Partizánske - konverzia fragmentu industriálnej zóny: diplomová práca nominovaná na Cenu profesora Jozefa Lacka

Záverečná práca absolventky Katedry architektúry na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, nominovaná v rámci Celoštátnej súťaže o najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku za akademický rok 2019/20.

Skrátený autorský text:

V záverečnej práci sa snažím prinavrátiť život do opusteného areálu Bat'ových závodov, kde sa v minulosti vyrábali preslávené topánky. Dnes obuvnícky priemysel v regióne upadá a postupne priemyselný areál, ktorý bol kedysi živiteľom celého regiónu chátra. V diplomovej práci sa zameriavam na fragment industriálnej zóny, ktorý vznikol po asanácií jednej z priemyselných budov. Navrhujem polyfunkčný bytový dom s novým verejným priestranstvom, ktorý má slúžiť celej novej mestskej štvrti. Podstatnou úlohou pri architektonickom navrhovaní je citlivý prístup v umiestnení a formovaní novostavby. Riešená parcela je v obklopení unifikovaných, architektonicky čistých budov, ktoré sú význačné priznaným skeletovým nosným systémom na fasáde, veľkými oknami, ktoré vytvárajú jasne čitateľný raster. Ďalším zámerom je dodržanie pôvodnej pôdorysnej stopy. A týmto prístupom dodržať' aj pôvodný regulačný plán od Jiřího Voženílka, ktorý naplánoval celé Baťovany. Okrem dodržania pôdorysných zásad je cieľom zachovať aj výškovú líniu továrne. Vybraný fragment zóny sa nachádza v území zastavanom tzv. päťetážovkami čo predstavuje budovy s výškou 25 - 26 m. Túto výšku chcem dodrzat' v návrhu polyfunkčného bytového domu Potrebné je aj zachovanie a podporenie jednotlivých priehľadov a kompozičných osí.

Kontext:

Mesto Partizánske (pôvodne Baťovany) bolo odvážnym projektom firmy Baťa, ktorá sa rozhodla zrealizovať svoj ďalší satelit na Slovensku v roku 1938 tak povediac na „zelenej lúke". Jiří Voženílek bol autorom regulačného plánu Baťovian, bol založený na koncepte ideálneho priemyselného mesta -záhradného mesta. Okrem neho na projekte spolupracovali aj architekti ako: Vladimír Karfík, František Fackenberg, Miroslav Drofa, František Kučera a ďalší. Nové sídlo bolo logicky rozčlenené do funkčných častí v závislosti od svetových strán a od prevládajúceho smeru vetra. Baťová fabrika bola situovaná na severnej hranici mesta v tesnom kontakte so železnicou a hlavným cestným ťahom. Areál je priamo napojený na námestie, ktoré sa stalo hlavnou kompozičnou osou mesta. Myšlienka zachovania pôvodného urbanistického a architektonického zámeru Baťovian je aktuálne riešená aj v zóne námestia. (Práve v čase písania tejto diplomovej práce sa deje historický okamih mesta Partizánske. Asanuje sa výšková budova, ktorá nevhodne rozdeľovala námestie na dve časti: časť pešej zóny s fontánou a časť parkovú s funkcionalistickým kostolom od Vladimíra Karfíka. Búracie práce rýchlo napredujú, myslím si, že do konca roka 2020 bude mať Partizánske opäť svoje pôvodné námestie, s úžasným priehľadom na funkcionalistickú národnú kultúrnu pamiatku.) Budovateľský systém spoločnosti Baťa charakterizujú tri slová: štandardizácia, typizácia a unifikácia. Základnou štandardizačnou jednotkou bol železobetónový modul skeletu s rozmermi 6,15 x 6,15 m. Tento modul tvoril základ všetkých stavieb, čo okrem praktickosti zabezpečilo aj jednotný architektonický výraz. (Tento poznatok patrí k prvotnej inšpirácií, na ktorom som mohla začať stavať svoj vlastný koncept návrhu.) Majorita obyvateľstva mesta za čias Baťu pracovala v továrni, vďaka silnému pocitu lojálnosti tvorili pomerne kompaktnú komunitu, nazývali sa Baťovci. Po znárodnení podniku v roku 1948 sa tieto spoločenské väzby postupne rozpúšťali. Úplný rozpad napokon nastal obratom po roku 1989. No aj napriek tomu aj v dnešných časoch je badateľné dedičstvo baťovského záhradného mesta. Jeho urbanistický koncept a architektúra sú cenným dokladom výnimočnej histórie tohto sídla a ako také predstavuje dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva. V konečnom dôsledku, mesto v záhradách - Baťovany bolo koncipované pre 5000 - 15 000 obyvateľov. Aktuálny stav predstavuje približne 23 000 ľudí, čo prevyšuje predpokladané čísla. Už viac ako 20 rokov sa v Partizánskom nebudoval žiaden nový bytový dom, preto pokladám ideu konverzie fragmentu industriálnej zóny na novú mestskú štvrť ako výborný nápad, ktorý ochráni architektonické a urbanistické dielo modernistickej doby pred zdevastovaním a navyše ho praktickým spôsobom privedie k opätovnému životu.

Časť urbanizmus:

Novostavby polyfunkčných bytových domov navrhujem umiestniť tak, aby ich pôdorysná stopa lícovala s okolitou zástavbou, rovnako tak aj vo výškovej línií a tým pokračovala v odkaze firmy Baťa.

Podstatná požiadavka na umiestnenie budúcej novostavby do územia z urbanistického hľadiska je, dodržanie pôvodného urbanistického zámeru Jiřího Voženílka. To znamená, že navrhovaná novostavba by mala byť umiestnená v pôvodnej pôdorysnej stope fabrických budov, aby sme dodržali pôvodné funkcionalistické prvky záhradného mesta a nimi vytvorené kompozičné osi a priehľady. Usilujem sa aj o dodržanie výškovej línie zastavaného územia, čiže novostavbami neprevyšujem výškovú hranicu 26 m. Toto riešenie pokladám za dopovedanie myšlienky urbanistu Jiřího Voženílka vrámci urbanistického navrhovania územia.

Navrhujem aj zmenu územného plánu vo vybranej zóne, keďže priemyselná výroba je v útlme. Zmena by mala nastať z priemyselnej zóny na územie s občianskou vybavenosťou a bytovou zástavbou.

Časť architektúra:

Koncept návrhu je založený na tradičných heslách batizmu a tie sú: štandardizácia, typizácia a unifikácia. Prioritne sa snažím zachovať pôvodnú atmosféru architektúry ktorú vytvoril koncern Baťa, no s vlastnými minimalistickými a pokornými adíciami. Priebehom celej svojej práce som sa riadila heslom resp. myšlienkou, inšpirovať sa dobrými príkladmi z minulosti, no nevytvárať kópiu, rešpektovať udané urbanistické a architektonické pravidlá, no pridať k nim inovácie, ktoré zlepšia využitie objektu.

Architektonickou hmotou som sa chcela priblížiť k pôvodnej zástavbe, no s jasným odkazom stavby "ja sem patrím, ale nie som stavba z 30. rokov minulého storočia".

Centrálnym miestom riešeného fragmentu je navrhované verejné priestranstvo , ktoré je miestom stretávania pre celú oblasť, je napojené na blízky park. Verejné priestranstvo, alebo námestie je zo severnej a južnej strany definované stavbami polyfunkčných bytových domov a zo strany západnej a južnej je určené zelenou plochou.

Samotná stavba polyfunkčného bytového domu na prvý pohľad je hmotovo kompaktným kvádrom, inšpirovaným okolitou zástavbou. Stavba sa skladá z polyfunkčného 1.NP ktoré má inú konštrukčnú výšku ako ostatné podlažia venované bytom. Nasleduje 6 unifikovaných podlaží bytov. Strešný priestor je oplotený oceľovou sieťovinou so štvorcovým výpletom, ktorý má pripomínať raster funkcionalistického, fabrického okna. Strecha je pobytová a tvarovaná tak, že sú na nej symetricky navrhnuté pobytové schody. V konečnom dôsledku budova vyzerá kompaktne. Materiálové prevedenie novostavby, je inšpirované z autentickej zástavby mesta Partizánske. Použitý materiál je železobetón, typický pre funkcionalistické stavby. Úprava fasády je zvolená omietka, tak ako na fabrických stavbách, s tým rozdielom, že navrhujem použiť jeden odtieň farby. Fasády sú členené loggiami, pavlačou, oknami, preto predpokladám zaujímavú hru tieňa a svetla na povrchu fasády, z tohto dôvodu zastávam minimalistický výraz farebnosti.

Ďalšie materiály použité na stavbe sú: nehrdzavejúca oceľ, tá je použitá na zábradlí logií a pavlače a na oplotení strešného pobytového priestoru. Hliník je použitý v okenných konštrukciách. Materialita otvorových konštrukcií je inšpirovaná autentickými kovovými rámami z fabrických budov. Exteriéroví mobiliár a pobytové strešné schody sú zhotovené z dreva, ktoré je ošetrené ochrannými nátermi.

Časť architektúra - návrh:

Podzemné podlažie:

Pôdorys podzemného podlažia zjednodušene predstavuje štvorec, dva obdĺžniky, ktoré sú na hornom a dolnom okraji predstavujú bytové domy, ktoré sú vystavané nad podzemným podlažím.
Do podzemnej garáže sa automobilom dá vstúpiť cez dve rampy, ktoré sú orientované na východnú svetovú stranu. Jednotlivé rampy sú vedené pod objektom bytového domu. Rampa je určená aj pre peších, majú vyhradení svoj vlastný pás oddelený od vozovky. Jazdné pruhy v podzemnej garáži sú zokruhované.

V podzemnom podlaží, ktoré sa rozprestiera pod väčšinou územia riešeného fragmentu sú umiestnené parkovacie státia pre automobily. Tieto miesta sú určené pre rezidentov polyfunkčného bytového domu, návštevníkov polyfunkčných priestorov a verejného priestranstva. Celkový počet parkovacích miest v podzemnom podlaží je 253, z toho je 227 parkovacích miest s dimenziou parkovacieho miesta 2,5 x 5,0 m. 8 parkovacích miest pre väčšie autá s rozmerom parkovacieho státia 3,575 x 5 m a 18 parkovacích miest vyhradených pre imobilných ľudí s veľkosťou parkovacieho miesta 3,9 x 5,5 m. Potrebný počet parkovacích miest podľa výpočtu pre jeden bytový dom je 85 miest, z toho parkovacích miest pre imobilných sú 4 miesta, a pre prenajímateľné priestory 17 parkovacích miest. Keďže podzemná garáž slúži dvom typizovaným bytovým domom celkový potrebný počet parkovacích miest je 212. Ostatných 41 parkovacích miest som určila pre prípadnú potrebu parkovania, nakoľko navrhovaný verejný priestor môže navštevovať široká verejnosť. Kapacitu parkovacích miest som mierne navýšila aj pre potrebu parkovania návštev rezidentov.

V podzemnej garáži sú umiestnené aj pivničné priestory pre rezidentov. Počet bytov v jednej bytovke je 60, (čiže v celkom riešenom fragmente zóny sa nachádza 120 bytov) každý byt má svoju samostatnú kobku. Dimenzie konkrétnych pivničných priestorov sú 2,5x 1,66 m; 2,7 x 2,26 m; 3,5 x 2,28 m; 3,6 x 2,26 m. Rozmer pivničného priestoru závisí od veľkosti priradeného bytu, parkovacieho miesta alebo či majiteľom je osoba s obmedzeným pohybom.

Približne v strede dispozície garáže sa nachádzajú 2 pridané únikové cesty, ktoré majú podporiť evakuáciu osôb z podzemného podlažia, ale sú aj určené ako východ z garáže na verejné priestranstvo. Okrem predsienky, schodiska a výťahu sa v tomto priestore nachádza aj priestor pre upratovací servis.

Štyri vertikálne komunikácie, čo sú výťahy a schodiská (v rámci jednej bytovky) sú vedené z podzemného podlažia až na strechu bytového domu. Tieto únikové cesty sú od seba navzájom vzdialené 19,75 m.

Prvé nadzemné podlažie:

Na tomto podlaží je dôležitým faktom prepojenie verejného priestranstva na prenajímateľné polyfunkčné priestory, ktoré sa nachádzajú v rámci prvého nadzemného podlažia bytového domu. Pred týmito priestormi navrhujem kolonádu, ktorá umožní návštevníkom sa prechádzať a vstupovať do polyfunkčných priestorov aj počas zlého počasia tzv. „suchou nohou“. Okrem praktického hľadiska, navrhovaná kolonáda podčiarkuje architektonický vzhľad budovy, ktorá priznáva skelet aj na fasáde. Prenajímateľné priestory sú koncipované tak, aby boli orientované do verejného priestranstva, servisné a skladové priestory sú orientované na severnú stranu. Ich funkčnú náplň navrhujem v súlade s normou STN 73 4301 Budovy na bývanie, kde sú zmienené odporúčané prevádzky pre integráciu do polyfunkčného bytového domu, a to napr.: administratívne pracoviská, obchod - textilu, bižutérie, kníh, optiky, novín, kvetov atď., výdaj liekov, jazykové školy, zariadenia osobných služieb - pedikúra, manikúra, kaderníctvo.

a prvom nadzemnom podlaží sú jednotlivými vstupmi vytvorené 4 časti bytového domu. V každej časti sa nachádzajú dva vstupy, jeden zo strany verejného priestoru z juhu a druhý zo strany cestnej komunikácie zo severu. Na riešenom podlaží sa nachádzajú 4 prechádzajúce vertikálne komunikácie do ktorých vyúsťujú vstupy do budovy. Okrem týchto priestorov sa v časti bytového domu v prvom nadzemnom podlaží pri každom vstupe nachádzajú aj kočikáreň a spoločenská miestnosť. Pri vstupu z exteriéru na severnej strane sú umiestnené poštové schránky, pri každom je 15 schránok, to je zodpovedajúci počet bytov ktoré patria pod konkrétny vstup do bytovky. Sedem metrov od severného vstupu do bytovky je pred každým zo štyroch vstupov umiestnené kontajnerové stojisko, prístupné aj z vozovky, pre odvoz odpadu. Na tomto mieste sú navrhované aj exteriérové parkovacie státia, celkový počet je 58, čiže 29 miest pred každou bytovkou. Parkovacie miesta sú od bytového domu, resp. chodníka vedúceho pri bytovke oddelené zeleným pásom v ktorom sú situované stojany pre bicykle. Celková kapacita je 80 bicyklov.

Typické podlažie (2.NP - 6.NP):

Na typickom podlaží polyfunkčného bytového domu sa nachádza 12 bytov, z toho 4 jednoizbové byty, 6 dvojizbových bytov a 2 trojizbové byty. Severná časť pôdorysu je venovaná komunikácií v podobe pavlače, ktorá je prirodzene vetraná. Je od vonkajšieho priestoru oddelené vertikálnym rastrom oceľového zábradlia, ktorý na seba nadväzuje až na strechu. Daný prvok podporuje vizuálny výraz fasády s priznaným skeletovým systémom. Okná ktoré sú smerované z bytov do pavlače sú opatrené transparentnou matnou zrnitou fóliou, pred oknom je umiestnený kvetináč, ktorý má predchádzať priblíženiu sa k okennému otvoru.

Na južnej strane navrhujem umiestniť loggie, ktoré sa môžu využívať ako predĺženie obývacej izby, na relax, precvičovanie alebo na umiestnenie jedálenského stola. Zvolené umiestnenie loggií v pohľade vytvára typický raster fabrických budov - členenej fasády na štvorce a obdĺžniky.
Do jednoizbového bytu sa vchádza z priestoru predsiene vertikálnej komunikácie. Vchádzame do zádveria, z tadiaľ možno vstúpiť do kúpeľne spojenej s toaletou. Zo zádveria sa posuvnými dverami dostaneme do kuchyne spojenej s obývačkou, kde je umiestnený aj jedálenský stôl, táto miestnosť je napojená na loggiu aj na samostatnú izbu.

Vchod do dvojizbového bytu je prístupný z pavlače. Zo zádveria, ktoré je na severe sa dostaneme do hygienického zázemia bytu alebo do obývacej miestnosti z ktorej sa dá vstúpiť do kuchyne alebo do izby. Obytné priestory sú smerované na juh a majú prístup k loggií.
Prístup do trojizbového bytu je tak isto z pavlače. Na severnej strane je situované zádverie s prístupom do kúpeľne s oddeleným WC. Z predsiene sa dostaneme do obývacej miestnosti smerovanej na západ alebo na východ. Tento priestor je spojený aj s kuchyňou a jedálňou. Z obývacej haly sa dá vstúpiť do dvoch oddelených izieb. Obytné miestnosti smerované na juh majú prístup na loggiu.

Časť architektúra - interiér:

Poster:

Podklady: Dominika Húdoková