KAIRA LOORO, EKUMENICKÝ PRIESTOR, SENEGAL - SÚŤAŽNÝ NÁVRH

Cieľom súťaže bol návrh sakrálnej architektúruy v Africkom štáte Senegal, región Casamance, obec Tanaf. Nová architektúra v území má byť novým signifikantným znakom danej lokality, ktorá bude v sebe niesť pokoru, ducha a nádej. Územie bolo v histórii zdevastované ľudskou rukou ale i samotnou prírodou. Vojny, otroctvo, sucho, vysoké teploty a znehodnotenie pitnej vody obyvateľov Senegalu úzko spojilo a vytvorilo v týchto ťažkých časoch ľud, ktorý je zomknutý v silnej viere v lepšiu budúcnosť. Motto Senegalu „Jeden ľud, jedna viera, jeden cieľ“ tomu nasvedčuje. Riešená architektúra má byť nástrojom na prekonanie ťažkostí a zároveň symbolizovať nádej. Sakrálny priestor má slúžiť viacerým vierovyznaniam (moslimom, kresťanom, ortodoxným, animistom). Hierarchia týchto priestorov je centralizovaná do stretávacieho, verejného priestoru (ekuménie), ktorý pokračuje v ideológii obyvateľov Tanafu. Zároveň má každý veriaci vlastné útočisko v štruktúrach pripomínajúce modlitebne. Tie sa koncentrujú do jedného ekumenického priestoru. Práca navádza k rôznym úvahám a otázkam: ako byť pri výstavbe udržateľný v týchto krajinách? čím by mala byť nová architektúra prínosom? ako sa vysporiadať s tematikou nedostatku pitnej vody v danej lokalite? ako si uctiť kultúru danej komunity? a zároveň naviazať na typológiu jednotlivých náboženstiev, ktorá by dosiahla dostatočnú duchovnú obnovu a pokoj na duši?

Riešený projekt sa nachádza v Západnej Afrike v oblasti Sedhiou, región Casamance, ktorého názov vzišiel z rovnomenného pomenovania rieky Casamance. Riešená lokalita v obci Tanaf sa nachádza na slepom ramene v údolí Tanaf. Príroda tejto lokalita je rozmanitá. Prevažne sa tu nachádzajú močiare, palmové a baobabové územia, polopúšte ale aj buš. Neďaleko sa nachádza národný park Balmadouský les. Tanaf je obec v susedstve mesta Baghere, ktoré sa nachádza za riekou. Najbližšie najväčšie mesto je Sedhiou. Napojenie na jednotlivé mesta sú vďaka komunikáciám, ktoré sú z časti spevnené asfaltom, iné zas nespevnené s maximálnou šírkou 2m. K väčším mestám je potrebná doprava po vode.

V obci Tanaf sa nachádza základná občianska vybavenosť. Je tu situovaná 1 materská škola a 2 základné školy, kde jedna z nich je v tesnej blízkosti na riešené územie budúcej sakrálnej stavby. V blízkosti je aj radnica a trhovisko. Verejné toalety sú dostupné do 200 m. Cez obec prechádza hlavná cesta, ktorá je zároveň hlavnou kompozičnou osou. Na nej je situovaná aj budova prvej pomoci. Pri napojení rieky na vnútornú dopravnú infraštruktúru sa nachádza budova polície a záchytné parkovisko.

Vzhľadom na architektonický vstup do nového nepoznaného územia, bolo potrebné zanalyzovať urbanizmus mesta a jeho vývoj. Mesto vzniklo pri ramene rieky Casamance. Hlavná kompozičná os je kolmá na toto rameno. Vedľajšie kompozičné osi sú v ortogonálnom systéme a sú kolmé na hlavnú os. Vďaka tejto urbanizácie je väčšina ciest na seba kolmých, čím sa vytvorila silná, racionálna sieť. Z dôvodu nedokončenia celej infraštruktúry s racionálnym charakterom, sú územím vytvorené prechody obyvateľmi v podobe peších trás, ktoré vyznejú ako iracionálny prvok. Aj cez riešené územie prechádzajú pešie trasy, ktoré sme sa snažili zachovať.

Hlavnou myšlienkou projektu bolo vzájomné prepojenie náboženstiev priestorom, ktorý by ponúkal modliacim dostatočnú duševnú obnovu a zároveň by zdôraznil národné motto Senegalu: Jeden ľud, jeden cieľ, jedna viera. Chceli sme dosiahnuť pre každého veriaceho vlastné útočisko v podobe 4 kaplniek – 4 dominantné náboženstvá, ktoré sú prepojené jedným verejným (stretávacím) priestorom. Východiskom hmoty kaplniek bolo tradičné obydlie valcového tvaru.

Ďalšie inšpiračné zdroje sme hľadali v urbanizme Tanafu a v textúre materiálov vzťahujúcich sa k danému miestu. Pri prvom pohľade na situáciu obce sme si uvedomili jej racionálny raster a zároveň aj jej iracionálny charakter v podobe peších cestičiek naprieč územím. Ľud Senegalu je úzko spätý s pôdou a prírodou, kde naše hľadanie pokračovalo. Za doménu iracionálnej stránky projektu sme si zobrali rôzne textúry pôdy. Racionálnym prvkom zas bol fakt, že sa všetky chrámy v minulosti orientovali zo západu na východ. Tu prichádza k harmónii a k flexibilite projektu a jeho možne postavenie v ľubovoľnom mieste. V danej lokalite sme sa v racionálnom slede napojili na existujúci objekt, čím sme si uctili jeho bývalú funkciu.

Všetky 4 navrhnuté modlitebne sú orientované do spoločného priestoru čím dochádza k ekuménii. Ich konštrukčné a materiálové riešenie ich opticky spája, no vnútorné usporiadanie je pre každé náboženstvo jedinečné. Spoločný priestor je napojený na existujúcu infraštruktúru. V 2. etape projektu sa zaoberáme existujúcim objektom, ktorý by mohol byť adaptovaný na miesto prvej pomoci s detskou starostlivosťou. Máme za to, že by sme sa mali ku každej existujúcej budove zachovať s pokorným prístupom a snažiť sa ju zachrániť.

Vzhľadom na rôznorodosť typológii v jednotlivých kaplnkách, bolo potrebné navrhnúť mobiliár a konštrukcie v priestoroch v súlade s každým náboženstvom. Našou snahou bolo vytvoriť 4 autonómne priestory, ktoré by symbolizovali jednotlivé vierovyznania a zároveň, by rešpektovali obrady a modlitby konané v týchto priestoroch.

Moslimovia

• najväčšia pôdorysná plocha z potreby väčších kapacít
• priestor je striktne orientovaný na východ
• deštruktivistický princíp fasády na východnej strane, kumulácia svetlovodov
• strácanie strešnej krytiny zo západu na východ

Kresťania

• symetricky usporiadané sedenie so strednou uličkou
• centralizovaný oltár, priestor pre rečníka
• obvodový plášť sa k nebu opticky stráca vyberaním tehál a pridávaním svetlovodov
• otvorená strecha k Bohu

Ortodoxný

• symetricky usporiadané sedenie so strednou uličkou
• priestor upozorňuje na oltár a piedestál
• viac uzatvorenejší priestor vďaka čiastočnému prekrytiu
• symbol čísla 3 (3 portály, drevené nosníky po troch)

Animisti

• drevená konštrukcia stredom objektu (citovanie ich stavieb týčiacich sa k nebu)
• organická forma poukazuje na prírodu
• vyhliadková plošina v styku s existujúcim stromom, ktorý odoberá z hmoty fasády
• hlavným modliacim miestom je prienik prírody do objektu

Projekt rieši aj energetický aspekt na základe prírodných javov. Vďaka dvojitej fasáde modlitební dochádza k ochladzovaniu vnútorného muriva a k eliminácii prehrievaniu. Ochladzovanie je zapríčinené pohybom vzduchu v medzere, vo vertikálnom i horizontálnom smere. Horizontálne prúdenie vzduchu prebieha vďaka rôznym hrúbkam medzery, kde vznikajú v rôznych bodoch iné teploty. Vertikálne prúdenie je založené na základnom princípe – vzduch s vyššou teplotou je ľahší a jeho pohyb je zdola nahor.

V 2. etape sa uvažuje so skleníkmi pri existujúcom objekte, ktoré by vďaka kondenzácii mohli vyrobiť potrebnú pitnú vodu. Výroba vody je založená na skleníkovom efekte, kde v skleníku narastá teplota a vďaka rozdielnym teplotám medzi exteriérom a interiérom vznikne rozdiel v tlakoch na základe ktorého sa v skleníku na fólii zrazí voda v podobe kondenzu. Ten sa odvedie cez drenážne potrubie do nádrže s filtrom. Takýmto spôsobom sa môže zraziť pitná voda v niekoľkých litroch za deň.

Všetky použité materiály sú ľahko dostupné v obci. Murivo a základy sú navrhnuté z nepálenej tehly (variantne z Lateritu, ktorý sa ťaží neďaleko). Čiastočné prestrešenia modlitební sú navrhnuté z bambusových tyčí, ktoré budú zviazané konopným lanom. Nosný systému verejného priestoru je taktiež riešený z bambusových vertikálnych tyčí s priemerom 50-70mm. Jednotlivé bambusové stĺpiky sú votknuté do zemi. Medzi stĺpikmi je sú natiahnuté lanká, vďaka ktorým môže byť tento priestor prestrešený paropriepustnou tkanou textíliou. Membránová konštrukcia, bude slúžiť na tienenie v horúce dni . Koncové bambusové stĺpiky, budú našponované lanom, ktoré sa ukotví do zemi. Do obvodového muriva kaplniek budú vložené svetlovody, ktoré sa zhotovia z odpadového materiálu plechových krytín nachádzajúcich sa na existujúcich strechách v obci. .

Stavebný proces je jednoduchý a ľahko zhotovitelnený lokálnou pracovnou silou. Proces je rozdelený do troch stavebných etáp. V prvej etape ide o odstránenie pôvodných strešných konštrukcií existujúcej sakrálnej stavby, ktoré sú v dezolátnom stave. Krytina bude odstránená v celej ploche a nosné drevené prvky strechy budú opravené, alebo vymenené. Po vybúraní existujúcich prístavieb sa odstráni ornica do hĺbky 500 mm, ktorá vyčlení stavebnú jamu pre ďalšiu realizáciu. V druhej etape sa vybudujú nové štruktúry modlitební z tehlového muriva a po obvode stavebnej jamy sa osadia drevené koly s viditeľnou dĺžkou 700 mm, čím sa ešte viac vymedzí tento priestor. V tretej etape sa sfinalizujú povrchové úpravy. Vytvorí sa vstavba v animistickej kaplnke v podobe drevenej konštrukcie so schodiskom a vyhliadkovej plošiny. Nad dvomi modlitebňami sa zhotoví jednoduché, čiastočné prestrešenie z bambusových prvkov. Do verejného priestoru sa osadí mobiliár a konštrukcia s tieniacou funkciou. Do obvodového muriva sa buď počas výstavby, alebo po nej osadia svetlovody z odpadového plechu. Existujúca sakrálna budova bude prekrytá membránovou konštrukciou v podobe textílie opatrenej fóliou, z interiérovej strany bude fólia paropriepustná a z exteriérovej strany paronepriepustná, čo zabezpečí aj odvod dažďovej vody. V poslednom kroku sa zhotoví skleník na výrobu pitnej vody z ľahkej bambusovej konštrukcie, v ktorej sa bude nachádzať igelit ako paronepriepustná fólia zadržiavajúca vodu.

Architektúra bola navrhnutá na základe poznatkov a inšpirácii ekumenických modlitební po celom svete. Hlavným inšpiračným zdrojom bola príroda, jej zákonitosti, javy a jej štruktúry. Pragmatický urbanizmus Tanafu a iracionálna stránka prírody vytvorili harmonický súlad architektonických priestorov, ktoré navzájom kooperajú a sú v symbióze. Architektúra má komunitám pomáhať pri ťažkostiach a prekonávať ich. Navrhnutý objekt je udržateľný, postaviteľný pracovnou silou miestnych a navrhnutý z tradičných, dostupných materiálov. Nízke investičné náklady sú jednou z priorít projektu. Sakrálne stavby slúžia pre viacero vierovyznaní, ktoré sú napojené na jeden spoločný, stretávací priestor, čím sa potvrdzuje ekumenická stránka projektu. Existujúci sakrálny objekt bol zachovaný a bolo k nemu pristupované s pokorou. Jeho novou funkciou je stredisko prvej pomoci pred prírodnými katastrofami. Medzičasom môže byť využívaný pre voľnočasové aktivity pre deti a mládež. Navrhované miesto je miestom duševnej regenerácie, pokoja a nádeje v lepšiu budúcnosť, ktorá nás spája ako nás spája aj architektúra.