Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Osadenie na terén a vstup na vežu
Na vrch Zámčisko vedie vyššie znázornený okruh zelenej trasy, pričom si môžete vybrať po ceste viacero variant, tie sú však strmšie ako značkovaná zelená trasa, po ktorej sme sa vydali my. Po tejto túre sme si uvedomili, že vrchol kopca je viac menej holý a preto sa nám naskytol uz počas výstupu na tento vrchol čiastočný výhľad a moment prekvapenia nebol náhly ale postupný. Celý vrchol je skoro plne odkrytý. Už počas výstupu vidíte ako sa vám otvára obloha, vystupujete z lesa a cítite že ste v cieli s výhľadom. Tento moment prekvapenia chceme v návrhu presunúť priamo k navrhovanej veži.
V mieste 1 sme sa preto odpojili od zelenej a vstupujeme cez les zapustenou cestičkou do vrstevnice kopca až priamo pod vyhliadkovú vežu. Týmto vstupom prichádza k momentu prekvapenia z vyhliadkovej veže, jej architektúry, vytvorenej scény a výhľadu, ktorý sa nám naskytne nečakane a v silnejšom zážitku. Dostali sme sa do bodu 2, kde sa cestičkou vedenou po vrstevnici zapúšťame v mieste osadenia veže do terénu. Týmto zapusteným vstupom získame tesnejší kontakt s vegetáciou a zelenou, dostaneme sa akoby pod „dáždnik“ vyhliadkovej veže. Zároveň je to odkaz na bývalé nálezisko a históriu tohto miesta, touto zapustenou cestou môžeme už od bodu 1 odprezentovať nálezy (v rámci informačných tabúľ upevnených po stranách zapustenej cesty) a historické súvislosti tohto miesta. Presne pod stredom veže vystúpime šiestimi stupňami na úroveň terénu a úroveň vstupu do vyhliadkovej veže. Dostaneme sa pod stred veže. Z tohto bodu môžeme buď pokračovať ďalej, alebo vystúpiť na vrchol veže. V tejto časti pod vežou sú chránené priehľady na všetky strany aj preto sme tu navrhli posiedku pre turistov. Bod 3 znamená voľné vstupy z turistickej zelenej trasy alebo aj voľne z lesa. Poloha samotnej vyhliadkovej veže, jej osadenie do terénu s nadväznosťou na povahu miesta je podstatnou súčasťou nášho návrhu.
Vyhliadková veža je osadená vo svojej dlhšej časti v smere východ – západ, pozemok tvaru kosoštvorca v prepone dlhy cca 18m umožnil v našom návrhu vytvoriť trojuholníkové vegetačné predpolia veže. Celá disponibilná plocha ráta s dendrologickým návrhom vhodnej zelene, odkazujúc vo svojich troch častiach (priestor pod vežou, severný a južný trojuholník) na rôzne výškové úrovne lesa, ktoré návštevník môže zaži. Prechádzajúc po zapustenom chodníku je návštevník v úrovni očí viac v kontakte s nižšou úrovňou zelene, z úrovne vstupu do veže strednej zelene a stúpajúc po schodoch s úrovňou koruny stromov. Práca s terénom nám takto umožnila dostať návštevníka z malej mierky detailu ( zapustený chodník – detail úrovne rastlín) až po väčšiu mierku stromov a nakoniec obriu mierku panoramatického výhľadu.
Vyhliadková veža
Po spoznaní miesta sme hneď pochopili že náš návrh nebude "len" vyhliadková veža. Úplne holý vrchol a totálny výhľad – len vyhliadka, to by bolo príliš zjednodušené. Ako popisujeme v texte o osadení veže a širších súvislostiach, pri návrhu sme vychádzali z viacero bodov: množstvo ľudí prechádzajúcich sa po lese bude úplné inak vnímať vežu z blízkosti, ako pozоrоvateľ z mesta Poprad. Práve preto len čistá konštrukcia veže ako vyhliadky nepostačuje a to o to viac, ak uvažujeme v budúcnosti s väčším počtom turistov a vytvorením lesoparku. Náš návrh má za cieľ vytvoriť zaujímavý objekt pre vzdialeného aj blízkeho pozorovateľa. Veža preto musí kombinovať architektúru pre panorámu vrcholu z pohľadu popradskej kotliny ako aj architektúru v súlade s prírodou lesa a jeho návštevníkmi. Aj z tohto dôvodu je veža svojou väčšou plochou orientovaná do dolín a svojou užšou do lesa, rovnobežne so smerom vstupného chodníka z východnej aj západnej strany. Týmto osadením a tvarom sa vystavuje ako vyhliadka – pútač na horizonte pre vzdialeného pozorovateľa ako miesto záujmu a svojou užšou časťou neruší pri prechode po turistickom chodníku.
Pre panorámu a viditeľnosť na horizonte sme zvolili bielu farbu na rámovej konštrukcii, biela farba sviežo kontrastujúca s odtieňmi zelenej farby lesa počas vegetačného obdobia. Tým, že kopec je skoro holý vo svojom vrchole, máme možnosť bez veľkého zásahu do prírody starostlivo nasadiť v priestore veže vegetáciu po výbere dendrológa a ňou našu vežu "naplniť". Naša myšlienka je totiž vytvoriť chránenú vegetáciu v priestore veže, ktorá časom kontгоlovane zarastie voľný priestor rámovej konštrukcie veže a umožní návštevníkom prеchádzať popri viacerých úrovniach takto vytvoreného mini-lesa. Od najnižšej drobnej zelene pri zapustenom chodníku, cez kriky, po koruny stromov a to všetko počas otvárajúcej sa panorámy výhľadov. Len vyliezť na vyhliadkový bod nestačí, takto gradujúci moment prechádza od detailu rastlín a z po panorámu lesov a hôr. Navrhovaná veža je odkazom ochrany prírody v jej jednoduchej skratke, príroda a človek sa stretnú na jednom mieste a navzájom interferujú, príroda v podobe nasadenej vegetácie zmäkčuje tvrdý umelý zásah človeka do jej prostredia a týči sa na horizonte ako zreteľný odkaz.
Ako konštrukčný materiál veže je zámerne vybratá oceľ – symbol zásahu človeka do prírody, umelý prvok vytvorený človekom v lese na tomto mieste.
Oceľová rámová konštrukcia vychádza tvarovo z prírodného motívu koruny stromu, doplnená o nutne zavetrenia vytvorila celkovú аrchitektúru veže. Na zámer prеchádzky lesom nadväzuje aj konštrukcia schodiska veže, vstup na vežu je z úrovne terénu, 1,2m nad zapusteným chodníkom, v strede priestoru pod vežou. Ramená vedúce na vrchol vyhliadky sú plytšie (150mm) a to kvôli tomu, že výstup sa mení na zastávky pri pozorovaní vnútorného priestoru spojeného s hlbokými priehľadmi na Tatry, doliny Gemera, blízke aj vzdialenejšie vrcholky hôr. Konštrukcia veže je symetrická na vyznačenú os a stгed pod vežou, južná aj severná strana majú identickú konštrukciu a to isté platí s výnimkou miesta podest aj pre bočné steny veže. Na úrovni terénu je konštrukcia veže upravená tak, aby človek mohol ako bránou prejsť na všetky svetové strany: východ-západ (zapustený chodník), sever-juh (cesta do lesa). Všetky pochôdzne časti schodiska, stupne, podesty aj horná plošina sú drevené.
Náš návrh využíva celú určenú parcelu, bývalú archeologickú jamu, vytvára v cípoch tejto parcely pravidelnú výsadbu zelene. Pravidelnosť výsadby zvýrazňuje celkový koncept diela v prírode – umelý zásah človeka v kontraste s nepravidelnosťou prírody. Severný aj južný cíp tejto parcely vytvára zároveň predpolie pre vstupy do veže z terénu vrchola Zámčiska alebo zo severnej strany smerom od Kvetnice.
Vrchol vyhliadkovej veže sa týči nad horizontom kopca ako blikajúci plamienok nad vežou. Celkovú výšku veže ukončuje rámová konštrukcia v tvare zvislého hranolu. Tento rám je obložený z čelných strán reflexnou platnou (alu natural). V smere chodníka je rám otvorený, bez reflexie. Je to ukončenie veže nad horizontom pre vzdialeného pozоrovateľa. Vežu časom vyplní príroda, nadviaže na "zásah človeka" a vrсhol veže s vyhliadkou ostane ako keby nad korunami stromov.
Súťažný plagát
Podklady: ORA architekti