Mimoriadne štíhly rám zvyšuje podiel skla s cieľom maximalizovať dopad svetla a vytvára vzhľad pevného modelu...
Česká firma Janošík balansuje na hranici možného.
Je váš projekt dostatočne silný, aby sa stal projektom Prefarenzen?
Do celosvetovej súťaže je možné prihlásiť diela zrealizované po roku 2022. Podmienkou je významná časť stavby realizovaná...
Sklenené priečky od spoločnosti Milt ako kľúčový prvok moderného dizajnu
Už po štvrtýkrát majú slovenskí architekti možnosť zúčastniť sa medzinárodnej architektonickej súťaže BigMat International...
ICONIC: Kľučka, ktorá spája históriu s modernou eleganciou
REHAU Window Solutions získalo ocenenie German Design Award 2025 za vynikajúce riešenie okien ARTEVO TERRA.
Nech už staviate, renovujete alebo navrhujete výplne otvorov, teraz máte jedinečnú príležitosť získať prémiové okná za...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Nekĺzať po povrchu, nehovoriť len o veciach, keď do nich môžeme preniknúť. Aj tak by sa dali zhrnúť myšlienky Olega Šuka a aj o tom je súčasná výstava v Múzeu Vojtecha Löfflera.
Kurátorka Ivana Komanická si k spolupráci prizvala aj interiérových dizajnérov Miru a Petra Maukšových, ktorí sa podieľali na architektúre výstavy. Výsledkom je veľmi jednoduchý priestor zbavený zbytočných detailov. Výnimkou sú biele závesy, pozlátené oblúky a na podlahe čiarou symbolicky naznačený obvod lode, teda motív, ktorý Oleg Šuk s obľubou maľoval.
Výstava tak pripomína priestor „white cube“, teda priestor bielej „ideálnej“ galerijnej kocky, čo súvisí so zámerom kurátorky etablovať Olega Šuka ako súčasného vizuálneho umelca. Zároveň však tento doslova asketický priestor umožňuje ešte jednu, ale zásadnú vec – nerušene sa sústrediť na diela.
„Oleg nikdy nekládol veľký význam robiť dielam komentáre, neanalyzoval ich, neteoretizoval nad nimi, teda nerobil to, čo je dnes v umení bežné,“ hovorí Ivana Komanická. „Vnímal ich bez naratívov, diskusií a dodatkov, a takto sme sa k nim rozhodli pristúpiť aj my,“ dodáva.