Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Záverečná práca sa venuje skúmaniu fenoménu sociálneho postavenia. Analyzuje rôzne spoločenské javy sociálnych väzieb, hľadá spôsob pochopenia odlišných kultúr a subkultúr a v architektonickom riešení vyslovuje názor, ktorý ponúka alternatívy zlepšenia súčasného stavu.
Autorský text:
V prvej časti práce sledujem formovanie identity jednotlivcov a vznik kultúrnych odlišností. Analyzujem súvislosti medzi tvarovaním hodnôt a postojov skupín a vzťahu, ktorý si vytvárajú k príslušníkom odlišných kultúr. Ďalej sa v práci venujem problému uznania a potreby spoločenských väzieb.
Druhá časť práce skúma spojitosť medzi architektúrou a tým, aký je jej vplyv na sociálnu interakciu, pričom pozornosť je sústredená aj na vplyv a účinky prostredia. Záver kapitoly obsahuje teóriu multikulturalizmu, jej snahu o podporu rovnosti odlišných kultúr a vnímanie diverzity ako prínosu v spoločnosti.
Text práce je doplnený o myšlienkové úvahy a ilustrácie, ktoré dopĺňajú jednotlivé témy, ktorým sa venujem. Nadobudnuté poznatky sú východiskom pri návrhu architektonického riešenia v organizme mesta Košice.
Teoretická časť práce:
Kultúra nepredstavuje vrodený element alebo princíp, je to niečo čo si osvojíme, čo vidíme, počúvame a žijeme, zložitá koncepcia zahŕňajúca rôzne aspekty. Pre človeka predstavuje niečo zásadné. Predstavuje súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, ktoré majú významnú rolu v živote a regulujú naše správanie. Pravdepodobne je jednou z najvýznamnejších premenných prostredia, ktoré by sa mali zohľadniť v rámci príslušnosti k sociálnej skupine. Sociálna skupina tvorí v kontexte jej hraníc prostredie spojené s rituálmi pre ňu príznačnými. Tieto rituály majú autentické tvary. Majú svoju podobu, formu, svoj poriadok. Rituál je relatívne nemenný a formálny úkon správania, ktorý je založený na pravidlách. Je to v istom zmysle forma komunikácie, ktorá je jedinečná pre ľudí. Nevnímam ho ako niečo nevyhnutne založené na základe náboženskej ideológie. Môže byť vykonávaný na rôznych sociálnych úrovniach od jednotlivcov a domácnosti až po skupiny a organizácie, ktoré sú súčasťou sociálnej štruktúry. Rituály sú predovšetkým prostriedkom posilňujúcim sociálne normy, hlavne kvôli pravidelnému opakovaniu. „Posvätenie“ komunikovanej informácie v nich ukotvenej zvyšuje pravdepodobnosť, že sa konajú predvídateľným a usporiadaným spôsobom. Snažila som sa zobraziť tvar rituálov (zvykov, činností, slov), ktorým som bola vystavená ja v prostredí, v ktorom som vyrastala. Takým, ktoré som zažila. Na uvedených príkladoch sa snažím demonštrovať stereotypizáciu činností a stanovené postupy ukotvené v rituáloch a transformovať ich obsah a formu do vizuálnej podoby.
Nevyhnutné skúsenosti sociálnej vzdialenosti alebo blízkosti medzi skupinami rôzneho kultúrneho zázemia neustále miešajú rôzne kultúry. To si nevyžaduje skutočne spoločné významy, ktoré sa dosahujú jednotnou činnosťou medzi rôznorodými a samostatnými kultúrnymi tradíciami. Subkultúry a kultúry nie sú nemenné v priebehu času. Tým, že sú súčasťou prostredia, ktoré ľudia tvoria predstavujú vlastne množinu významov, ktoré si skupina v čase a na mieste osvojí alebo rozvinie a môžu existovať aj bez toho, aby o sebe vedeli. V nehomogénnej štruktúre spoločnosti jednotlivé kultúry, v nej existujúce prichádzajú do vzájomnej interakcie. Spútaní našou kultúrnou krátkozrakosťou sa vyhýbame znalostiam ostatných ľudí, ale je v podstate na nás, aby sme využili to najlepšie z našich rozdielov...
Otázky ako: Kto sme? Odkiaľ pochádzame? Kam ideme? Sa môžu objaviť v rôznych formách súvisiacich s náboženstvami, národmi a kultúrami. Identita doslova znamená charakter, podstatu prejavu oddanosti ku koreňom. Nie je vyjadrená vzduchoprázdnom, ale definuje vyššie napísané otázky. Očakávané vzorce správania na konkrétnom území odrážajú špecifické kultúrne hodnoty od vytvorenia mentálneho priestoru až po fyzický priestor...To objasňuje potrebu dbania o vzťah medzi človekom a jeho umelo vytvorením prostredím. Architektúra by sa nemala vzťahovať len k objektu ako takému, ale aj k jednotlivcom a skupinám, ktoré ho používajú.
Urbanisticko-architektonická štúdia transformuje poznatky zo skúmania spolužitia kultúr v organizme mesta do konkrétnych návrhov a modelov:
Cieľom architektonickej štúdie je zhmotnenie základnej idey a vysvetlenie urbanisticko-architektonickej koncepcie návrhu. Dôležitosť organizovať a „zgrupovať“ ľudí podľa ich kolektívnej identity bola kľúčovým aspektom, ktorému v navrhovanom riešení venujem pozornosť. Fragmentácia návrhu rozvíja ideu vytvorením súborov špecifickej priestorovej identity, komunitného hnutia a spriaznených aktivít, rituálov. Mojou ambíciou bolo hľadať vhodnú alternatívu pre mestské subkultúry s prihliadnutím na ich rôznorodosti. Dôležitým motívom intervencie navrhovaných objektov a zásahov do prostredia je presvedčenie, že kolektívnou identifikáciou so skupinou je možné dosiahnuť v mestskom prostredí spokojnosť. Medzi ľuďmi majúcimi spoločné hodnoty a spôsob života umožniť účinnú spoluprácu a napomôcť k budovaniu lepších vzťahov a partnerstiev v mestských lokalitách. Z hľadiska prístupu k ideovému programu transformácie území bolo okrem návrhu bývania aj vytváranie podmienok pre realizáciu ich túžob a zvykov majúcich špecifické tvary.
Kompletná teoretická časť práce:
Kompletná Urbanisticko-architektonická štúdia:
Podklady: Slávka Hertnekiová