Laureátom Ceny Oskára Čepana 2020 sa stala Daniela Krajčová

Odborná medzinárodná porota dnes rozhodla, že laureátkou Ceny Oskára Čepana (COČ) je DANIELA KRAJČOVÁ. Prehliadku výstavy v Novej Synagóge v Žiline, prezentácie štyroch finalistiek a finalistov ako aj rozhovory s nimi a následnú diskusiu absolvovala porota v kombinácii aj online aj fyzicky v priestoroch výstavy. Porota ocenila „verejné sprítomnenie neviditeľnej práce pri opatere a výchove detí, domácich kríz a násilia na kresbách, výstižné v stvárnení a plné pragmatickej múdrosti, ktorú naučí iba život“. Víťazku čaká rezidenčný pobyt v New Yorku, finančná odmena 5000 eur a po návrate samostatná výstava. Výstava finalistov 25. ročníka Ceny – Ludmily HRACHOVINOVEJ, Daniely KRAJČOVEJ, Kristiána NÉMETHA, Jozefa PILÁTA – potrvá v žilinskej synagóge do 6. decembra 2020, keď sa uzavrie aj Divácka cena. COČ organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.

Do Ceny Oskára Čepana 2020 sa v súlade s podmienkami a štatútom projektu prihlásilo 36 umelkýň a umelcov do veku 40 rokov. 

„Porota by predovšetkým rada vyjadrila úctu a uznanie všetkým štyrom finalistkám a finalistom Ceny: Daniele Krajčovej, Kristiánovi Némethovi, Jozefovi Pilátovi a Ludmile Hrachovinovej. Vynikajúco spracovali pálčivé problémy, pričom médiá, ktoré si zvolili, vystavili skúške: verejné sprítomnenie neviditeľnej práce pri opatere a výchove detí, domácich kríz a násilia na kresbách, animovaných vytiahnutím na šnúre na bielizeň, výstižné v stvárnení a plné pragmatickej múdrosti, ktorú naučí iba život; svedectvo o sexuálnom zneužívaní v cirkvi s konceptuálnou jasnosťou, ktorá dáva priestor hlasom obetí, pričom hmatateľne zhmotňuje dusivú ťažobu desaťročí mlčania; zápas s nevysloveným rozporom — a potrebou dať tomuto vzťahu budúcnosť — medzi mestskou mládežou a rodičmi, ktorí obrábajú zem na vidieku, s neuveriteľne generatívnym jazykom sochárstva, písaného slova a filmu; a napokon výzva mlčaniu a nehybnosti inštitúcie maľby tak, že sa ženy naživo a telesne dávajú pred plátnom do pohybu. Porota je presvedčená, že má schopnosť dostať dielo na takúto úroveň kritického spochybnenia obrovskú silu, a to, že tu nachádzame bok po boku štyri tak výrazné postoje, vypovedá o bohatstve umeleckého prostredia na Slovensku, ktorému chce týmto porota v konečnom dôsledku zložiť hold,“ napísali vo svojom vyhlásení členovia odbornej komisie: Kathrin Bentele, Vjera Borozan, Bartholomew Ryan, Jaro Varga, Jan Verwoert. Laureátka prevzala cenu – umelecké dielo, ktoré pre túto špeciálnu príležitosť vytvoril minuloročný víťaz Erik Sikora, ktorý ju poslal do Žiliny poštou a sám sa večera zúčastnil online.

V čase pandémie mohli na Slovensko pricestovať dvaja členovia medzinárodnej odbornej poroty - Vjera Borozan a Jaro Varga z Prahy. Ďalší traja (z Minneapolisu, Berlína a Zürichu) posudzovali vystavené diela cez online stream. Organizátori im sprostredkovali profesionálne, troma kamerami snímanú výstavu aj s komentovanou prehliadkou štvorice finalistiek a finalistov. Akt odovzdávania sa uskutočnil v Novej Synagóge v Žiline bez publika, diváci ho mohli sledovať doma vďaka streamovacej službe.

„Tento ročník bol skúškou pre všetkých, museli sme zapojiť vysokú mieru improvizácie a zmieriť sa s tým, že nič nie je isté, ani zo sekundy na sekundu. Verím, že sme to v rámci možností zvládli čo najlepšie, minimálne sme sa usilovali urobiť maximum, aby bol projekt úspešný,“ povedala riaditeľka Nadácie - Centrum súčasného umenia a zároveň Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová.

Daniela Krajčová (1983, Žilina)

Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, na Katedre Intermédií a multimédií pod vedením Doc. Anny Daučíkovej a Vysokú školu múzických umení v odbore animácia. Doktorandský titul získala na VŠVU s prácou na tému Spomienky na židovskú komunitu formou ručnej animácie. Zúčastnila sa rezidenčných pobytov v Rumunsku, Slovinsku, Rakúsku, Francúzsku, Anglicku a v Mexiku, jej dielo bolo súčasťou mnohých skupinových aj samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí (2020 - Behind the railings, Liptovská galéria P.M.Bohúňa, Liptovský Mikuláš; 2019 - Maps of friendships, Altán Klamovka, Praha; Place of nearness, space of separation, Kabinet T, Zlín; Dancing on the ruins, Nová Cvernovka, Bratislava; Flora pondtemporary, St. Polten, Austria).

Nenápadne ambiciózne projekty Daniely Krajčovej zapájajú ľudí za účelom vytvorenia experimentálnych dokumentov, ktoré pracujú s médiami ako kresba a maľba, spolu s animáciou a inštaláciou. Komunity sa stávajú aktívnymi spoluúčastníkmi v procese tvorby a kontextualizácie diela. Slovenské sestričky pracujúce v Rakúsku, imigranti, ľudia poznačení spomienkami na strádanie v koncentračných táboroch – každý z nich rozpráva svoj vlastný príbeh. S nenútenými, no bohatými výrazovými prostriedkami, spontánnym okom a živými líniami, vypovedajúcimi o silných biografických naratívoch, Krajčovej zladená maliarska forma a spoločenská angažovanosť sa stali jediným a neoddeliteľným celkom, činiac prístupnosť politickou hodnotou a začleňujúc svedectvo ako hodnotu komunálnu.

Kurátorský text:

Pro tvorbu Daniely Krajčové (1984) je nepochybně zásadním východiskem médium kresby, které v ní ale hraje stejně jako ostatní autorkou využívané prostředky, jakými jsou animace či video, velmi specifickou sociální úlohu. Již delší dobu se autorka zabývá ve svých projektech kritickými situacemi různých sociálních skupin, přičemž v poslední době se soustředila na tu, jejíž strasti sama sdílí, totiž situaci matek. Úloha matky ve smyslu plného úvazku, který se autorka snaží skloubit se svou uměleckou činností, je ale také odrazovým můstkem pro širší reflexi zahrnující současný společenský kontext mateřství a řadu s ním spojených problémů. Kresba je sice většinou pokládána za intimní vyjadřovací prostředek, nicméně v díle Daniely Krajčové naopak nabývá až monumentálních rozměrů, spojených s důrazem na její komunikační potenciál. Ať již se jedná o animačními prostředky ovlivněné série kreseb založené na narativní sdělnosti zprostředkovaných mateřských zkušeností, či o výzkum situací, prvků a míst, realizovaný při procházce s dětmi po okolí.

Viktor Čech

Súšasťou ceny Ceny Oskara Čepana je po druhýkrát Divácka cena, ktorú získa jeden z finalistov. Víťaz bude vyhlásený posledný deň výstavy - 6. decembra 2020. Výstavu v priestoroch Novej Synagógy v Žiline kurátorsky pripravili Lucia Gavulová a Viktor Čech. „Výstava je prístupná od utorka do nedele od 13.00 do 19.00 hod bez obmedzení. Méme aj komentovanú prehliadku typu Jeden na jedného, Jeden na dvoch, Jeden na rodinu, pričom jeden je sprievodca. Viac informácií je na webe synagógy,“ dopĺňa Marek Adamov, riaditeľ Novej Synagógy. 

Verejnosť si bude môcť v priestoroch Žilinskej synagógy pozrieť tiež tvorbu finálovej štvorice, ktorú dopĺňajú:

Ludmila Hrachovinová (1984, Bratislava)
V roku 2008 získala magisterský titul na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Katedra maliarstva, 4. ateliér prof. Ivana Csudaia) a v roku 2017 na Royal Institute of Art v Stockholme. V rokoch 2019 a 2020 študovala na Städelschule, Staatliche Hochschule für Bildende Künste v nemeckom Frankfurte. Samostatne svoju tvorbu prezentovala na výstavách v Maďarsku, Viedni, vo Švédsku, Nórsku, Českej republike a na Slovensku (2020 – Silent Immediacy, Knoll Gallery, Budapešť; 2019 – Limits of Navigation, Galéria mladých, Nitrianska galéria), v rámci skupinových prezentácií vystavovala v Nemecku, Belgicku, Česku, Švédsku, Dánsku, Grécku, Fínsku, Taliansku a na Islande (2020 – Rundgang 2020, Städelschule, Frankfurt nad Mohanom; 2019 – Fast Kotzen, Pilotenkueche AIR, Lipsko ai.). Aktuálne je súčasťou tímu HotDock Project Space v Bratislave.

POROTA: „Maliarska prax Ludmily Hrachovinovej prehovára k súčasnému diskurzu, rozvíjanému okolo ‚zániku rozpúšťania‘ a zároveň ‚rozširovania‘ média maľby vo vzťahu k jej fyzickým okolnostiam a telám ľudí, ktorí s ňou trávia čas. Tieto experimenty a skúšanie vzbudili zvedavosť poroty do tej miery, že by ich chcela zažiť na mieste výstavy finalistov. Spôsobom spolu-fungovania maliarskeho povrchu a performujúcich tiel v priestore vyzdvihuje Hrachovinová to, čo môže (z)bežnému pohľadu uniknúť, a síce, že maľba, podobne ako tanec, je k času sa vzťahujúca skúsenosť a čas je hodnotnou integrálnou súčasťou vnímania fyzického maliarskeho diela.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu

Kristián Németh (1983, Dunajská Streda)
Autor je študentom doktorandského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) u Martina Piačeka. Magisterský titul získal v Ateliéri IN Prof. Ilony Németh. Z jeho posledných samostatných prezentácií rezonuje výstava v At Home Gallery v Šamoríne Monument of Possible Fall, ale aj No Balance v Schemnitz Gallery v Banskej Štiavnici, alebo Vatican Archives v Novej Cvernovke v Bratislave (2019). V rámci skupinových výstav predstavil svoje dielo v minulom roku napríklad na Queer Arts Festival v Thessaloniki (Lab’Attoir; kurátor: Thomas Diafas, Marie Tomanová), alebo na výstave Reflect What You Are (České centrum New York, USA; kurátori: Thomas Beachdel, Marie Tomanová).

POROTA: „Kristián Németh prináša intenzívne meditácie o vžitej povahe katolicizmu v rámci súčasnej slovenskej spoločnosti. Výpoveď umelca operuje naprieč médiami a nachádza vyjadrenie v nazeraní cez inštaláciu. Jeho ikonografický záber siaha od náboženstva k životnému štýlu; vnímavo zaznamenáva diapazón polôh na škále „obeť-svätec“. S mimoriadne zušľachťujúcim prístupom k materiálu a hustotou alegorických odkazov prepožičiava život erotickému telu, ktoré by cirkev zahalila, vymazala, alebo poprela. Jeho dielo do seba včleňuje architektúru a „tvár miesta“ ako prídavné stavebné kamene, podporujúce výpoveď jeho zmyslových (až zmyselných) bádaní.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu

Jozef Pilát (1992, Poprad)
Autor je aktuálne doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) pod vedením Martina Piačeka. Magisterský titul získal na Akadémii výtvarných umení vo Varšave (2013-2018), na oddelení maľby u profesora Wojciecha Zubala, so špecializáciou na umenie vo verejnom priestore. V rokoch 2015 až 2016 študoval na Univerzite umení v Berlíne , v maliarskom ateliéri Prof. Valerie Favré. Vystavoval prevažne v Poľsku, ale aj vo Fínsku, v Česku a na Slovensku (2019 – I Will Be There Even If It Kills Me; kurátor: Kaja Werbanowska, Promocyjna Gallery, Varšava; Let’s Make Paradise Together; kurátor: Kateryna Filyuk, IZONE, Kyjev; Anty Gold Rush, Obrońców Stalingradu 17, Szczecin či Entrotopia 1.0., kurátor: Ville Laksonen, Rantakasarmi Gallery, Helsinki).

POROTA: „Jozef Pilát si získal pozornosť poroty konzistentnosťou svojho umeleckého jazyka a schopnosťou uchopiť a kondenzovať lokálne naratívy, čerpajúc zo svojho rodného prostredia Šunavy, do precíznych skulpturálnych gest. Jeho dielo reprezentuje istý druh ‚kolízie‘ utópie s distópiou, miesta s ne-miestom, zmyslu s nezmyslom, a to všetko v sprievode subtílnej irónie, reflektujúcej a prekrúcajúcej zaužívané kultúrne vzorce.“

Súťažné portfólio si môžete pozrieť tu

POROTA CENY OSKÁRA ČEPANA 2020:

Kathrin Bentele /CH/ zastávala pozíciu výkonnej kurátorky v Artists Space v New Yorku (USA) a Kunsthaus Glarus vo Švajčiarsku. Od minulého roku pôsobí ako kurátorka v KW Institute for Contemporary Art v Berlíne. V Zürichu bola súčasťou edičného tímu vydavateľstva JRP|Ringier. Organizovala sériu programov pre verejnosť v Kunsthalle Zürich a 186f. Kepler, v rámci ktorých angažovala umelcov ako Rosa Aiello, Dara Birnbaum, Tony Cokes, Carolyn Lazard, Georgie Nettell, Richard Sides, či Erik & Harald Thys. Odborné texty venované súčasnému umeniu publikuje v magazínoch Artforum, Texte zur Kunst a Brand-New-Life.

Vjera Borozan /CZ/ je historička umenia a kurátorka, pôsobiaca v Prahe, kde v roku 2011 získala doktorandský titul na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V minulosti prednášala na Fakulte výtvarných umení v Brne, aktuálne prednáša na Akadémii výtvarných umení v Prahe (od roku 2009). Pracovala ako riaditeľka Národného múzea v Čiernej Hore (2017-2018) a spolupracovala s iniciatívou súčasného umenia tranzit.cz.

Bartholomew Ryan /USA/ je nezávislý kurátor, ktorý pôsobí v Minneapolise (USA). Je držiteľom MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College (2009). V minulosti pôsobil ako Milton Fine Curator v Andy Warhol Museum v Pittsburghu a ako Assistant Curator vo Walker Art Center v Minneapolise, kde bol spolukurátorom ambiciózneho historického výstavného projektu International Pop (2015). V roku 2013 kurátoroval výstavu 9 Artists, multugeneračný skupinový projekt o meniacej sa role umelca v súčasnej kultúre v kontexte rozvíjajúcej sa geopolitiky a súčasného umenia.
 
Jaro Varga /CZ, SK/ vyštudoval magisterské a doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a absolvoval študijné pobyty na ABK vo Viedni, ASP vo Vroclavi a SRU v Pensylvánii. Vystavoval v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, v Národní galerii v Prahe, na Prague Biennale 6, vo FUTURA v Prahe, v Kunstraum Kreuzberg v Berlíne, v ZKU v Berlíne, Secession vo Viedni, v Triangle Arts Association v New Yorku, v National Museum of Contemporary Art v Soule, v The 8th Floor Gallery v New Yorku a v Gdansk Municipal Gallery. V rokoch 2015 až 2017 pôsobil ako šéfkurátor galérie MeetFactory v Prahe, kde působí a žije. V celom spektre svojich aktivít sa primárne zaoberá problematikou expandovanej role umelca a umenia. 

Jan Verwoert /NL/ je kritik, kurátor a publicista v oblasti súčasného umenia a kultúrnej teórie, ktorý žije a pracuje v Berlíne. Je prispievateľom a editorom magazínu frieze, jeho texty sú publikované v rôznych žurnáloch, antológiách a monografiách. Vyučuje na Piet Zwart Institute v Rotterdame a ako profesor teórie pôsobí na Oslo National Academy of the Arts. V minulosti bol členom poradného výboru Kunstverein Mníchov a hosťujúcim profesorom na Royal College of Art v Londýne. V roku 2016 bol editorom antológie umeleckého vedenia No New Kind of Duck – Would I know how to say what I do? (Diaphanes & UdK Graduate School, Zürich, Berlín).

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Zastrešuje ju Nadácia – Centrum súčasného umenia v spoluorganizácii a s finančnou podporou platformy na podporu súčasného umenia collective (od roku 2018 spoluorganizátor Ceny), programu Residency Unlimited a nadácie Trust for Mutual Understanding. Z verejných zdrojov projekt podporuje Fond na podporu umenia. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy. Projekt sprevádza aj nová webová stránka oskarcepan.sk, na ktorej sa priebežne pracuje.