi s najväčšou pravdepodobnosťou získať predmety s vysokou hodnotou (kovové šperky a zbrane).

Keďže ľudské pozostatky boli pri tomto akte rozhádzané, muselo sa odohrávať v čase, keď mäkké časti tela už zotleli. Spravidla šlo o obdobie 7 – 10 rokov po uložení nebožtíka na posledný odpočinok. Tento jav bol bežne rozšírený v celej strednej Európe. Dôvody jeho praktizovania nám zatiaľ nie sú úplne známe. Bežne sa uvažuje o tom, že cenné predmety boli odoberané za účelom osobného obohatenia. Druhou možnosťou je, že išlo o rituál, ktorého cieľom bolo získať relikvie patriace predkom. Na základe mimoriadne vysokej hustoty hrobov na pohrebisku (ako aj veľkého počtu domov) predpokladáme, že počet obyvateľov osady v staršej dobe bronzovej sa v istom období mohol pohybovať až okolo 1000.

Podobné Stredomoriu

V čom teda spočíva význam opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch? Lokalita sa nachádza v oblasti, kde sa miešajú vplyvy z troch svetových strán: zo západu, z oblasti únětickej kultúry; z juhu, z prostredia kultúr s inkrustovanou keramikou (na výzdobu keramiky sa používala biela pasta); a z východu, z domovskej oblasti hatvanskej a neskôr otomanskej kultúry. Všetky tieto kultúrne prúdenia a impulzy sa postupne podieľali na formovaní vrábeľského Fidváru.

Druhým dôležitým faktorom bola blízkosť zdrojov rúd farebných kovov (meď, zlato, striebro, cín a ďalšie), ktoré boli situované v neďalekých sopečných pohoriach na strednom Slovensku. Osada vo Vrábľoch, ležiaca na križovatke obchodných ciest, sa tak mohla zúčastňovať na distribúcii nielen týchto nerastných surovín, ale aj hotových metalurgických výrobkov. S tým úzko súvisela aj koncentrácia moci a majetku tamojšej najvyššej spoločenskej vrstvy, čo umožnilo vznik centrálneho sídliska „mestského“ charakteru.

Ďalším dokladom riadenia sídliska „mestského“ charakteru miestnou elitou je existencia batérie zásobnicových jám (niekoľko desiatok), sústredených na jednom mieste na pomerne malom priestore. Poukazuje to na odlišný spôsob hospodárenia so zásobami potravy, než bolo bežné v staršej dobe bronzovej v iných osadách v regióne juhozápadného Slovenska. Tam obvykle ku každému domu priliehala jedna alebo viac zásobnicových jám, čo naznačuje, že každá rodina hospodárila so svojimi zásobami sama. Vo Vrábľoch teda členovia miestnej spoločenskej elity centrálne riadili hospodárenie a rozhodovali aj o distribúcii spoločných zásob potravy.

Radiálne usporiadanie obydlí vo viacerých radoch pozdĺž kruhového opevnenia, aké bolo zistené vo Vrábľoch, má veľmi blízke analógie tak vo východnom Stredomorí, ako aj v eurázijskej oblasti (Sintašta, Arkaim). Dôležité je, že kruhová zástavba pochádza z obdobia klasickej fázy únětickej kultúry, ktorá chronologicky zodpovedá kruhovým zástavbám známym z oblasti kultúry Sintašta v zauralskej oblasti Ruska a v severnom Kazachstane. Ide o obdobie 2000 – 1750 rokov pred n. l., ktoré z časového hľadiska predchádza mykénsku kultúru vo východnom Stredomorí. Opevnené sídliská boli v severokarpatskom priestore doteraz spájané prevažne s kultúrami záveru staršej doby bronzovej (napr. maďarovská a otomanská kultúra), ktoré sú súčasné s mykénskou kultúrou. A tak možno konštatovať, že výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch-Fidvári od základu mení naše doterajšie poznatky o smerovaní kultúrnych vplyvov a kontaktov medzi regiónom strednej Európy a vzdialenejšími kultúrnymi oblasťami.

Autori článku prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., Mgr. Peter Tóth. Článok bol uverejnený na partnerskom Historywebe.

Použitá literatúra

Bátora, J./Eitel, B./Falkenstein, F./Rassmann, K.: Fidvár bei Vráble – Eine befestigte Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. In: Defensive structures from Central Europe to the Aegean in the 3rd and 2ndmillenium BC. Poznań – Bonn 2008, 97 – 107.

Bátora, J./Eitel, B./Hecht, S./Koch, A./Rassmann, K./Schukraft, G./Winkelmann, K.: Fidvár bei Vráble (Kr. Nitra, Südwestslowakei). Untersuchungen auf einem äneolithisch-frühbronzezeitlichen Siedlungshügel. Germania 87, 2009, 1 – 21.

Bátora, J./Hüssen, C.-M./Ölvecky, R./Rajtár, J./Rassmann, K./Tóth, P./Winkelmann, K.: Výsledky archeologického výskumu a prieskumu vo Vrábľoch. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2010, v tlači.

Bátora, J./Behrens, A./Gresky, J./Ivanova, M./Rassmann, K./Tóth, P./Winkelmann, K.: The rise and decline of the Early Bronze Age settlement Fidvár near Vráble, Slovakia. In Collapse or continuity? Environment and development of Bronze Age human landscapes. Bonn 2012, 111 – 129.

Bátora, J./Modarressi-Tehrani, D./Rassmann, K./Tóth, P.: Výsledky ďalšej etapy archeologického výskumu vo Vrábľoch. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2011, v tlači.

Bátora, J./Rassmann, K./Tóth, P.: Výskum opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch v roku 2012. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, v tlači.

Falkenstein, F./Bátora, J./Eitel, B./Rassmann, K.: Fidvár bei Vráble – Archäologische Prospektionen auf einer befestigten Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. Mitteilungen der Berliner Gesellschaft für Anthropologie, Ethnologie und Urgeschichte 29, 2008, 39 – 49.

Kuzma, I./Blažová, E./Bartík, M./Rajtár, J.: Letecká prospekcia na Slovensku. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000, 2001, 112 – 138.

Lichardus, J./Vladár, J.: Karpatenbecken – Sintašta – Mykene. Ein Beitrag zur Definition der Bronzezeit als historischer Epoche. Slovenská archeológia 44, 1996, 25 – 89.

Janšák, Š.: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti 25, 1931, 7 – 64.

Točík, A.: Opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch. Slovenská archeológia 34, 1986, 463 – 476.

Obrazová príloha: J. Bátora, P. Tóth, Mariya Ivanova, Archeologický ústav SAV v Nitre, Römisch-Germanische Komission des Deutschen Archäologischen Institut