Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Čoskoro
Wienerberger s.r.o.
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Internorm
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Saint-Gobain
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Profirol s.r.o
Prielohy 1012/1C
Žilina
PREFA Slovensko s. r. o.
Štúrova 136B
Nitra
Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips
Vlárska 22
Trnava
This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Emil Belluš
Prof. Ing. arch., DrSc.
/ +14.12.1979
Banská Bystrica
Slovensko
Zameranie
architektúra, urbanizmus, interiér, pedagogická činnosť, veda, nestor slovenskej architektúry
Vzdelanie
1919 - 1924
Fakulta architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe
architektúra
architektúra
Prax
1939 - 1970
Slovenská technická univerzita
Bratislava
http://www.stuba.sk/
profesor - pedagogická a akademická činnosť
Bratislava
http://www.stuba.sk/
profesor - pedagogická a akademická činnosť
1925 - 1948
Vlastný architektonický ateliér
Bratislava
architekt - architektúra a urbanizmus
Bratislava
architekt - architektúra a urbanizmus
O mne
Emil Belluš patrí k najvýznamnejším Slovenským architektom. Zaraďujeme ho k predstaviteľom funkcionalizmu, hoci jeho dielo by sa dalo charakterizovať aj pestrejšie.
Narodil sa v Slovenskej Ľupči. Základnú školu a takisto aj aj klasické osemročné gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici. V roku 1918 začína študovať Fakultu architektúry na Technickej univerzite v Budapešti. Už v roku 1919 prestupuje do Prahy. Vznik prvej Česko-Slovenskej republiky je silným impulzom, aby pokračoval v štúdiu na Fakulte architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe. Školu končí v roku 1924.
V roku 1925 si zakladá vlastný architektonický ateliér v Banskej Bystrici, neskôr presúva svoje pôsobenie do Bratislavy. Zapája sa do činnosti aj v Spolku slovenských umelcov. V roku 1928 sa stáva členom kuratória novovzniknutej Školy umeleckých remesiel. Tu spolupracuje aj s ďalšími kolegami, ktorých spolu s nim s odstupom času vnímame ako slovenkú architektonickú avantgardu - Jurkovič, Weinwurm, Belluš. Popri architektonickej činnosti má aj širší kultúrny záber. Pracuje napríklad ako scénograf v Slovenskom národnom divadle, je členom redakčného kruhu časopisu Nová Bratislava. Od začiarku vzniku Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) bol činný pedagogicky (ako profesor v rokoch 1939 až 1970, ako dekan odboru inžinierskeho staviteľstva v rokoch 1945 a 1946). Od roku 1955 pôsobí aj ako akademik v Slovenskej akadémii vied. V roku 1956 tam obhajuje titul DrSc. Má veľký podiel aj na založení a činnosti spolkových stavovských organizácií architektov. Bol predsedom Spolku architektov Slovenska (roky 1945 až 1953) a Zväzu slovenských architektov ( roky 1955 až 1956). Zakladá aj viaceré odborné časopisy. V roku 1939 Technický obzor slovenský. Na pôde SAV to boli Architektúru a urbanizmus a Životné prostredie. Takisto je jeho dielom aj Encyklopédia pozemného staviteľstva.
V roku 1965 mu bol udelený titul Národný umelec. V roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Je po ňom pomenovaná aj dnešná aula Fakulty architektúry STU (mimochodo celá budova FA STU je jeho dielom).
Emil Belluš zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave. Dožil sa veku osemdesiat rokov. Spolok architektov Slovenska udeľuje na jeho počesť od roku 1990 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.
K jeho najvýznamnejším dielam patria (zdroj wikipedia):
1930 budova Slovenského veslárskeho klubu, Bratislava
1932 Kolonádový most, Piešťany
1935 Poštový a telegrafný úrad (dnes hlavná pošta), Piešťany
1936 automatický mlyn NUPOD, Trnava
1934-1937 družstevné domy na námestí SNP, Bratislava
1936-1938 budova Národnej banky na Štúrovej ulici (dnes Generálna prokuratúra), Bratislava
1943 budova Inžinierskej komory na Kapucínskej ulici, Bratislava
1946 vodojem (s Havelkom), Trnava
1948 -budova Novej radnice na Primaciálnom námestí, Bratislava
1947-1950 pavilón teor. ústavov SVŠT, dnes budova Fakulty architektúry STU na námestí Slobody, Bratislava
1948 -hotel Devín (s Kramplom a Uhliarikom), Bratislava
1954 študentský domov Mladá garda, Bratislava
Bibliografia:
Architekt Emil Belluš. Regionálna moderna. [Kat. výst.] Ed. Matúš DULLA. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1992, nestr.
BELLUŠ, Emil: Čo hovorí projektant? Bol to čestný úkol. In: Slovenský denník, 18, 25. 12. 1935, č. 296, s. 14.
BELLUŠ, Emil: Na prelome našich národných dejín. Spomienky architekta – náčrt. Bratislava 1978, strojopis. (Archív umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave.)
BELLUŠ, Emil: Naše stavebné problémy. In: Elán, 11, 1941, č. 8, s. 8-9.
BELLUŠ, Emil: Novostavby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. In: Technik, 7, 1949, č. 1, s. 6-7.
BELLUŠ, Emil: Spomienky na prvé roky pedagogickej práce na SVŠT. In: Svet vedy, 10, 1963, č. 11.
BELLUŠ, Emil: Stavebná obnova mesta Bratislavy. In: Architektura ČSR, 7, 1948, č. 3, s. 103-105.
BELLUŠ, Emil: Teória architektonickej tvorby. Bratislava 1951.
Belluš škole a škola Bellušovi. Katalóg k storočnici Emila Belluša. Ed. Ľudovít PETRÁNSKY et al. Bratislava : FA STU, 1999, 48 s.
BELLUŠOVÁ, Elena: Korene tvorivého umenia Emila Belluša. Banská Bystrica 1992.
BENCOVÁ, Jarmila: Belluš barokizujúci? (Paláce severného predmestia). In: Architektúra & Urbanizmus, 33, 1999, č. 1-2, s. 35-46.
BOŘUTOVÁ, Dana: Impulzy a reflexie. K otázke formovania Bellušovho výtvarného názoru. In: Architektúra & Urbanizmus, 33, 1999, č. 1-2, s. 15-22.
DULLA, Matúš: Architekt Emil Belluš. Bratislava : Slovart, 2011, 320 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Modernity and Tradition between Ideologies: The Pragmatic Architecture of Emil Belluš (1899 – 1979). In: Architectura (München), 30, 2000, č. 1, s. 57-72.
Emil Belluš – architektonické dielo. [Kat. výst.] Ed. Klára KUBIČKOVÁ – Anna ZAJKOVÁ. Bratislava : Slovenská národná galéria; Tatran, 1989, nestr.
HRDLIČKA, Ľ.: Ideové momenty paláca Ústredného družstva. In: Slovenský staviteľ, 5, č. 12, 1935, s. 341-344.
HUSÁK, V.: Priemyselné stavby profesora Belluša. Príspevok k poznaniu diela. In: Architektonické listy FA STU, 2, 1999, č. 2, s. 35-37.
KUBIČKOVÁ, Klára: Emil Belluš, Banská Bystrica a Národný dom. In: Projekt, 41, 1999, č. 4, s. 36-43.
KUSÝ, M.: Emil Belluš. Bratislava 1984.
VOLKOVÁ, Terézia: Evanjelické presídlenecké kostoly. In: Projekt, roč. XLI, 1999, č. 6, s. 14 – 16.
Architektonické dielo Emila Belluša. [Kat. výst.] Ed. J. MATUŠÍK. Bratislava 1974.
BELLUŠ, Emil: Desať rokov vývoja architektúry na Slovensku. In: Naša veda, 2, 1955, č. 5, s. 243-246.
BOŘUTOVÁ, Dana: Vplyv budapeštianskej a pražskej školy na tvorbu architekta Emila Belluša. [Štipendijná práca.] Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1999.
BOŘUTOVÁ, Dana: Vplyv pražského architektonického školenia na tvorbu Emila Belluša. In: Projekt, 41, 1999, č. 4.
KRIVOŠOVÁ, Jana: Sakrálna tvorba architekta Belluša. In: Architekt profesor Emil Belluš. Bratislava 1999, s. 37 – 39.
Narodil sa v Slovenskej Ľupči. Základnú školu a takisto aj aj klasické osemročné gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici. V roku 1918 začína študovať Fakultu architektúry na Technickej univerzite v Budapešti. Už v roku 1919 prestupuje do Prahy. Vznik prvej Česko-Slovenskej republiky je silným impulzom, aby pokračoval v štúdiu na Fakulte architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe. Školu končí v roku 1924.
V roku 1925 si zakladá vlastný architektonický ateliér v Banskej Bystrici, neskôr presúva svoje pôsobenie do Bratislavy. Zapája sa do činnosti aj v Spolku slovenských umelcov. V roku 1928 sa stáva členom kuratória novovzniknutej Školy umeleckých remesiel. Tu spolupracuje aj s ďalšími kolegami, ktorých spolu s nim s odstupom času vnímame ako slovenkú architektonickú avantgardu - Jurkovič, Weinwurm, Belluš. Popri architektonickej činnosti má aj širší kultúrny záber. Pracuje napríklad ako scénograf v Slovenskom národnom divadle, je členom redakčného kruhu časopisu Nová Bratislava. Od začiarku vzniku Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) bol činný pedagogicky (ako profesor v rokoch 1939 až 1970, ako dekan odboru inžinierskeho staviteľstva v rokoch 1945 a 1946). Od roku 1955 pôsobí aj ako akademik v Slovenskej akadémii vied. V roku 1956 tam obhajuje titul DrSc. Má veľký podiel aj na založení a činnosti spolkových stavovských organizácií architektov. Bol predsedom Spolku architektov Slovenska (roky 1945 až 1953) a Zväzu slovenských architektov ( roky 1955 až 1956). Zakladá aj viaceré odborné časopisy. V roku 1939 Technický obzor slovenský. Na pôde SAV to boli Architektúru a urbanizmus a Životné prostredie. Takisto je jeho dielom aj Encyklopédia pozemného staviteľstva.
V roku 1965 mu bol udelený titul Národný umelec. V roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Je po ňom pomenovaná aj dnešná aula Fakulty architektúry STU (mimochodo celá budova FA STU je jeho dielom).
Emil Belluš zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave. Dožil sa veku osemdesiat rokov. Spolok architektov Slovenska udeľuje na jeho počesť od roku 1990 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.
K jeho najvýznamnejším dielam patria (zdroj wikipedia):
1930 budova Slovenského veslárskeho klubu, Bratislava
1932 Kolonádový most, Piešťany
1935 Poštový a telegrafný úrad (dnes hlavná pošta), Piešťany
1936 automatický mlyn NUPOD, Trnava
1934-1937 družstevné domy na námestí SNP, Bratislava
1936-1938 budova Národnej banky na Štúrovej ulici (dnes Generálna prokuratúra), Bratislava
1943 budova Inžinierskej komory na Kapucínskej ulici, Bratislava
1946 vodojem (s Havelkom), Trnava
1948 -budova Novej radnice na Primaciálnom námestí, Bratislava
1947-1950 pavilón teor. ústavov SVŠT, dnes budova Fakulty architektúry STU na námestí Slobody, Bratislava
1948 -hotel Devín (s Kramplom a Uhliarikom), Bratislava
1954 študentský domov Mladá garda, Bratislava
Bibliografia:
Architekt Emil Belluš. Regionálna moderna. [Kat. výst.] Ed. Matúš DULLA. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1992, nestr.
BELLUŠ, Emil: Čo hovorí projektant? Bol to čestný úkol. In: Slovenský denník, 18, 25. 12. 1935, č. 296, s. 14.
BELLUŠ, Emil: Na prelome našich národných dejín. Spomienky architekta – náčrt. Bratislava 1978, strojopis. (Archív umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave.)
BELLUŠ, Emil: Naše stavebné problémy. In: Elán, 11, 1941, č. 8, s. 8-9.
BELLUŠ, Emil: Novostavby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. In: Technik, 7, 1949, č. 1, s. 6-7.
BELLUŠ, Emil: Spomienky na prvé roky pedagogickej práce na SVŠT. In: Svet vedy, 10, 1963, č. 11.
BELLUŠ, Emil: Stavebná obnova mesta Bratislavy. In: Architektura ČSR, 7, 1948, č. 3, s. 103-105.
BELLUŠ, Emil: Teória architektonickej tvorby. Bratislava 1951.
Belluš škole a škola Bellušovi. Katalóg k storočnici Emila Belluša. Ed. Ľudovít PETRÁNSKY et al. Bratislava : FA STU, 1999, 48 s.
BELLUŠOVÁ, Elena: Korene tvorivého umenia Emila Belluša. Banská Bystrica 1992.
BENCOVÁ, Jarmila: Belluš barokizujúci? (Paláce severného predmestia). In: Architektúra & Urbanizmus, 33, 1999, č. 1-2, s. 35-46.
BOŘUTOVÁ, Dana: Impulzy a reflexie. K otázke formovania Bellušovho výtvarného názoru. In: Architektúra & Urbanizmus, 33, 1999, č. 1-2, s. 15-22.
DULLA, Matúš: Architekt Emil Belluš. Bratislava : Slovart, 2011, 320 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Modernity and Tradition between Ideologies: The Pragmatic Architecture of Emil Belluš (1899 – 1979). In: Architectura (München), 30, 2000, č. 1, s. 57-72.
Emil Belluš – architektonické dielo. [Kat. výst.] Ed. Klára KUBIČKOVÁ – Anna ZAJKOVÁ. Bratislava : Slovenská národná galéria; Tatran, 1989, nestr.
HRDLIČKA, Ľ.: Ideové momenty paláca Ústredného družstva. In: Slovenský staviteľ, 5, č. 12, 1935, s. 341-344.
HUSÁK, V.: Priemyselné stavby profesora Belluša. Príspevok k poznaniu diela. In: Architektonické listy FA STU, 2, 1999, č. 2, s. 35-37.
KUBIČKOVÁ, Klára: Emil Belluš, Banská Bystrica a Národný dom. In: Projekt, 41, 1999, č. 4, s. 36-43.
KUSÝ, M.: Emil Belluš. Bratislava 1984.
VOLKOVÁ, Terézia: Evanjelické presídlenecké kostoly. In: Projekt, roč. XLI, 1999, č. 6, s. 14 – 16.
Architektonické dielo Emila Belluša. [Kat. výst.] Ed. J. MATUŠÍK. Bratislava 1974.
BELLUŠ, Emil: Desať rokov vývoja architektúry na Slovensku. In: Naša veda, 2, 1955, č. 5, s. 243-246.
BOŘUTOVÁ, Dana: Vplyv budapeštianskej a pražskej školy na tvorbu architekta Emila Belluša. [Štipendijná práca.] Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1999.
BOŘUTOVÁ, Dana: Vplyv pražského architektonického školenia na tvorbu Emila Belluša. In: Projekt, 41, 1999, č. 4.
KRIVOŠOVÁ, Jana: Sakrálna tvorba architekta Belluša. In: Architekt profesor Emil Belluš. Bratislava 1999, s. 37 – 39.